Hégias alebo Hégésias () bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Hegias 1
Hégias, aténsky sochár z 1. štvrtiny 5. stor. pred Kr., bol podľa Pausania súčasníkom sochárov Onata a Agelada. Plínius uvádza, že bol činný v období 83. olympiády (448 – 444 pred Kr.), a to v období keď pôsobili Feidias, Alkamenes, Kritios a Nésiótes.Plínius, Naturalis Historia, 34, 49. Plíniov omyl je evidentný v tom, že Hégias, Kritios a Nésiótes na jednej strane a Feidias a Alkamenes na strane druhej, tvoria dve skupiny umelcov, ktoré sú z chronologického a umeleckého hľadiska celkom odlišné.
V antike sa za učiteľa Feidia považoval HégiasDión Chrysostomos, Orationes, 55, 1. a inokedy známejší Ageladas z Argosu. Podľa mnohých znalcov jeho učiteľom bol pravdepodobnejšie Hégias. Feidias zrejme odpracoval svoje učňovské roky v Aténach koncom 70. rokov 5. stor. pred Kr., možno na prácach, ktoré si objednal Kimón. Plínius uvádza Hégia medzi sochármi tvoriacimi z bronzu, ale je možné, že pracoval aj s mramorom, ako napr. Anténor. Feidias sa teda mohol od neho naučiť obe tieto sochárske techniky.
Nezachovali sa od neho žiadne sochárske diela. Na Akropole v Aténach sa ale našli dva podstavce so signatúrami Ἑγίας εποίεσεν (Hégias zhotovil), ktoré boli pôvodne základňami bronzových sôch. Znalci oba nápisy na podstavcoch podľa typu písma datujú do obdobia tesne pred rokom 480 pred Kr.Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 702 Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica Raubitschek, DAA 94 Plínius uvádza, že Hégias bol autorom sôch bohyne Atény a Pyrrha (syna Achilla, tiež známeho ako Neoptolemos ) a rovnako chválené boli jeho sochy chlapcov na dostihových koňoch, nazývaných kelétizontes (akrobatickí džokeji), a tiež jeho Castor a Pollux, ktorí v období rímskeho cisárstva stáli pred chrámom Jupitera Hromovládcu v Ríme, od Hégésia, (Hégias alebo Hégésias, mená, ktoré Plínius uviedol oddelene, sa zvyčajne považujú za mená toho istého umelca) ako to ďalej uviedol Plínius, bola socha Hérakla v rímskej kolónii Parium (v Malej Ázii).Plínius, Naturalis Historia, 34, 78.
Lukianos zaznamenal, že sochy Hégésia, Kritia a Nésióta, boli zhotovené v archaickom štýle (neskoroarchaickom), že boli ešte obmedzené vo výraze, drsnejšie, v strnulej póze, hoci precízne vypracované (z dôvodu konzervatizmu sa začiatkom 5. stor. pred Kr. ešte sčasti zachoval tradičný archaický štýl).Lukianos, Rhetorum praeceptor, 9. Quintilianus uvádza, že jeho diela pripomínali etruské sochy.Marcus Fabius Quintilianus, Instituto Oratoria, XII, 10, 7.
Referencie a bibliografia
Kategória:Sochári starovekého Grécka