William Shankly, OBE (* 2. september 1913, Glenbuck, Ayrshire, Škótsko – † 29. september 1981, Liverpool, Anglicko) bol škótsky futbalový hráč a tréner, ktorý je známy hlavne ako tréner Liverpoolu. Shankly priniesol Liverpoolu „zmŕtvychvstanie“, získal s klubom postup späť do prvej divízie, vyhral tri ligové tituly a pohár UEFA. Položil základy, na ktorých mohli jeho nástupcovia Bob Paisley a Joe Fagan stavať ziskom siedmich ligových titulov a štyroch európskych pohárov počas desiatich sezón po odchode Shanklyho v roku 1974. Billl Shanky mal úzky vzťah s fanúšikmi Liverpoolu. Vnímali ho ako charizmatickú a ikonickú postavu v klube, ktorá svojimi vyjadreniami prinášala hrdosť na klub a ich hráčov.
Shankly pochádzal z malej škótskej baníckej komunity a bol jedným z piatich bratov, ktorí hrali futbal profesionálne. Za škótsky národný tím odohral 12 zápasov z toho 7 bolo počas medzivojnového obdobia. Jednu sezónu strávil v Carlisle United a zvyšok kariéry strávil v Preston North End, s ktorým v roku 1938 vyhral FA Cup. Jeho hráčsku kariéru prerušilo pôsobenie v Royal Air Force počas druhej svetovej vojny.
Po tom, čo v roku 1949 odišiel do futbalového dôchodku sa Shankly stal trénerom Carlisle United. Neskôr počas obdobia desiatich rokoch trénoval Grimsby Town, Workington a Huddersfield Town. V roku 1959 sa stal trénerom Liverpoolu.
Shankly prevzal vedenie Liverpoolu, keď bol klub v druhej divízii a prebudoval tím na giganta v anglickom a európskom futbale. Bol to práve Bill Shankly, ktorý v klube zaviedol celočervený dres. Taktiež sa počas jeho pôsobenia pieseň „You'll Never Walk Alone“ stala klubovou hymnou.
Shankly oznámil svoj prekvapivý odchod z futbalu len niekoľko týždňov po tom, čo Liverpool vyhral finále FA Cupu v roku 1974. Klub riadil 15 rokov a jeho nástupcom sa stal jeho dlhoročný asistent Bob Paisley. Zomrel o sedem rokov neskôr, vo veku 68 rokov. 2. októbra bol jeho popol rozsypaný na štadióne Anfield pri tribúne Kop. Shankly je považovaný za jedného z najlepších trénerov všetkých čias a bol medzi inauguračnými členmi Siene slávy anglického futbalu v roku 2002 a Siene slávy škótskeho futbalu v roku 2004.
Skorý život Bill Shankly sa narodil v malej škótskej dedine Glenbuck. V roku 1913 v tejto dedine žilo zhruba 700 obyvateľov. Ľudia, ktorí sa tu narodili sa väčšinou sťahovali za prácou do uhoľných baní. Z tohto dôvodu sa v dedine v roku 1976 nachádzalo len 12 domov.
Shanklyho rodičia, John a Barbara žili v jednej z chatiek v Auchenstilloch so svojimi 10 deťmi – mali päť synov a päť dcér. William bol deviate dieťa a najmladší chlapec. Hoci bol počas svojej futbalovej kariéry známy ako Bill jeho meno je v skutočnosti Willie. Jeho otec bol poštár a neskôr sa stal krajčírom a vyrábal obleky. Napriek futbalovému rodokmeňu jeho otec futbal nehral.
Všetci štyria Shanklyho bratia hrali futbal na profesionálnej úrovni. Jeho bratia boli:
Alec Shankly v rodine známy ako Sandy, ktorý hral za Ayr United a Clyde. Jimmy Shankly (19021972), ktorý hral za rôzne kluby vrátane Sheffield United a Southend United. John Shankly (19031960), ktorý hral za Portsmouth a Luton Town. Bob Shankly (19101982), ktorý hral za Alloa Athletic a Falkirk. Bob sa stal úspešným trénerom a doviedol Dundee k víťazstvu škótskej ligy v roku 1962 a do semifinále Európskeho pohára v nasledujúcej sezóne.
Ich strýkovia z matkinej strany, Robert a William Blythovci boli taktiež profesionálni futbalisti. Obaja sa stali riaditeľmi klubov v Portsmouthe a Carlisle United.
Shankly vo svojej autobiografii napísal, že počas jeho detstva si zažil ťažké časy a hladovanie bolo veľmi časté najmä počas zimných mesiacov. Priznal, že s kamarátmi kradli zeleninu z okolitých fariem a jedlo z vagónov vlakov. Shankly priznal, že tento čin bol nesprávny, ale trval na tom, že hlavnou príčinou kradnutia bol ich neustály hlad. Povedal, že on a jeho priatelia sa poučili zo svojich chýb a stali sa lepšími ľuďmi. Do školy chodil od piatich do štrnástich rokov. Disciplína doma aj v škole bola prísna, ale Shankly povedal, že to vybudovalo jeho charakter. Jeho obľúbeným predmetom bola geografia a čo najčastejšie hrával futbal, najmä na školskom ihrisku, ale v škole neexistoval žiadny futbalový tím.
