Tento článok je podstránkou hlavného článku chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho rusko-ukrajinského konfliktu za obdobie november a december 2022.
Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.
November 2022 Týždeň od 31. októbra do 6. novembra 2022 frameless|left|upright=0.25|alt= 250 V pondelok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 250 dní. Na bojisku k zásadným posunom nedošlo. Ukrajinci nezaútočili na Cherson ani na ďalšie obsadené mestá na východe krajiny. Miestom najkrvavejších bitiek bol východný Donbas, kde zomierali stovky ľudí denne. Určité postupy tu zaznamenávala privátna Wagnerova skupina bojujúca na strane Rusov, s územnými ziskami neprevyšujúcimi 100 až 200 metrov za deň. Viaceré útoky sa ukrajinským silám darilo odrážať. Ukrajinská armáda pritom neustále využívala taktiku presných úderov v tyle nepriateľa, kde ničila vojenské posádky, zhromaždenú techniku a muničné sklady. Elitná profesionálna jednotka 155. brigády námornej pechoty z ruského Ďalekého východu utrpela ťažké straty v Donbase pri obci Pavlivka. Vojaci sa sťažovali na nekompetentné velenie, ktoré ich vyslalo do nepochopiteľnej ofenzívy, pri ktorej prišli o 300 príslušníkov a 50% techniky. Podľa predstáv velenia malo byť obsadenie Pavlivky po sérii neúspechov a dlhom prešľapovaní na mieste dôležitým ziskom ruskej armády, vďaka ktorému by obnovili železničné spojenie medzi Melitopoľom a Doneckom. Ukrajinské sily opevnené na vyvýšených miestach však mali prístupové cesty k obci vedúce otvoreným priestranstvom pod pohodlnou delostreleckou kontrolou. Navyše terén bol pre pretrvávajúcu rasputicu nevhodný pre bojové operácie. Z týchto dôvodov bola ofenzíva námorníkmi označená za nezmyselnú a predčasnú.
thumb | alt= Betónová kocka s dverami, bez okien|Miestne úrady v Mykolajive umiestnili betónové úkryty blízko rušných zastávok mestskej dopravy. Objekt s dvomi východmi poskytoval útočisko pre 15 ľudí ohrozených pri ostreľovaní mesta Pokračovali raketové útoky na viacerých miestach krajiny, len v pondelok ráno dopadlo na Kyjev päť rakiet. Dosadené úrady v Chersone stále naliehali na civilistov, aby opustili mesto. Do uvoľnených bytov sa potom sťahovali ruskí vojaci a pripravovali sa na mestský boj proti ukrajinskej armáde. Ukrajinské velenie predpokladalo, že ruská armáda stiahnutie z pravobrežnej časti Chersonskej oblasti len fingovala, aby vlákali ukrajinskú armádu do oblastného mesta Cherson a viedli proti nej náročnú mestskú vojnu. V sobotu iránsky režim vyhlásením svojho ministra zahraničných vecí Hosejna Amirabdollahiana oficiálne priznal, že Rusku dodal „malý počet“ bojových dronov Šáhid-136 a to ešte pred začiatkom tejto invázie. Doposiaľ to režim odmietal, napriek troskám dronov nachádzaných na miestach úderov ako aj poznatkom západných spravodajských služieb. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil toto vyhlásenie za klamlivé, pretože len v oblasti okolo Kyjeva protivzdušná obrana denne zostrelila najmenej desať týchto dronov. To potvrdili aj USA, podľa ktorých Irán dodal aj počas leta desiatky týchto zbraní a na okupované územia Ukrajiny vyslal svoj personál, ktorý Rusom pomáhal bezpilotné lietadlá používať. Ďalšia zásielka týchto dronov bola do Ruska dodaná aj tento týždeň, keď bol zaznamenaný let vhodného nákladného lietadla Il-76 z Teheránu na moskovské letisko Vnukovo. Ako protislužbu žiadal Irán od Ruska pomoc s rozvojom jadrového programu.
