V júni a júli 2018 prebiehala záchranná akcia juniorského futbalového tímu z jaskyne Tham Luang Nang Non v provincii Chiang Rai v severnom Thajsku. Dvanásť členov tímu vo veku od 11 do 16 rokov a ich 25-ročný asistent trénera vošli do jaskyne 23. júna po tréningu. Krátko po tom sa spustili silné dažde a čiastočne zaplavili jaskynný systém, čím im zablokovali cestu von a uväznili ich hlboko vo vnútri.
Snahy o lokalizáciu skupiny brzdila stúpajúca hladina vody a silný prúd; boli bez kontaktu viac ako týždeň. Úsilie o záchranu chlapcov sa rozšírilo do masívnej medzinárodnej operácie uprostred intenzívneho celosvetového záujmu verejnosti a zahŕňalo medzinárodné záchranné tímy. Britskí potápači John Volanthen a Rick Stanton 2. júla po postupe úzkymi priechodmi a bahnitými vodami našli skupinu živú na vyvýšenej skale asi 4 kilometre od ústia jaskyne. Organizátori záchrany zvažovali rôzne možnosti evakuácie skupiny, vrátane toho, či ich naučiť základné zručnosti v oblasti podvodného potápania, alebo počkať, kým sa nájde nový vchod do jaskyne či ho vyvŕtať. Takisto sa uvažovalo aj nad tým, že chlapci v jaskyni prečkajú, kým záplavy opadnú do konca roka. Po dňoch odčerpávania vody z jaskynného systému a oddychu od dažďa sa záchranné tímy ponáhľali dostať skupinu z jaskyne pred ďalším monzúnovým dažďom, ktorý mal priniesť ďalšie lejaky a mal začať okolo 11. júla.
V dňoch 8. až 10. júla všetkých 12 chlapcov a ich trénera zachránil z jaskyne medzinárodný tím.
Záchranné úsilie zahŕňalo až 10 000 ľudí vrátane viac ako 100 potápačov, desiatky záchranárov, zástupcov asi 100 vládnych agentúr, 900 policajtov a 2 000 vojakov. Vyžiadaných bolo desať policajných vrtuľníkov, sedem sanitiek, viac ako 700 potápačských fliaš a odčerpaných bolo viac ako jednej miliardy litrov vody z jaskyne.
Saman Gunan, 38-ročný bývalý člen thajského námorníctva, zomrel na zadusenie počas pokusu o záchranu 6. júla, keď sa vracal na základňu v jaskyni po tom, čo doručil potápačské fľaše uväznenej skupine. Nasledujúci rok, v decembri 2019, záchranársky potápač a príslušník thajskej námornej jednotky SEAL Beirut Pakbara zomrel na infekciu krvi počas operácie.
Pozadie a zmiznutie náhľad|Doi Nang Non, medzi Thaicami známy ako „Hora spiacej dámy“. Pri pohľade z tohto uhla vraj pripomína ženu ležiacu na chrbte. náhľad| eportáž z thajských správ NBT (bez tituliek) Tham Luang Nang Non je krasový jaskynný komplex pod Doi Nang Non, pohorím na hranici medzi Thajskom a Mjanmarskom. Systém je 10 km dlhý a má veľa hlbokých výklenkov, úzkych chodieb a tunelov pod stovkami metrov vápencových vrstiev. Keďže časť jaskynného systému je sezónne zaplavená, pri vchode je umiestnená tabuľa s upozornením na zákaz vstupu do jaskýň v období dažďov (júl – november).
V sobotu 23. júna 2018 sa skupina dvanástich chlapcov vo veku od 11 do 16 rokov z miestneho juniorského futbalového tímu menom Wild Boars a ich 25-ročný asistent trénera Ekkaphon Kanthawong stratili po tom, čo sa vydali preskúmať jaskyňu. Podľa prvých správ plánovali po futbalovom tréningu v jaskyni usporiadať narodeninovú oslavu a minuli značnú sumu peňazí na jedlo, čo však na tlačovej konferencii po záchrane popreli. Pri úteku pred stúpajúcou vodou museli zanechať nejaké zásoby jedla.
Okolo 19:00 toho dňa hlavný tréner a zakladateľ tímu Nopparat Kanthawong si našiel v telefóne asi dvadsať zmeškaných hovorov od rodičov, ktorí sa obávajú, že ich deti neprišli domov. Nopparat zavolal asistentovi trénera Ekkaphona a niekoľko chlapcom, ale neúspešne. Nakoniec sa dostal k Songponovi Kanthawongovi, 13-ročnému členovi tímu, ktorý spomenul, že ho vyzdvihli po tréningu a že ostatní chlapci išli na prieskum jaskýň Tham Luang. Nopparat tak utekal k jaskyniam a pri vchode našiel ich opustené bicykle a tašky.
