Evika Siliņšová alebo Evika Siliňová (; * 3. august 1975, Riga) je lotyšská právnička a politička, od septembra 2023 premiérka Lotyšska, ako druhá žena na tomto poste. Predtým pôsobila ako ministerka sociálnych vecí v druhej vláde premiéra Krišjānisa Kariņša.
Životopis V rokoch 19931997 absolvovala bakalárske štúdium práva na Lotyšskej univerzite () v Rige. Na Právnickej fakulte v Rige () potom získala magisterský titul zo sociálnych vied, medzinárodného a európskeho práva.
V rokoch 20032012 pôsobila ako advokátka so zameraním na medzinárodné a domáce obchodné právo, pričom spolupracovala s právnymi oddeleniami telekomunikačných operátorov a venovala sa tiež poradenstvu pri zakladaní a prevádzke mimovládnych organizácií.
Politické pôsobenie náhľad|Evika Siliņšová (druhá zľava) na konferencii v Saeime v roku 2016 V parlamentných voľbách v roku 2011 kandidovala za stredopravú Zatlerovu reformnú stranu (, ZRP), nebola však zvolená. V rokoch 20112012 bola právnou poradkyňou lotyšského ministerstva vnútra.
Od januára 2013 do januára 2019 pôsobila ako parlamentná tajomníčka na ministerstve vnútra.
23. januára 2019 prevzala, po schválení vládou pod vedením premiéra Krišjānisa Kariņša, funkciu parlamentnej tajomníčky predsedu vlády.
Ministerka sociálnych vecí náhľad|Siliņšová skladá prísahu na ustanovujúcej schôdzi Saeimy v novembri 2022 V parlamentných voľbách v roku 2022 kandidovala za stredopravú stranu Nová jednota (, JV) a bola zvolená za poslankyňu lotyšského parlamentu (Saeima). 6. decembra 2022 bola vymenovaná za ministerku sociálnych vecí vo vláde Krišjānisa Kariņša. Vláda získala dôveru 14. decembra.
Medzi jej hlavné ministerské agendy patrilo zvyšovanie minimálnej mzdy, na ktorú sú naviazané aj dôchodky a ďalšie štátne sociálne dávky. 23. februára 2023 ju premiér vymenoval za členku novovytvoreného výboru pre fondy Európskej únie. 4. júla 2023 jej ministerstvo prinieslo do Saeimy ratifikáciu Istanbulského dohovoru, hoci s určitými výhradami a bez podpory koaličnej Národnej aliancie (, NA).
Premiérka 16. augusta 2023, po rezignácii Krišjānisa Kariņša, Nová jednota nominovala Siliņšovú ako kandidátku na post premiérky. Prezident Edgars Rinkēvičs ju 24. augusta poveril zostavením vlády. 1. septembra Siliņšová naznačila, že má v úmysle získať novú parlamentnú väčšinu s Úniou zelených a farmárov (, ZZS) a Progresívcami (). O 12 dní neskôr predstavila zloženie novej vlády, v ktorej má JV sedem ministerstiev, ZZS štyri a Progresívci tri, pričom na poste ministra zahraničných vecí pôsobí expremiér Kariņš. 15. septembra 2023 získala koaličná vláda pod vedením Siliņšovej dôveru parlamentnej väčšiny v Saeime, kde za ňu hlasovalo 53 zo 100 poslancov.
Medzi priority novej vlády má patriť okrem iného integrácia 25-percentnej ruskojazyčnej menšiny (z ktorej takmer polovicu tvoria tzv. „neobčania“ – osoby s trvalým pobytom na území Lotyšska, ktoré boli občanmi Sovietskeho zväzu až do jeho rozpadu v roku 1991, následne však nezískali občianstvo žiadnej krajiny a nemajú v Lotyšsku ani volebné právo), dobudovanie plota na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom a výrazné navýšenie rozpočtu na obranu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Osobný život Je vydatá, s právnikom Aigarsom Siliņšom majú tri deti. Jej rodnou rečou je lotyština a plynulo hovorí po anglicky a po rusky.
Poznámky
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Evika Siliņšová na webe lotyšskej vlády Evika Siliņšová na Twitteri
Zdroj
Kategória:Osobnosti z Rigy Kategória:Lotyšskí právnici Kategória:Lotyšskí politici Kategória:Predsedovia vlády Lotyšska Kategória:Premiérky Kategória:Absolventi Lotyšskej univerzity