Gabriel Nissim Attal de Couriss (* 16. marec 1989, Clamart, Francúzsko) je francúzsky politik, ktorý bol v roku 2024 premiérom Francúzska.

Po zvolení do Národného zhromaždenia v júni 2017 za stranu Renesancia (vtedy La République en marche!) stúpal Attal rýchlo na politických pozíciách; v roku 2018 sa stal mladším tajomníkom ministerstva školstva a mládeže, čím sa stal najmladšou osobou vo francúzskej vláde; v roku 2020 bol hovorcom vlády, v roku 2022 ministrom verejnej činnosti a účtov a ministrom školstva a mládeže v roku 2023.

Dňa 9. januára 2024 bol Attal vymenovaný francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, aby nahradil premiérku Élisabeth Borneovú na poste francúzskeho premiéra. Vo veku 34 rokov sa stal najmladším človekom a prvým otvoreným homosexuálom vo funkcii francúzskeho premiéra, ako aj deviatou otvorene LGBT osobou a zároveň najmladšou osobou, ktorá v súčasnosti zastáva funkciu hlavy štátu alebo vlády na svete. 5. septembra 2024, po jeho rezignácii 16. júla, ho na úrade predsedu vlády nahradil Michel Barnier.

Attal je jedným z najpopulárnejších politikov vo Francúzsku a francúzske médiá špekulovali, že by mohol byť potenciálnym kandidátom na francúzske prezidentské voľby v roku 2027.

Raný život a vzdelanie Attal sa narodil 16. marca 1989 v Clamarte v Île-de-France. Vyrastal s tromi sestrami v 13. a 14. parížskom obvode. Jeho otec Yves Attal bol právnik a filmový producent spolovice tuniského židovského pôvodu (z otcovskej strany) a spolovice alsaského židovského pôvodu (z materskej strany). Attalova matka, Marie de Couriss, mala francúzsky a grécko-ruský pôvod a pracovala ako zamestnankyňa filmovej produkčnej spoločnosti. Attal bol vychovaný podľa matkinho náboženstva – pravoslávneho kresťanstva.

Attal navštevoval École alsacienne, exkluzívnu súkromnú školu v 6. parížskom obvode. V roku 2007 urobil maturitu (baccalauréat) so známkou výborný (Mention Très Bien). V rokoch 2008 až 2011 pokračoval v štúdiu práva na Univerzite Panthéon-Assas a v roku 2012 získal titul magistra na Sciences Po. Školský rok 2009–2010 strávil aj prácou s Éricom de Chassey, riaditeľom Francúzskej akadémie v Ríme.

Jeho politická aktivita sa začala, keď sa v roku 2006 zúčastnil na mládežníckych protestoch vo Francúzsku. V roku 2007 nastúpil na Sciences Po a vytvoril výbor na podporu Íngrid Betancourtovej, francúzsko-kolumbijskej rukojemníčky zadržiavanej Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC).

Politická kariéra

Národný poradca a komunálny politik Po stáži vo francúzskom Národnom zhromaždení s Marisol Touraine počas prezidentskej kampane v roku 2012 pracoval Attal päť rokov ako poradca ministra zdravotníctva, čo zahŕňalo spoluprácu s parlamentom a koncipovanie prejavov.

V komunálnych voľbách v roku 2014 sa Attal umiestnil na piatom mieste kandidátky Socialistickej strany. Po rezignácii šéfa socialistickej listiny bol zvolený za jedného zo štyroch miestnych poslancov Socialistickej strany vo Vanves a prevzal vedenie opozície.

Poslanec Národného zhromaždenia (2017 – 2018) Attal bol zvolený do francúzskeho Národného zhromaždenia 18. júna 2017, zastupujúc 10. volebný obvod Hauts-de-Seine.

Attal bol rýchlo považovaný za jedného z najtalentovanejších nových členov parlamentu, spolu s Amélie de Montchalin. Ako poslanec Národného zhromaždenia sa stal členom Výboru pre kultúrne a vzdelávacie záležitosti, kde pôsobil ako tzv. bič skupiny La République en marche! (LREM).

Attal bol v januári 2018 vymenovaný za predsedu LREM a po zvolení Richarda Ferranda za predsedu Národného zhromaždenia v septembri toho roku kandidoval na jeho nasledovníka na poste prezidenta frakcie LREM, ale svojej kandidatúry sa deň pred voľbami vzdal, hoci bol považovaný za jedného z troch favoritov. Neskôr podporil Rolanda Lescura.