Členovia tímu Členovia uväzneného tímu boli nasledovní: Meno (RTGS) Neformálny názov Vek Komentáre Chanin Viboonrungruang Titan 11 Phanumat Saengdi Mig 13 Duangphet Phromthep Dom 13 Kapitán tímu. Zomrel v Spojenom kráľovstve 14. februára 2023 vo veku 17 rokov po zranení hlavy. Somphong Chaiwong Pong 13 Mongkhon Bunpiam Mark 13 Posledný zachránený. Bez štátnej príslušnosti. Natthawut Thakhamsong Tern 14 Zachránený v prvej misii. Ekkarat Wongsukchan Bew 14 Adun Sam-on Dul 14 Iba anglicky hovoriaci; komunikoval s prvou záchrannou skupinou. Bez štátnej príslušnosti. Prachak Sutham Note 15 Zachránený v prvej misii. Phiphat Phothi Nick 15 Zachránený v prvej misii. Phonchai Khamluang Tee 16 Bez štátnej príslušnosti. Phiraphat Somphiangchai Night 16-17 V jaskyni oslávil narodeniny. Ekkaphon Kanthawong Eak (alebo Ekk, Ek) 25 Asistent trénera a bývalý mních. Bez štátnej príslušnosti. Deviaty zachránený. Asistent trénera a traja chlapci nemali žiadnu národnosť. Pochádzajú z kmeňov v oblasti, ktorá sa rozprestiera na území Thajska, Mjanmarska, Laosu a Číny. Tento región nemá jasné hranice a ľudia nemajú pridelené pasy. Bez štátnej príslušnosti ich pripravili o základné výhody a práva vrátane možnosti opustiť provinciu Chiang Rai. „Získanie štátnej príslušnosti je pre chlapcov najväčšou nádejou“, povedal hlavný tréner Nopparat. „V minulosti mali títo chlapci problémy s cestovaním na zápasy mimo Chiang Rai kvôli ich statusu bez národnosti“. Po záchrane tímu thajskí predstavitelia prisľúbili poskytnúť trom chlapcom a trénerovi právnu pomoc pri získaní thajského občianstva, pričom tento proces môže podľa nich trvať až šesť mesiacov. 26. septembra dostali chlapci a tréner thajské občianstvo. náhľad|Záchranári hľadajú alternatívne prístupové cesty do jaskyne Britský jaskyniar Vern Unsworth, ktorý žije v Chiang Rai a podrobne pozná jaskynný komplex, mal 24. júna naplánovaný samostatný výlet do jaskyne. Informovali ho však o nezvestných chlapcoch. Unsworth odporučil thajskej vláde, aby požiadala o pomoc British Cave Rescue Council (BCRC). 25. júna dorazili potápači thajskej jednotky námorníctva a začali prehľadávať jaskyňu. Voda bola taká kalná, že ani so svetlami nevideli, kam pod vodou idú. Po nepretržitom daždi, ktorý ešte viac zaplavil vchod, muselo byť pátranie dočasne prerušené. 27. júna prišli traja jaskynní potápači BCRC so špecializovaným vybavením vrátane rádií HeyPhone, po ktorých nasledovali samostatné tímy potápačov na voľnej vode. 28. júna sa k nim pripojil tím vzdušných síl Spojených štátov z 320. špeciálnej taktickej letky, 31. záchrannej letky a 353. skupiny špeciálnych operácií. Do 29. júna dorazil tím austrálskej federálnej polície zložený z potápačov Specialist Response Group a v nedeľu čínsky tím potápačov z Beijing Peaceland Foundation.
Policajti so psami medzitým hľadali na povrchu šachtové otvory, ktoré by mohli poskytnúť alternatívne vstupy do jaskynného systému pod nimi. Pri pátraní boli použité aj drony a roboty, no neexistovala žiadna technológia na vyhľadávanie ľudí hlboko pod zemou.
Potápači z BCRC Richard Stanton a John Volanthen postupovali jaskynným komplexom a umiestnili potápačské navádzače, za pomoci belgického jaskynného potápača Bena Reymenantsa a francúzskeho potápača Maksyma Polejaka. Pátranie muselo byť prerušené kvôli počasiu, keďže zrážky zvýšili prietok vody v jaskyni, kde potápači bojovali so silnými prúdmi a zlou viditeľnosťou. Pátranie pokračovalo 2. júla po zlepšení počasia. Dvanásť chlapcov a trénera objavili približne o 22:00 Stanton a Volanthen, na ktorých úsilie zvonku dohliadal potápač BCRC Robert Harper. Chlapci a tréner boli na úzkom skalnom výčnelku asi 400 metrov za komorou „Pattaya Beach“, pomenovaná podľa nadzemnej pláže v Thajsku. Volanthen umiestňoval do jaskyne navádzače, aby pomáhal ostatným pri navigácii. Potom vyplával na hladinu a čoskoro našiel nezvestnú skupinu. Výčnelok, kde boli nájdení, je asi 4 km od ústia jaskyne. Bývalý guvernér provincie Chiang Rai, Narongsak Osatanakorn, ktorý mal na starosti záchranné práce, povedal: „Našli sme ich v bezpečí. Ale operácia sa neskončila“. Thajské, americké, austrálske a čínske potápačské tímy podporované potápačmi BCRC začali prepravovať potápačské fľaše do jaskynného systému a v komore 3 zriadili priestor na skladovanie zásob vzduchu.
