Veronika obyčajná () je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina s dvojradovo chlpatou byľou. Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po Sibír a strednú Áziu.
Opis Veronika obyčajná je trváca bylina s plazivým podzemkom a krátkymi tenkými podzemnými a nadzemnými poplazmi. Byľ je vystúpavá, oblá, 10 až 40 cm dlhá a po celej dĺžke husto dvojradovo chlpatá.
Protistojné listy sú sediace alebo krátko stopkaté (do 4 mm), hrubo vrúbkovane pílkovité, široko vajcovité a na vrchole tupo končisté. Sú tmavozelené, na líci riedko chlpaté, na rube najmä na žilnatine a okraji husto odstávajúco chlpaté. Listene sú podlhovasto kopijovité, riedko dlho chlpaté.
Štvorpočetné kvety sú usporiadané spravidla v protistojných, dlhostopkatých, riedkych, 10 až 30 kvetých strapcoch. Koruna kvetov má priemer 10 až 15 mm, je svetlo až sýtomodrá (zriedka ružová až biela), tmavo žilkovaná, v strede s výrazným bielym krúžkom. Dolný lupienok je užší ako ostatné. Nitky oboch tyčiniek sú kratšie ako koruna. Čnelka je dlhá 4 až 5 mm. Stopky kvetov po odkvitnutí sú dlhé 5 až 10 mm a sú husto krátko chlpaté. Kalich je štvordielny, podlhovasto kopijovitý, dlhý 4 až 6 mm. Kvety opadávajú už deň po rozkvitnutí a sú citlivé aj na silnejšie otrasy.
Plodom je obrátene srdcovitá tobolka (4 x 5 mm), z boku výrazne stlačená, na vrchole plytko vykrojená a kratšia ako kalich. Obsahuje oválne semená. Čnelka aj po odkvitnutí ostáva spojená s tobolkou.
Rozšírenie Pôvodný areál rozšírenia veroniky obyčajnej je takmer celá Európa až Sibír a stredná Ázia. Zavlečená je aj do východnej Ázie a do Severnej Ameriky. Na Slovensku sa vyskytuje hojne a viac menej rovnomerne, s najvyšším zaznamenaným výskytom vo výške 1800 m n. m.
Ekológia Veronika obyčajná kvitne od apríla do augusta (septembra). Rastie na vlhkých a skôr zatienených stanovištiach, na výživných, humóznych, piesočnatých pôdach, s výskytom od nížinného až do horského stupňa. Je to hojný druh lúk, pasienkov a svetlých lesov.
Dôležitý faktor v populačnej dynamike veroniky obyčajnej je zber jej semien bylinožravými mravcami, ktoré sú schopné ich prenášať aj na pomerne veľké vzdialenosti. Významným cudzopasníkom, ktorý parazituje na tomto druhu je aj Jaapiella veronicae, dvojkrídly hmyz z čeľade Cecidomyiidae. V hálke, vytvorenej zvyčajne na vrchole stonky, býva niekoľko chlpatých pomarančových lariev. Časť sa ich zakuklí v hálke, v bielom zámotku a ďalšia časť hibernuje v zemi.
Význam a využitie Vysušený materiál z veroniky obyčajnej sa v tradičnej rakúskej medicíne využíva na prípravu liečivého čaju na nervovú sústavu, dýchacie cesty, obehovú sústavu a metabolizmus.
Poddruhy Webové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu tieto poddruhy: veronika obyčajná pravá (Veronica chamaedrys subsp. chamaedrys) v širšom zmysle – rozšírená od Európy po Sibír a strednú Áziu Veronica chamaedrys subsp. chamaedryoides – s prirodzeným výskytom v Grécku; do roku 1991 uvádzaná ako samostatný druh Veronica chamaedryoides.
Bežnejšie je delenie, v ktorom je prvý vyššie uvedený poddruh rozdelený na menšie poddruhy, t.j. takéto delenie:ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 469 (Pozmámka: Veronica vindobonensis je uvedená ako samostatný druh.) veronika obyčajná pravá (Veronica chamaedrys subsp. chamaedrys) v užšom zmysle veronika obyčajná lesklá (Veronica chamaedrys subsp. micans) veronika obyčajná viedenská (Veronica chamaedrys subsp. vindobonensis) - alternatívne zaraďovaná ako samostatný druh veronika viedenská (Veronica vindobonensis) Veronica chamaedrys subsp. krumovii - t. j. Veronica chamaedrys subsp. chamaedrys x Veronica chamaedrys subsp. chamaedryoides Veronica chamaedrys subsp. chamaedryoides
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Flóra na Slovensku Kategória:Liečivé rastliny obyčajná Kategória:Rastliny s modrými kvetmi Kategória:Rastliny s bielymi kvetmi Kategória:Rastliny s ružovými kvetmi