Minister vo vláde (2018 – 2024) vľavo|náhľad| Attal v roku 2019 Dňa 16. októbra 2018 bol Attal vymenovaný za štátneho tajomníka ministerstva školstva a mládeže, ktoré viedol Jean-Michel Blanquer. Vo veku 29 rokov bol najmladším členom vlády v histórii Piatej republiky, o niekoľko mesiacov prekonal dovtedajší rekord Françoisa Baroina z roku 1995. Bol zodpovedný za otázky mládeže a zriadenie univerzálnej národnej služby. Attal bol hovorcom vlády za premiéra Jeana Castexa v rokoch 2020 až 2022. V máji 2022 sa Gabriel Attal stal ministrom verejnej činnosti a účtov vo vláde premiérky Élisabeth Borneovej.

V júli 2023 bol Attal vymenovaný za ministra školstva a mládeže v rámci reorganizácie francúzskej vlády. Vo veku 34 rokov sa stal najmladším človekom, ktorý zastával tento úrad v dejinách Piatej republiky. V tejto pozícii oznámil zákaz abájov podľa „princípu sekularizmu“, čím rozšíril zákaz náboženských symbolov vo francúzskych verejných školách, ktoré už zahŕňali kresťanské kríže, židovské kipy a islamské závoje.

Predseda vlády (2024) Po tom, ako Borneová 8. januára 2024 odstúpila z funkcie premiérky, mediálne zdroje oznámili, že Attal je favoritom na jej nasledovníka. Jeho vymenovanie za predsedu vlády bolo oznámené 9. januára 2024. Vo veku 34 rokov sa stal najmladším človekom, ktorý zastával tento úrad vo Francúzsku a prvým otvoreným gayom. Stal sa tiež najmladším človekom v súčasnosti na čele štátu alebo vlády na svete.

Attal, ktorému v dôsledku výsledkov parlamentných volieb z roku 2022 chýbala parlamentná väčšina, vytvoril menšinovú vládu, druhú od začiatku Macronovho pôsobenia ako prezidenta v druhom funkčnom období. Vymenoval kabinet, ktorý bol všeobecne označovaný ako najpravicovejší od nástupu Macrona do úradu, pričom viac ako polovica jeho vysokých ministrov predtým pochádzala z konzervatívnej strany Republikáni.

Attal bol na začiatku svojho pôsobenia ako predseda vlády jeden z najpopulárnejších politikov vo Francúzsku. Francúzske médiá špekulovali, že by mohol byť možným kandidátom na prezidentské voľby v roku 2027.

9. júna 2024 vyhlásil prezident Emmanuel Macron po zlom výsledku jeho strany vo voľbách do Európskeho parlamentu predčasné voľby. Napriek nesúhlasu s rozhodnutím prezidenta viedol Attal volebnú kampaň Macronovej koalície Ensemble. V prvom kole 1. júla sa koalícia umiestnila s 20% na treťom mieste za pravicovým Rassemblement national (RN) s 33,3% a ľavicovou alianciou Nový ľudový front (NFP) s 28%, čo znamenalo najhorší volebný výsledok pre vládnucu koalíciu od založenia Tretej francúzskej republiky v roku 1870. V druhom kole 7. júla získalo Ensemble 168 kresiel, menej ako NFP s 182 kreslami a viac ako RN so 143 kreslami. Attal podal na ďalšie ráno rezignáciu, ktorú Macron odmietol, pričom ho požiadal, aby zostal a udržal stabilitu v krajine. Macron 16. júla formálne prijal Attalovu rezignáciu, ale požiadal, aby do vymenovania nového premiéra viedol demisijnú vládu. 5. septembra bol za premiéra vymenovaný Michel Barnier, čím sa skončilo Attalove pôsobenie v funkcií.

Osobný život V roku 2018 na Twitteri odhalil jeho sexuálnu orientáciu jeho bývalý spolužiak a právnik Juan Branco. Attal v tom čase žil v civilnom zväzku so Stéphaneom Séjournéom. Ich vzťah sa skončil v roku 2022.

Keď obaja navštevovali École alsacienne, mal vzťah so speváčkou Joyce Jonathan, ale Jonathan povedala, že tento vzťah bol len „vtip medzi nami“.

Attal v televíznom rozhovore uviedol, že bol v škole vystavený homofóbnemu šikanovaniu. Ako politik tiež opísal, že je terčom homofóbnych a antisemitských nenávistných prejavov na sociálnych sieťach.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Predsedovia vlády Francúzska Kategória:Francúzski ministri Kategória:Absolventi Institut d'études politiques de Paris Kategória:Absolventi Université Panthéon-Assas Kategória:Francúzske osobnosti gréckeho pôvodu Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi Kategória:Osobnosti z Clamart