Kričim () je mestoKIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 298. (po bulharsky)CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 97 – 101. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 6 – zna-kru. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104289. S. 2465 – 2466. (po bulharsky) (od roku 1969), ktoré sa nachádza v južnom Bulharsku v plovdivskej oblasti. Je centrom a jediným osídleným miestom rovnomenného okresu. Leží na rieke Văča.
Geografia Kričim leží na severnom úpätí Západných Rodop, ktoré sú podcelkom pohoria Rodopy, na hraniciach s Hornotráckou nížinou. Na južnej hranici mesta sa dvíhajú svahy rodopských dielov Bataška planina a Černatica, samotné mesto sa nachádza v kotline Kričimsko pole, ktoré je z východu ohradené horským hrebeňom Vărchovrăch, ktorý je najseverozápadnejším výbežkom rodopského dielu Černatica. Južne od mesta sa nachádzajú priehrady Kričim a Văča. Cez mesto preteká rieka Văča.Rieka Văča v Kričime|náhľad|vľavoMesto sa nachádza v nadmorskej výške približne a jeho rozloha je 54,895 km².
Leží 30 kilometrov juhozápadne od oblastného centra, mesta Plovdiv. Priama vzdušná vzdialenosť od hlavného mesta Sofia je 117,809 km.
Klíma je prechodná, kontinentálna.
Obyvateľstvo Vývoj počtu obyvateľov Rok Počet obyvateľov 1946 6 626 2011 8 409 2013 8 253 2022 8 129
Dejiny Okolie mesta bolo osídlené už v období neolitu. Na mieste dnešného mesta vznikla prvá osada v priebehu stredoveku. Prvá zmienka o sídle pochádza z osmanských registrov z roku 1576, pričom sídlo je v nich zapísané pod názvom Kiričme ().
V roku 1861 bola v Kričime založená prvá cirkevná škola (v priebehu stredoveku bolo vzdelávanie zabezpečované chrámovými školami pri monastieroch svätých Kozmu a Damiána a Narodenia Bohorodičky), pričom prvá školská budova bola následne postavená v roku 1864. V roku 1876 bolo v priebehu potláčania aprílového povstania na miestnom cintoríne obesených niekoľko obyvateľov Kričimu. V priebehu rusko-turecká osloboditeľskej vojny bol Kričim oslobodený 21. januára 1878 ruským oddielom plukovníka Maximova. Po oslobodení Bulharska ostal Kričim na základe Berlínského dohovoru na území Východnej Rumélie. V roku 1879 bol v meste postavený pravoslávny Chrám svätých Kozmu a Damiána. 6. septembra 1885 sa Kričim stal v dôsledku zjednotenia Bulharska súčasťou Bulharského kniežatstva.
V roku 1909 bola v Kričime otvorená základná škola. V roku 1912 bolo založené komunitné centrum Probuda. V roku 1969 získal Kričim štatút mesta.
Hospodárstvo Centrálna časť mesta Kričim zvrchu|náhľad Významné je poľnohospodárstvo, pričom dôležitými odvetviami sú pestovanie zeleniny, ovocinárstvo a pestovanie viniča, ako aj chov hospodárskych zvierat. Ďalšími dôležitými hospodárskymi odvetviami sú lesné hospodárstvo a ťažba dreva.
Južne od mesta sa nachádzajú priehrady Kričim a Văča s kaskádou štyroch vodných elektrární.
Z výrobného priemyslu je zastúpená výroba kovových súčiastok a výroba chladiacich vitrín.
Potravinársky priemysel je zastúpený výrobou konzerv, ako aj výrobou prírodných ovocných džúsov a mrazeného ovocia.
Zastúpený je aj odevný priemysel, výroba obuvi a výroba kozmetických prípravkov a parfumov.
Kultúrne pamiatky Pohľad na Chrám svätých Kozmu a Damiána v meste Kričim|náhľad Na území katastru mesta, v pohorí Rodopy, sa nachádza starobulharský skalný nápis z obdobia vlády cára Ivana Asena II. Nápis má štatút pamiatky národného významu.
Medzi ďalšie kultúrne pamiatky v Kričime a blízkom okolí patria napríklad: pravoslávny Chrám svätých Kozmu a Damiána z druhej polovice 19. storočia ruiny pevnosti Ivankovo kale z konca 12. storočia na skalnatom hrebeni nad mestom ruiny stredovekej pevnosti Malkoto kale na skalnatom hrebeni nad mestom ruiny stredovekého Monastiera svätých Kozmu a Damiána v pohorí Rodopy v svahu vrchu Klisura blízkosti mesta Monastier Narodenia Bohorodičky na svahu vrchu Klisura približne 5 kilometrov južne od mesta
Chránené územia Na okraji mesta sa začína územie prírodnej spravovanej rezervácie Izgorialoto giune.CONEV, Rosen. Zaštiteni teritorii i opazvane na biologičnoto raznoobrazie. Sofia : Universitetsko izdatelstvo „Sv. Kliment Ochridski“. 2020. 360 s. ISBN 9789540749235. S. 283 – 284. (po bulharsky)
Turizmus Mesto je východiskovým bodom na mnohé miesta v okolitých častiach pohoria Rodopy, predovšetkým do doliny rieky Văča.
Kultúra V meste sa nachádza komunitné centrum Probuda, ktoré bolo založené v roku 1912 a knižnica.
Infraštruktúra Doprava Železničná doprava je zabezpečená lokálnou zastávkou vlaku na trase PlovdivPeštera.
Autobusovú dopravu predstavuje pravidelné autobusové spojenie Kričimu s mestami Plovdiv, Pazardžik, Stambolijski, Peštera, Bracigovo a Peruštica, ako aj s viacerými dedinami plovdivskej a pazardžickej oblasti.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Mestá v Bulharsku Kategória:Plovdiv (oblasť)