Keď Shankly v roku 1928 skončil školu, odišiel pracovať do miestnej uhoľnej bane, kde pracoval aj jeho brat Bob. V bani pracoval dva roky, potom bola uzatvorená. Vo svojej autobiografii obšírne opísal život baníka a zmienil sa o mnohých problémoch, ako je tvrdá práca, potkany a ťažkosti s jedením a pitím. Najhorším problémom bola špina, pretože baníci sa nikdy necítili naozaj čistí, aj keď sa po každej zmene chodili domov umyť do vane.
Kým bol Shankly zamestnaný ako baník hrával futbal tak často ako to len bolo možné a občas sa chodil do Glasgowa pozerať na zápasy Celticu alebo Rangers. Shankly rozvinul svoje futbalové schopnosti až do takej miery, že bol nezamestnaný len niekoľko mesiacov. Potom podpísal zmluvu s Carlisle United. Vždy veril, že je len otázkou času, kedy sa stane profesionálnym hráčom. Vysvetľoval, že z futbalového hľadiska bol vždy optimista s vierou vo svoj osud a to bol základ jeho nehynúceho nadšenia pre tento šport.
Hráčska kariéra
Carlisle United Shankly hral za anglický klub Carlisle United len jednu sezónu a to 1932/1933. Shanklyho odporučil skaut menom Peter Carruthers, ktorý ho videl hrať za Cronberry. Pozvali ho na skúšku na jeden mesiac. Pre Billa to bolo prvýkrát, čo opustil Škótsko. Klub mu ponúkol zmluvu hneď po prvom skúšobnom zápase rezerv Carlisle proti rezervám Middlesbrough, a to aj napriek tomu, že rezervy Carlisle zápas prehrali 6:0. Správa miestnych novín uviedla, že tvrdo pracoval a mohol by sa pre klub stať užitočným ľavým obrancom. V skutočnosti sa vypracoval na pravého stredopoliara.
31. decembra 1932 Shankly debutoval medzi seniormi pri remíze 2:2 proti Rochdale a odohral 16 zápasov za prvý tím.
Bill bol považovaný za nádejného kľúčového mladého hráča, ktorý bol schopný priviesť Carlisle k veľkým úspechom. V Carlisle mu platili štyri libry a desať šilingov týždenne, čo považoval za dobrú mzdu, pretože najvyššia sadzba v tom čase bola osem libier. Shankly bol v Carlisle, šťastný. Bol blízko jeho domova v Glenbucku a dobre sa usadil so zárukou základnej zostavy v seniorskom tíme. Keď sa mu naskytla príležitosť posunúť sa ďalej, nebol presvedčený, že chce odísť.
Preston North End Čoskoro po skončení sezóny 1932/33 dostal Shankly telegram od Carlisle United, v ktorom ho žiadali, aby sa čo najskôr vrátil, pretože ho chcel podpísať iný klub. Po príchode do Carlisle zistil, že zainteresovaným klubom bol Preston North End, ktorý ponúkol prestupovú čiastku 500 libier. Platové podmienky pre Shankyho boli prestupový bonus 50 libier a mzda päť libier týždenne (ekvivalent 378 libier v roku 2021). Shanklyho prvotná reakcia bola, že to nestačí a dohoda takmer padla.
Jeho brat Alec ho upozornil, že Preston je v druhej divízii a je väčším klubom ako Carlisle s potenciálom znovu postúpiť naspäť do prvej divízie. Alec ho presvedčil, že príležitosť je dôležitejšia ako to, čo dostane okamžite. Shankly dal na radu svojho brata a v železničnom vagóne podpísal zmluvu s Prestonom.
Shankly začal svoju kariéru v rezervnom tíme Prestonu, ktorý hral v Central League, čo bol vyšší štandard ako North Eastern League, ktorú hral doteraz. V prvom tíme debutoval 9. decembra 1933, tri mesiace po svojich 20. narodeninách, proti Hull City. Vďaka svojmu úprimnému prístupu a oddanosti sa rýchlo etabloval ako stálica prvého tímu a stal sa obľúbencom fanúšikov. Preston naplnil svoj potenciál a získal postup do prvej divízie po tom ako na konci sezóny skončil druhý v tabuľke druhej divízie. Pre Shanklyho to bola úspešná debutová sezóna. V Prestone ostal hrať až do jeho odchodu do futbalového dôchodku v roku 1949. Jeho mzda bola zvýšená na osem libier týždenne a šesť libier mimo sezóny počas leta. V súhrne sezóny 1933/34 novinár z Prestonu, Walter Pilkington, napísal: V sezóne 1936/1937 sa Preston dostal do finále FA Cupu, ale na štadióne vo Wembley klub prehral 3:1 so Sunderlandom. Preston sa zotavil a dostal sa do finále FA Cupu v roku 1938, v ktorom porazil Huddersfield Town 1:0 penaltou, ktorú strelil George Mutch v poslednej minúte predĺženia. Okrem víťazstva v FA Cupe skončil Preston v lige na treťom mieste. Táto sezóna znamenala vrchol Shanklyho hráčskej kariéry.