3. júla sa k uväznenej skupine pripojili traja členovia thajského námorníctva, ktorí pomáhali až do záchrany. Medzi príslušníkmi SEAL bol aj lekár thajskej armády pplk. Pak Loharachun z 3. lekárskeho práporu, ktorý absolvoval kurz thajského námorníctva. Thajskí predstavitelia novinárom povedali, že záchranári zabezpečujú zdravotnú prehliadku, liečbu, chlapcov zabávajú a že nikto z uväznených nie je vo vážnom stave. „Dostali pod dohľadom lekára ľahko stráviteľné, vysokoenergetické jedlo s vitamínmi a minerálmi“, povedal novinárom kontradmirál Apagorn Youkonggaew, šéf špeciálnych síl thajského námorníctva. Na videu, ktoré urobili záchranári a o niekoľko hodín neskôr ho zdieľalo thajské námorníctvo, bolo všetkých dvanásť chlapcov a ich tréner, ako sa predstavujú a uvádzajú svoj vek. „Sawatdi khrap“, povedal každý chlapec so spojenými dlaňami v wai - tradičnom thajskom pozdrave. Druhé video ukazuje, ako ich ošetruje lekár. Niektorí zo skupiny nevedeli plávať, čo skomplikovalo už aj tak náročnú záchranu. Armádny lekár zistil, že sa pokúsili prekopať cestu von z jaskyne. Členovia tímu totiž používali úlomky skál na kopanie každý deň, čím vytvorili dieru hlbokú päť metrov.
Potápač z BCRC Jason Mallinson ponúkol chlapcom a trénerovi možnosť posielať správy príbuzným pomocou svojho mokrého poznámkového bloku. Mnohé z poznámok hovorili, že sú v bezpečí, ubezpečili členov rodiny, že všetko je v poriadku, a obsahovali slová lásky, uistenia a povzbudenia.
Plánovanie a príprava náhľad|Záchranný tábor neďaleko jaskyne Tham Luang Pri vchode do jaskyne vznikol logistický tábor, do ktorého sa okrem záchranárov zmestili aj stovky dobrovoľníkov a novinárov. Miesto bolo rozdelené do niekoľkých zón: priestory vyhradené pre thajské námorné jednotky SEAL, ďalší vojenský personál a civilných záchranárov, vyhradený priestor pre príbuzných, aby mali súkromie a priestor pre tlač a širokú verejnosť.
Odhaduje sa, že k záchrannému úsiliu prispelo 10 000 ľudí vrátane viac ako 100 potápačov, zástupcov asi 100 vládnych agentúr, 900 policajtov, 2 000 vojakov a mnohých dobrovoľníkov. Vybavenie zahŕňalo desať policajných vrtuľníkov, sedem policajných sanitiek a viac ako 700 potápačských tlakových fliaš, z ktorých viac ako 500 bolo kedykoľvek v jaskyni a ďalších 200 stálo v rade na doplnenie. Odstránila sa viac ako miliarda litrov vody (ekvivalent 400 olympijských bazénov).
Výzvy Miesto, kde chlapci uviazli, bolo asi 4 km od vchodu a 8001000 metrov pod vrcholom hory. Trasa k nim mala niekoľko zatopených úsekov, niektoré so silnými prúdmi a nulovou viditeľnosťou a niektoré extrémne úzke časti, najmenšia mala len 38x72 centimetrov.
Cesta jaskyňou k chlapcom trvala šesť hodín proti prúdu a päť hodín späť s prúdom aj skúseným potápačom. náhľad|Potrubie - slúžilo na odvádzanie vody z jaskyne Záchranári od začiatku bojovali so stúpajúcou hladinou vody. V snahe odvodniť jaskyňu bola proti prúdu vybudovaná kamenná odvádzacia hrádza a inštalované systémy na odčerpávanie vody z jaskyne a odvádzanie tokov, ktoré do nej vnikali. 4. júla sa odhadovalo, že čerpadlá odčerpávali z jaskyne 1 600 000 l/h, pričom voda vytekala na neďaleké poľnohospodárske polia. Dobrovoľníci s dobrými úmyslami istý čas neúmyselne čerpali vodu späť do zásobovania podzemných vôd. Nezvyčajne suché počasie však tieto snahy aj napriek tomu znižovali hladinu vody o 1,5 cm za hodinu 5. júla, čo záchranným tímom umožnilo vojsť až 1,5 km do jaskyne. Očakávalo sa však, že silné dažde, ktoré predpovedali na 8. júla, tento proces zastavia alebo zvrátia a môžu dokonca zaplaviť pozíciu, v ktorej bol tím uväznený.