Slovenský názov veronika dúškolistá sa niekedy (dokonca aj v knihe Slovenského botanické názvoslovie 1986) omylom zamieňa s názvom veronika dúšovkolistá, pozri veronika dúšovkolistá.

Veronika dúškolistá () je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina . Jej prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti Eurázie, Severnú a Južnú Ameriku, Austráliu a izolované oblasti v Afrike.

Opis Veronika dúškolistá je trváca bylina s vystúpavými a koncom vzpriamenými stonkami, vysoká 5 až 20 (30) cm. Byľ je jednoduchá alebo občas už od bázy rozkonárená, krátko chlpatá, hore žliazkatá.

Protistojné listy sú na báze krátko stopkaté, vyššie sediace, podlhovasto elipsovité až vajcovité. Čepele sú plytko pílkovité až celistvookrajové, na vrchole tupo končisté, prevažne celkom holé.

Kvety sú štvorpočetné, koruna s priemerom 5 až 10 mm je belavá, modro žilkovaná. Stopky kvetov sú rovnako dlhé ako kalich alebo ho prevyšujú. Tyčinky sú dve a jedna čnelka, dlhá 2 až 3 mm. Kvety sú usporiadané v riedkych vrcholových strapcoch v pazuchách listeňov, ktoré sú dlhšie ako kvetné stopky. Štyri kališné zuby sú vajcovité, na vrchole tupé, holé alebo roztrúsene žliazkaté.

Tobolky sú kratšie ako kalich, hlboko vykrojené a na obvode brvité. Čnelka zreteľne prevyšuje výkrojok na vrchole tobolky. Semená sú elipsovité a svetložlté.

Rozšírenie Veronika dúškolistá je rozšírená takmer kozmopolitne. Severná hranica areálu vedie cez severnú Škandináviu, Island, Severnú Ameriku až na Aljašku a ďalej cez arktickú oblasť Sibíri a Ruska. Južná hranica prechádza cez Himaláje, Sýriu, Balkánsky polostrov, Sicíliu, pohorie Atlas v severnej Afrike a ďalej cez Andy v Južnej Amerike až po Ohňovú zem. Vyskytuje sa aj v Austrálii a južnej Afrike.

Ekológia Veronika dúškolistá obsadzuje vhodné stanovištia od nižného až po horský stupeň. Vyskytuje sa na živiny bohatých hlinitých alebo ílovitých pôdach, predovšetkým na lúkach, brehoch potokov a riek, okrajoch polí a svetlých lesov. Kvitne od mája do augusta a je hojná na celom území. Na Slovensku bol najvyššie zaznamenaný výskyt vo výške 1 600 m n. m., vo Vysokých Tatrách, v Mlynickej doline.

Vnútrodruhové taxóny Webové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu (od roku 2022) tieto variety: Veronica serpyllifolia var. humifusa – mierne oblasti Eurázie, Severná Amerika a Venezuela Veronica serpyllifolia var. repens Klett & Richt. 1830 – opísaná podľa rastlín z okolia Lipska v Nemecku, podrobnosti pozri nižšie Veronica serpyllifolia var. serpyllifolia – mierne oblasti Eurázie, severozápadná Afrika a Uganda

Viaceré publikácie 20. a 21. storočia, napr. Flóra Slovenska z roku 1997 a Červenka 1986, delia druh (na prvej úrovni delenia) nie na variety, ale na poddruhy, a to tieto:ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 470 veronika dúškolistá peniažtekovitá (Veronica serpyllifolia subsp. humifusa/ Veronica serpyllifolia subsp. nummularioides) veronika dúškolistá pravá (Veronica serpyllifolia subsp. serpyllifolia/Veronica serpyllifolia subsp. typica) Niektoré texty od roku 1975 od poddruhu V. serpyllifolia subsp. serpyllifolia odčleňujú samostatný (t. j. tretí) poddruh Veronica serpyllifolia subsp. trichocaulis, ktorý sa vyskytuje len v Bulharsku.

Niektoré texty do druhu Veronica serpyllifolia zaraďujú ako vnútrodruhový taxón (napr. poddruh) aj to, čo iní autori klasifikujú ako druh Veronica repens Clarion ex DC. 1805 - podrobnosti pozri nižšie.

Repens V rámci rodu Veronica existujú tri taxóny, ktorých meno sa končí na repens:

1. Jeden je ten, ktorý je uvedený vyššie ako Veronica serpyllifolia var. repens Klett & Richt. 1830. Kedysi, t. j. v 18. storočí a na začiatku 19. storočia sa volal Veronica minima repens, potom v texte z roku 1830 dostal meno Veronica serpyllifolia γ repens Klett & Richt. 1830, čo v modernej notácii vlastne znamená "tretia varieta v rámci druhu Veronica serpyllifolia", t. j. Veronica serpyllifolia var. repens. V uvedenom texte z roku 1830, ktorý sa zaoberá len okolím nemeckého mesta Lipsko, je táto varieta charakterizovaná ako varieta typicky sa vyskytujúca na poliach po žatve (t. j. nie napríklad v lesoch) a vyznačujúca sa tým, že rastie viac pri zemi (t. j. je výrazne poliehavá) než iné variety, a tým, že jej kvety sú súvislejšie modrasté (t. j. nemajú napr. len modré pásiky). V inom texte zo začiatku 19. storočia je tento taxón považovaný za súčasť taxónu dnes označovaného ako Veronica serpyllifolia subsp. [alebo var.] serpyllifoliaWithering, W. A systematic arrangement of British plants - with an easy introduction to the study of botany. vol. 2 1801. S. 13, 14 , zatiaľ čo v texte z 20. storočia je považovaný za súčasť taxónu dnes označovaného ako Veronica serpyllifolia subsp. [alebo var.] humifusa. Stránky POWO tento taxón uvádzajú od roku 2022, , a to v tvare Veronica sepyllifolia var. repens, pričom ako zdroj tohto taxónu výslovne uvádzajú len osobné vyjadrenie nejakého odborníka z roku 2018. V iných dnešných textoch sa tento taxón vyskytuje len ojedinele.

2. Druhý je taxón pôvodne opísaný v roku 1805 ako druh Veronica repens Clarion ex DC. 1805. Vyskytuje sa primárne na Korzike a v Maroku. Dnes sa obyčajne naďalej uvádza ako samostatný druh, ale niekedy sa uvádza ako súčasť druhu Veronica serpyllifolia (takže ľahko môže dôjsť k jeho zámene s taxónom repens z bodu 1), a to buď ako poddruh Veronica serpyllifolia subsp. repens alebo ako varieta Veronica serpyllifolia var. repens.MARTÍNEZ-ORTEGA, M. M., RICO, E. (2001). Taxonomy of Veronica subsect. Serpyllifoliae (Scrophulariaceae). Botanical Journal of the Linnean Society, 135(2), 179–194.

3. Tretí, dnes už nepodstatný, taxón je druh Veronica repens Gilib. 1782, ktorý je synonymom druhu Veronica officinalis - veronika lekárska.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Flóra na Slovensku dúškolistá Kategória:Rastliny s bielymi kvetmi Kategória:Rastliny s modrými kvetmi Kategória:Flóra v Grónsku