Shankly práve oslávil svoje 26. narodeniny, keď sa začala druhá svetová vojna a vojna si vyžiadala vrcholné roky jeho hráčskej kariéry. Vstúpil do Royal Air Force (RAF) a podarilo sa mu aj počas vojny zostať v kontakte s futbalom. Hral v mnohých vojnových ligových, pohárových a exhibičných zápasoch za Norwich City, Arsenal, Luton Town, Cardiff City, Lovell's Athletic FC a Partick Thistle, v závislosti od toho, kde bol práve umiestnený. 30. mája 1942 odohral jediný zápas za Liverpool pri výhre 4:1 s Evertonom na Anfielde. Shankly bol nadšenec boxu a za RAF bojoval v strednej váhe. Dokonca v boxe aj vyhral trofej, keď bol umiestnený v Manchestri. Shankly sa stretol so svojou manželkou Nessie v RAF. Nessie bola v Women's Auxiliary Air Force (WAAF) a bola umiestnená v rovnakom tábore ako Bill. Vzali sa v roku 1944.
Trénerská kariéra Shankly vo svojej autobiografii napísal, že sa dlho pripravoval na kariéru futbalového trénera. Mal plnú dôveru vo svoje schopnosti a v seba samého byť vodcom. Shankly zhrnul základné kritériá úspechu vo futbalovom manažmente. Pri hľadaní hráča vždy aplikoval základný vzorec, ktorý spočíval v tom, že hráč musí mať v prvom rade schopnosti aj odvahu. Ďalšími atribútmi bola fyzická zdatnosť, ochota pracovať a najmä bojovať, keď boli označovaní za papierovo slabších.
Carlisle United Shankly začal svoju trénerskú kariéru v Carlisle United v klube, kde sa začala jeho profesionálna hráčska kariéra. Carlisle sa v sezóne 1948/49 trápil v spodnej polovici tretej divízie Sever a bolo pre neho ťažké prilákať hráčov z juhu kvôli geografickej odľahlosti mesta na ďalekom severe Anglicka. Shanklyho morálka zmenila tím, ktorý v sezóne 1948/49 skončil na 15. mieste po tom, čo mal na starosti len niekoľko posledných zápasov sezóny. V sezóne 1949/50 sa zlepšili na deviate miesto a v sezóne 1950/51 na tretie miesto, čím takmer získali postup do vyššej ligy.
Jedným z hráčov Shanklyho v Carlisle bol Geoff Twentyman, vtedy nádejný mladý stredný obranca, ktorý neskôr prestúpil do Liverpoolu. Potom ako ukončil hráčsku kariéru sa Twentyman stal hlavným skautom v Liverpoole, spolupracoval so Shanklym a našiel niekoľko mimoriadne talentovaných hráčov.
Shankly používal psychológiu na motiváciu svojich hráčov. Napríklad hráčom povedal, že súper mal veľmi únavnú cestu a nebude schopný odohrať dobrý zápas. Vyzval miestne obyvateľstvo, aby podporovalo tím a často sa sa o zápasoch rozprával s fanúšikmi.
Predaj sezónnych permanentiek v sezóne 1950/51 dosiahol historické maximum a Carlisle tvrdo bojovalo o postup do vyššej ligy. Klub taktiež remizoval s Arsenalom na štadióne Highbury v FA Cupe. Jeho pôsobenie v klube sa skončilo zle. Shankly obvinil vedenie klubu z nedodržania prísľubu. Opísal, že s vedením sa dohodol, že každý hráč dostane bonus ak tím skončil v prvej trojke v ligovej tabuľke. To ho doviedlo k jeho rezignácií na trénerskom poste v tomto klube. Následne prijal ponuku od Grimsby Town. Shanklyho ligová bilancia v Carlisle bola 42 víťazstiev a 22 porážok v 95 zápasoch.
Grimsby Town Po neúspešnom pohovore v Liverpoole sa Shankly v júni 1951 presťahoval do Grimsby Town. Vo svojej autobiografii povedal, že v Grimsby videl väčší potenciál ako v Carlisle. Jeho hlavným problémom bolo, že Grimsby v posledných sezónach dvakrát zostúpil z prvej až do tretej divízie a veľa dobrých hráčov prestúpilo ešte pred jeho príchodom. Napriek tomu Shankly veril, že má stále dobrých hráčov, s ktorými môže spolupracovať, a za nízke prestupové poplatky bol schopný kúpiť nových hráčov na prestupovom trhu.