Bitka na Luckom poli bola vojnovým stretnutím medzi oddielmi českého kniežaťa Vladislava I. a vojskom uhorského kráľa Štefana II. po neúspechu diplomatických rokovaní vedených po Štefanovom nástupe na uhorský trón. Odohrala sa 13. mája 1116 pri rieke Olšave, pravdepodobne v okolí obcí Dolní Němčí, Nivnice a Slavkov neďaleko Uherského Hradišťa na juhovýchodnej Morave. Skončila porážkou uhorských vojsk. České víťazstvo dopomohlo k zachovaniu okolitého územia v prospech Českého kniežatstva a následnej kolonizácii hraničného územia v oblasti širšie nazývanej Lucké pole. Hranica sa stala trvalou hranicou medzi Uhorskom a Moravou a pretrvala do súčasnosti ako česko-slovenská hranica.
Predohra Oblasť na hranici juhovýchodnej Moravy a horného Uhorska na ľavom brehu rieky Morava, nazývaná Lucké pole, neskôr Lucká provincia, bola predmetom sporov medzi Uhorskom a českým kniežatstvom. Po smrti uhorského kráľa Kolomana vo februári 1116 nastúpil na trón jeho syn Štefan II. Ten vyslal posolstvo k českému kniežaťu Vladislavovi I. s ponukou vzájomného stretnutia a rokovania panovníkov v hraničnom priestore Luckého poľa. Tu sa už v minulosti v roku 1099 zišlo české knieža Břetislav II. s uhorským kráľom Kolomanom Uhorským.
Voľba miesta tak bola symbolická. Vladislav návrh prijal a so svojou družinou a celým kniežacím vojskom sa na Moravu vybral, na miesto dorazili aj Ota II. Olomoucký a Soběslav Brněnský. Rovnako tak urobil Štefan, v sprievode ostrihomského arcibiskupa Vavrinca. Obe skupiny sa stretli zrejme na opačných brehoch rieky Olšavy. K vzájomným rokovaniam však nakoniec nedošlo, pretože od začiatku stretnutia dochádzalo k prejavom neúcty a unáhleným rozhodnutiam.
Bitka Situácia medzi oboma ozbrojenými vojskami bola naďalej stupňovaná. Obrázková kronika hovorí o českom pánovi Žoltovi, ktorý mal prísť s Vladislavovou družinou a výrazne sa mal podieľať na eskalácii vytváraním klamlivých správ o prípravách pasce na oboch stranách. Ako prví mali zaútočiť uhorskí bojovníci, snáď po unáhlenom rozkaze mladého Štefana, ktorí vytiahli proti českému ležaniu. Vladislavove oddiely sa po nejakej dobe dali na ústup, vrátane samotného kniežaťa, v bitke padol okrem iného hajtman žateckého kraja Jiřík Stanovic s radom svojich druhov. Bitku potom zvrátilo zapojenie bojovníkov Ota Olomouckého a Soběslava Brnenského, ktorí následne bitku zvrátili v český prospech. Česi prekročili Olšavu, dobyli uhorský tábor a odniesli si značnú korisť. Kráľ Štefan so svojim vojskom bol potom nútený ustúpiť až k hradu Trenčín na rieke Váh.
Dohra Víťazný stret ešte viac upevnil českú prítomnosť v tejto časti Moravy a bol tak podstatným momentom v procese stanovovania česko-uhorskej (česko-slovenskej) hranice. V nasledujúcich obdobiach sem potom z iných miest Českého kniežatstva začali prichádzať kolonisti. Uhorské oddiely ale napriek tomu cez hranicu nezriedka vpadali, plienili tu a lúpili.
Bitka v naračných prameňoch vpravo|thumb|Začiatok textu z Kosmovej kroniky českej o bitke v pohraničnom Luckom poli: „[…] V roce vtělení Páně 1116. uherský lid […] přijel k říčce Olšavě, jež dělí panství panonské [tj. uherské] a moravské a […] pokryl na poli Lucku celý povrch zemský jako kobylky. […]“ Bitku opisujú Kosmova kronika aj Obrázková kronika.
Referencie
Zdroj
Kategória:Bitky v Uhorsku Kategória:Bitky v Česku Kategória:Bitky stredoveku Kategória:Bitky v 1116