thumb | alt= Výstražná tabuľka|Na oslobodených územiach Ukrajiny pokračovalo odmínovanie. V Charkovskej oblasti bolo od 8. septembra do konca tohto týždňa vyčistených 1422 hektárov krajiny, na ktorej bolo nájdených a zlikvidovaných 37 915 mín a nevybuchnutej munície. Na tabuľke je nápis v azbuke „НЕБЕЗПЕЧНО! МИНИ!“, v preklade „Nebezpečenstvo! Míny!“ Pre rozsiahle škody v oblasti výroby a distribúcie elektrickej energie po celej Ukrajine zaviedli úrady plánované odstávky elektriny. Podľa vopred ohláseného harmonogramu striedavo odpájali jednotlivé oblasti od dodávok energie s cieľom udržať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektriny. Úrady sa zároveň pripravovali na možnosť úplného dlhodobého výpadku v dodávkach elektriny, tkz. blackoutu. Krajiny EÚ poslali na Ukrajinu približne 500 generátorov elektrickej energie zo zásob civilnej ochrany na pokrytie najnevyhnutnejších potrieb. Záporožskú jadrovú elektráreň opätovne pripojili k vonkajšej rozvodnej sieti. Chladenie odstavených reaktorov a ďalšie bezpečnostné systémy boli od predošlého štvrtka zabezpečované iba záložnými generátormi, keďže ruské ostreľovanie zničilo vedenie vysokého napätia pripájajúce elektráreň k sieti. V elektrárni od začiatku septembra pôsobil stály monitorovací tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá opätovne vyzvala na zriadenie zóny jadrovej bezpečnosti a ochrany elektrárne. Ruská armáda čelila problémom s výcvikom zmobilizovaných záložníkov. Pre nedostatočnú kapacitu výcvikových zariadení, chýbajúcich inštruktorov a vybavenia sa ruské sily pripravovali v Bielorusku. Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko nasadilo na frontovú líniu zmobilizovaných záložníkov s nevhodnou výzbrojou. Verejne prístupné zdroje dokazovali, že boli vybavení puškami typu AKM vyrábanými od roku 1959. Navyše mnohé z nich boli po nesprávnom uskladnení pravdepodobne len sotva použiteľné. Regulárne ruské bojové útvary boli vyzbrojené útočnými puškami typu Kalašnikov AK-12 používajúcimi rozdielnu muníciu. To zvýšilo nároky na logistiku, keďže len pre ľahké ručné zbrane musela ruská armáda zabezpečovať dva typy streliva. Objavili sa špekulácie, že pre problémy s nízkou morálkou začala ruská armáda na Ukrajine nasadzovať blokačné, resp. protiústupové jednotky. Ich úlohou malo byť pod hrozbou zastrelenia odrádzať ruských vojakov od ústupu z frontových pozícií.
thumb|alt= dvojfarebná vlajka s obrazom lietadiel a padáka|Vlajka sovietskych výsadkových síl. Znak ako na vlajke bol dôvodom nevpustenia ruského železničného vozňa na územie Litvy. Litovská štátna pohraničná stráž nevpustila na svoje územie z Kaliningradskej oblasti päť nákladných vagónov s namaľovanými ruskými vojenskými symbolmi. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že od stredy sa Rusko vracia k dohode o vývoze obilia cez Čierne more. Svoje stanovisko prehodnotilo po vyhlásení tureckého ministra obrany, že lode budú môcť komodity vyvážať pod tureckou vlajkou napriek ruskému odstúpeniu od dohody, pričom Turecko zaistí ich bezpečnosť. Lode pritom plávali už od pondelka, na čom sa bez Ruska dohodli OSN, Turecko a Ukrajina. Ruské úrady sa zmocňovali osirotených detí na okupovaných územiach a odvážali ich do Ruska s cieľom vychovávať ich ako Rusov. Niektoré z detí odobrali pestúnskym rodinám, iné prišli o rodičov pri ostreľovaní miest. Podľa ukrajinských úradov bolo do Ruska deportovaných okolo 8000 detí, Rusko celkové počty nezverejnilo. Vychovávať deti zavlečené z vojnou zasiahnutej krajiny v inej krajine alebo inej kultúre je pritom jedným z kritérií genocídy.
Týždeň od 7. do 13. novembra 2022 Oslobodenie Chersonu thumb | alt= pozri popis| Mapka znázorňujúca hlavné smery postupu ukrajinskej armády pri oslobodzovaní Chersonu Na začiatku týždňa boli na juhu v Mykolajivskej oblasti hlásené prudké boje pri Snihurivke severne od Chersonu, významnom opevnenom bode ruských síl brániacich ukrajinský postup na toto oblastné mesto. Mesto spolu s desiatkami ďalších obcí oslobodila ukrajinská armáda v prvej polovici týždňa, obrancovia sa pri tomto postupe k Chersonu priblížili na 15 km. V priebehu stredy sa ukrajinská armáda dostala až do severnej časti mesta.
