Familiantské zákony boli zákony vyžadujúce Židov žijúcich v Krajinách českej koruny: v Čechách, na Morave a v Sliezsku špeciálne povolenie na sobáš. Ich cieľom bolo obmedziť rast židovskej populácie. Považujú sa za výraz „úradného antisemitizmu“.
Pozadie Mária Terézia síce zrušila výnos vykazujúci Židov z územia krajín českej koruny, ale s podmienkou, že ich počet nebude narastať. Jej syn Jozef II. pokračoval v tejto politike. Podľa sčítania z roku 1787 bolo v Čechách 8 541 a na Morave 5 106 židovských rodín.
Zákony Zákony boli vyhlásené v roku 1726 pre Čechy a v roku 1727 pre Moravu a Sliezsko. Otcovia, ktorí mali v tom čase deti boli ustanovení za hlavy rodiny. Získali tzv. familiantské číslo a jeden z ich synov sa mohol oženiť, ale číslo získal až po otcovej smrti. Ak rodina mala len dcéry, familiantské číslo zaniklo.
Počty povolení boli prevzaté zo sčítania z roku 1787: v Čechách 8 541, na Morave 5 106 a v Sliezsku židovských rodín, prípadne upravené podľa neho: v Čechách: 8 600, na Morave 5 400 a v Sliezsku 119 Počet nových povolení bol limitovaný počtom úmrtí familiantov. Familiantské čísla boli zaznamenávané vo Familiantenbuch a Kompetentenbuch zaznamenávala kandidátov na povolenie.
Nové pravidlá Nové pravidlá boli ustanovené v prvej polovici 19. storočia.
Žiadateľ o povolenie musel: dodať trojročnú zálohu daní doložiť, že vlastnil aspoň 300 florínov (v Prahe 500 fl.) doložiť, že získal školské vzdelanie splniť skúšku z náboženstva podľa učebnice Bene Zion od Herza Homberga doložiť vek aspoň 24 rokov (u mužov, u žien 18 rokov)
Povolenie bolo vydané buď okresnými alebo zemskými úradmi: ("Kreisamt" or "Gubernium").
Dopady Manželstvo a plodenie detí sa v judaizme považuje za jednu z micvot (príkazov). Židia, ktorí sa zosobášili podľa židovského práva ale bez štátneho povolenia boli zvaní Magranten, pretože boli kvôli zákonne platnému manželstvu nútení emigrovať. Deti neplatne zosobášených rodičov boli považované za nelegitímne. Bohatší Židia nemali problém získať familiantské číslo, chudobnejší sa často stávali žobrákmi. Systém viedol ku korupcii, sporom, vydieraniu a podobne. Veľa Židov emigrovalo, zvlášť do Uhorska kde založili nové komunity, napríklad v Trenčíne.
Zrušenie, znovuzavedenie a opätovné zrušenie De facto boli zákony obmedzené revolúciou v roku 1848.
Zákon bol zrušený ústavou zo 4. marca 1849, ktorá politické práva oddelila od náboženského vyznania. Vrátil sa však v inej forme zákonom z 19. marca 1853, ktorý uzákonil, že sekcia 124 občianskeho zákonníka vyžadujúca povolenie „kreisamtliche Bewilligung“ pre židovskú svatbu nebola ústavou zrušená. Zrušené boli len dané čísla. Tento zákon bol zrušený 29. novembra 1859.
Referencie
Kategória:Zákony Krajín českej koruny Kategória:Dejiny Židov v Rakúsko-Uhorsku