Waldenov obrat označuje zmenu konfigurácie na stereogénnom centre v chirálnej zlúčenine počas chemickej reakcie. Keďže molekula môže mať na jednom stereogénnom centre dve konfigurácie (teda tvoriť dva enantioméry), Waldenov obrat premieňa konfiguráciu z jednej na druhú, teda premieňa jeden enantiomér na druhý.
Proces Táto zmena vždy nastáva pri SN2 reakciách, čo sú bimolekulárne alifatické nukleofilné substitúcie. Dochádza pri nich k zmene konfigurácie na asymetrickom tetraédrickom uhlíkovom atóme. Tento proces sa dá predstavit ako dáždnik, ktorý sa v silnom vetre vyvráti „naruby.“ Vo Waldenovom obrate atakuje nukleofil tetraédrický uhlík z opačnej strany, než z ktorej odstupuje odstupujúca skupina, čo vedie k zmene konfigurácie. Zmena konfigurácie sa prejaví opačnou optickou aktivitou látky.
História Tento fenomén prvýkrát pozoroval Paul Walden v roku 1896. Bol schopný premeniť jeden enantiomér chemickej zlúčeniny na druhý a zase naspäť pomocou takzvaného Waldenovho cyklu. Ten prebiehal nasledovne:
Kyselina (+)-chlórjantárová (1) sa pemieňa na kyselinu (+)-jablčnú (2) pôsobením oxidu strieborného vo vode, čím sa zachováva konfigurácia Kyselina (+)-jablčná (2) sa premieňa na kyselinu (-)-chlórjantárovú (3), opačný enantiomér kyseliny (+)-chlórjantárovej (1), pôsobením chloridu fosforečného, čím dochádza k zmene konfigurácie Kyselina (-)-chlórjantárová (3) sa premieňa na kyselinu (-)-jablčnú (4) pôsobením oxidu strieborného vo vode, čím sa zachováva konfigurácia Kyselina (-)-jablčná (4) sa premieňa na kyselinu (+)-chlórjantárovú (1) pôsobením pôsobením chloridu fosforečného, čím dochádza k zmene konfigurácie. Tým vzniká počiatočná látka a cyklus sa uzatvára.
Pri náhrade chloridového aniónu za hydroxidový anión vystupuje oxid strieborný ako donor hydroxidového aniónu. Strieborný katión nemá žiadnu úlohu. V procese vzniká karboxylový dianión (A), ktorý podstupuje intramolekulárnu nukleofilnú substitúciu β-karboxylovou skupinou (vzdialenejšou), čím vzniká štvorčlenný β-laktónový kruh (B). α-karboxylová skupina je takisto reaktívna, ale podľa in silico výpočtov má tranzitný stav tejto reakcie veľmi vysokú energiu. Hydroxidový anión potom spôsobuje otvorenie laktónového kruhu za vzniku alkoholu (C) a produkt týchto dvoch reakcií (vzniku a zániku laktónového kruhu) má nakoniec tú istú konfiguráciu, ako počiatočná látka (chlórsukcinát).
Walden pozoroval zmenu konfigurácie už v roku 1896, ale jej podstata bola objasnená až v 30. rokoch 20. storočia, keď bol objasnený mechanizmus SN2 reakcií.
Referencie
Pozri aj
Brookov prešmyk
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Reakčné mechanizmy Kategória:Substitučné reakcie Kategória:Eponymické termíny v chémii