V stredu večer, nedlho po oslobodení Snihurivky, ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil stiahnutie ruských vojsk z pravého brehu Dnepra v Chersonskej oblasti potom, čo veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin oznámil, že samotné oblastné mesto Cherson už nie je možné zásobovať a navrhol posunúť obranné línie na ľavý (východný) breh rieky. Vo vyhlásení sa vyhol slovu „ústup“, akcia bola komunikovaná ako „manéver“.
Ukrajinskí predstavitelia na oznámenie ruského velenia reagovali s opatrnosťou, podľa ich názoru mohlo ísť o pascu. Obávali sa falošných informácií s cieľom vlákať ich do mesta a tu rozpútať náročné pouličné boje.
thumb | alt= Obrovská diera v moste| Ruská armáda pri ústupe ničila aj menšie mosty. Na ilustračnej fotke most v Kupiansku, meste oslobodenom pri Charkovskej protiofenzíve Ruské sily v oblasti sa narýchlo naloďovali na dostupné plavidlá, presúvali vojakov a vybavenie na ľavý breh Dnepra. Tu stavali obranné línie a odtiaľto kryli svoj ústup intenzívnym ostreľovaním postupujúcich obrancov na pravom brehu. Postup ukrajinských jednotiek zdržiavali aj nastražené mínové polia a zničenie viacero menších mostov cez riečky a potoky. Pri rýchlom a masovom prekračovaní rieky sa utopilo nezanedbateľné množstvo ruských vojakov, mnohí ďalší sa prezliekli do civilu a pokúsili sa stratiť medzi miestnym obyvateľstvom.
thumb | alt= Časť mosta padnutá do vody|Antonivský most cez Dneper neďaleko Chersonu zničený ustupujúcou ruskou armádou thumb | alt= Hrádza, budova elektrárne a elektrický stožiar|Priehradný múr Kachovskej priehrady. Na ľavej strane fotky za zábradlím cestná komunikácia prechádzajúca pozdĺž telesa hrádze. Pri ústupe ruská armáda podmínovala cesty, ničila kritickú infraštruktúru, elektrické vedenia a zanechávala nástražné výbušné systémy. V noci zo štvrtka na piatok, na konci svojho ústupu, vyhodila do vzduchu Antonivský most, ktorý bol dovtedy čiastočne schodný aspoň pre pechotu, ako aj časť mostovky na Kachovskej priehrade, dovtedy jedinej zjazdnej cestnej komunikácii cez Dneper v oblasti. Samotná priehrada poškodená nebola.
V piatok ráno ruské velenie oznámilo úspešné ukončenie presunu svojich jednotiek na ľavý breh s tým, že na pravom brehu nezostal ani jeden ich vojak ani žiadna vojenská technika či zbrane. V súvislosti s opustením Chersonu bolo Ruskom dosadené oblastné centrum presunuté do mesta Heničesk na pobreží Azovského mora, mimo dostrelu ukrajinských raketometov HIMARS.
thumb|upright | alt= Ľudia s ukrajinskými vlajkami na námestí| Obyvatelia oslobodeného Chersonu na hlavnom námestí emotívne vítajú prvých ukrajinských vojakov V piatok 11.11. dopoludnia sa na hlavnom námestí v Chersone objavila štátna vlajka Ukrajiny. Vyvesili ju tam miestni partizáni, príslušníci Hnutia odporu. Následne sa do mesta dostali prví ukrajinskí vojaci. V uliciach mesta zavládla eufória, obyvatelia vyšli slobodne do ulíc, zaplnili centrálne Námestie slobody, objímali prichádzajúcich vojakov a novinárov a na všetkých budovách sa snažili vyvesiť ukrajinské vlajky.
V súvislosti s informovaním o vstupe ukrajinských vojsk do mesta bola niekoľkým novinárom odobratá akreditácia. Podľa generálneho štábu Ukrajiny porušili pravidlá pre pôsobenie médií v oblasti bojových operácií tým, že o pohybe vojsk informovali príliš skoro, dokonca on-line. Pred stabilizovaním situácie, dočistením možných miest odporu, prevzatím plnej kontroly a prísunu systémov protivzdušnej obrany tak mohli poskytnúť cenné informácie pre ruské sily ostreľujúce mesto z druhého brehu rieky alebo pre prípadné ruské sily ukrývajúce sa v meste.
Stiahnutie z Chersonu bolo už tretím veľkým ústupom Ruska v tejto invázii. Najskôr museli v marci opustiť predmestia Kyjeva, následne boli v septembri vytlačení z rozsiahlych území od Charkova. Ústup ruských vojsk z Chersonu vyvolal bezprecedentnú kritiku prezidenta Vladimíra Putina a ideologický rozkol medzi jeho oddanými zástancami a radikálnymi stúpencami tvrdej vojny.