Alexandr Grigorievič Lukašenko (, Aľaksandr Ryhoravič Lukašenka - Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка; * 30. august 1954) je bieloruský politik a od roku 1994 prvým, a zároveň doposiaľ jediným prezidentom Bieloruska. Médiami a organizáciami býva často označovaný ako "posledný diktátor" v Európe.
Biografia Roku 1975 absolvoval Učiteľský ústav v Mahiľove, roku 1985 Bieloruskú poľnohospodársku akadémiu v Horkach, získal diplom učiteľa dejepisu, spoločenských vied a ekonómie. V období 1975-1977 a 1980-1982 slúžil v Sovietskej armáde. Po absolvovaní vysokých škôl a službe v armáde bol riaditeľom kolchozu na východe Bieloruska. Roku 1991 sa postavil na stranu Janajeva a jeho pučistov proti Gorbačovovej politike, bol aj proti rozpadu ZSSR a vyhláseniu nezávislého Bieloruska v decembri toho istého roka. 20. júla 1994 sa stal bieloruským prezidentom. Svetové médiá a organizácie ho považujú za „posledného európskeho diktátora“, politici SNŠ, vrátane Vladimira Putina však tento pohľad odmietajú a s Lukašenkom udržujú čulé diplomatické vzťahy. Lukašenko udržuje vzťahy aj s KĽDR, alebo v minulosti s Líbyou Muammara Kaddáfího a Irakom Sadáma Husajna.
V roku 1977 sa oženil s Galinou Rodionovnou Želnerovičovou. Majú synov Dmitrija a Viktora.
Rekreačne hráva hokejЛукашенко – звезда мирового хоккея - Lukašenko je hviezda svetového hokeja Лукашенко забил две шайбы на хоккейном турнире в Минске , podobne ako jeho syn Viktor.Победить американцев Александру Лукашенко помогли дети - Detí pomohli Alexandrovi Lukašenkovi zvíťaziť nad Američanmi .
Medzinárodne neuznaný Lukašenko Spojené štáty, Európska únia a viaceré krajiny EÚ neuznali Lukašenka za prezidenta Bieloruska pretože prezidentské voľby v auguste 2020 nemali demokratickú legitimitu. OBSE označila prezidentské voľby vo svojej správe za netransparentné, neslobodné a nespravodlivé a vyzvala na ich zopakovanie. Aj po týchto voľbách pokračovali v Bielorusku reťazové demonštrácie za odvolanie Lukašenka z funkcie prezidenta. V západných krajinách je Lukašenko označovaný za posledného európskeho diktátora. Lukašenko sa tiež podľa viacerých médií snaží prenasledovať nezávislých novinárov a médiá v Bielorusku, pričom kriminalizuje novinárov, opozičných politikov a protestujúcich.
Na základe rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva odsudzujúcej porušovanie ľudských práv v Bielorusku, ktorá bola prijatá v marci 2021 začne komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová s jej tímom vyšetrovať údajné porušovanie ľudských práv v Bielorusku v súvislosti s vlaňajšími prezidentskými voľbami.
Vrcholní predstavitelia EÚ vyzvali 24. mája 2021 Bielorusko, aby prepustili aktivistu, blogera a novinára Ramana Prataseviča a jeho partnerku Sofiu Sapegovú po tom, čo ich v nedeľu 23. mája 2021 zadržali na letisku v Minsku po odklonení civilného lietadla spoločnosti Ryanair. Toto zadržanie viacerí premiéri a prezidenti štátov EÚ označili za „únos“ a „štátom podporovaný terorizmus“ a obvinili z neho Lukašenkov režim, na ktorý plánujú zaviesť ďalšie sankcie. 27. mája 2021 vyzvali na „okamžité a bezpodmienečné prepustenie“ bieloruského novinára Ramana Prataseviča a všetkých ďalších novinárov a politických väzňov zadržiavaných v Bielorusku ministri zahraničných vecí zo skupiny krajín G7.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Prezidentova oficiálna stránka
Kategória:Bieloruskí politici Kategória:Prezidenti Bieloruska Kategória:Osobnosti rusko-ukrajinskej vojny Kategória:Osoby na sankčnom zozname Austrálie Kategória:Osoby na sankčnom zozname Kanady Kategória:Osoby na sankčnom zozname Európskej únie Kategória:Osoby na sankčnom zozname Spojeného kráľovstva Kategória:Osoby na sankčnom zozname Spojených štátov Kategória:Osoby na sankčnom zozname Švajčiarska Kategória:Osoby na sankčnom zozname Japonska Kategória:Osoby na sankčnom zozname Ukrajiny Kategória:Osoby na sankčnom zozname Nového Zélandu