Veronika sivá alebo veronikovec sivý () je druh z rodu veronika (Veronica) z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina. Prirodzene sa vyskytuje od strednej Európy po Ruský Ďaleký východ a severnú Čínu.
Informácia o začlenení bývalého rodu veronikovec (Pseudolysimachion) do širšieho rodu Veronica je v článku veronika (rod).
Opis Veronika sivá je trváca bylina s článkovým podzemkom, vysoká do 70 cm. Byľ je vzpriamená alebo krátko vystúpavá, oblá, jednoduchá alebo v hornej časti rozkonárená, celá husto sivobielo plstnatá, iba tobolka je holá.
Listy v dolnej časti byle sú protistojné, v hornej často striedavé, prízemné sú zreteľne stopkaté, horné sediace. Čepele sú nedelené, úzko kopijovité, plytko vrúbkovane pílkovité. Horné sú celistvookrajové, na líci riedko, na rube husto bieloplstnaté.
Krátko stopkaté až sediace kvety sú usporiadané v hustom a plstnatom koncovom strapci, dlhom 20 až 30 cm. Štvorpočetná koruna má v priemere 5 až 7 mm, je tmavofialová, vzácne aj svetlofialová, korunná rúrka je v ústi brvitá. Dve tyčinky sú modrofialové a niťovitá čnelka, s nenápadnou bliznou, je sýto modrofialová. Štyri diely kalicha sú široko kopijovité, tupo končisté, plstnaté, dlhé do 3 mm. Kvetné listene sú kopijovité až čiarkovité, dlhé do 7 mm (trocha dlhšie ako kalich) a bieloplstnaté.
Okrúhla tobolka je mierne sploštená, na vrchole plytko vykrojená, je o málo kratšia ako kalich a holá. Drobné semená sú svetlohnedé.
V rámci svojho areálu je veronika sivá variabilná najmä vo vzraste a charaktere odenia.
Rozšírenie Prirodzený areál veroniky sivej sa rozprestiera od strednej Európy po Ruský Ďaleký východ a severnú Čínu. Slovenskom prechádza časť jej západnej hranice, pričom výskyt je obmedzený len na oblasť Východoslovenskej nížiny v troch lokalitách: v oblasti vrchu Tarbucka, v okolí obce Somotor a na pahorkoch v okolí mesta Kráľovský Chlmec.
Výskyt Veronika sivá obsadzuje stanovištia od nížin po pahorkatiny, v nadmorských výškach od 100 do 260 m n. m. Obľubuje výhrevné, suché, zásadité až neutrálne, kamenisté, často až piesočnaté pôdy, väčšinou na andezite. Rastie na stepných a piesočnatých svahoch, medziach a vo vinohradoch. Kvitne od júla do augusta (septembra).
Ochrana Veronika sivá je na zozname chránených rastlín, ustanovenom právnym predpisom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Poddruhy Podľa ochlpenia toboliek sa niekedy rozlišujú v rámci tohto druhu nasledujúce dva poddruhyTrávníček, B. Pseudolysimachion – In: SLAVÍK, B. et al. (eds). Květena České republiky 6, S. 398–412, Academia, Praha. S. 411: veronika sivá pravá/veronikovec sivý pravý (Veronica incana subsp. incana) veronika sivá bledá/veronikovec sivý bledý (Veronica incana subsp. pallens) Niektorí autori tieto poddruhy neuznávajú.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Flóra na Slovensku sivá Kategória:Zraniteľné druhy Kategória:Rastliny s fialovými kvetmi