Pongrácovci (dobovo v základnom tvare: Pongrácz, Pongrátz) sú uhorský šľachtický rod pochádzajúci z Liptovského Mikuláša a Starhradu.
Dejiny rodu Rod Pongrácovcov sa spolu so Svätojánskovcami, Smrečianskovcami, Podturnianskovcami a Bánovcami radí k tým liptovským rodom, ktoré svoj pôvod odvodzujú od českých hostí Hauka, Beucha a Polku. Tí získali v roku 1230 na Liptove donáciu na veľké majetky. Zakladateľom rodu Pongrácovcov bol vnuk Serafína, Pongrác I., doložený v rokoch 13391360. Už ten používal názov mesta Liptovský Mikuláš ako prídomok svojho rodu. Po 30. marci 1443, keď Pongrácovci získali Starý hrad a Strečno, sa stal súčasťou prídomku aj Starý hrad. Tým sa rod zároveň rozšíril aj do Trenčianskej stolice. Ešte predtým vlastnili Pongrácovci majetky aj v Turčianskej stolici. Už v roku 1435 sa Pongrác II. spomína ako kastelán Blatnického hradu a približne v tej istej dobe sa Pongrácovci spomínajú aj na severnej Morave. V roku 1444 získal Pongrác II. majetky aj v Temešskej stolici. V roku 1556 získali členovia rodu hrad Korlátka v Nitrianskej stolici a v 16. storočí sú doložení aj v Aradskej stolici. O storočie neskôr ich stretávame v Spišskej, Šarišskej a Zemplínskej stolici. V 18. storočí už pôsobili aj v Novohradskej, Peštianskej, Biharskej, Železnej, Abovskej, Bratislavskej a Užskej stolici.
Rod má deväť hlavných vetiev, pričom väčšina z nich prežila až do súčasnosti. Členovia staršej grófskej vetvy žijú dnes na Žitnom ostrove, vo Švajčiarsku, v Maďarsku, Spojenom kráľovstve a Fínsku. Členovia mladšej grófskej vetvy pôsobia dodnes na Slovensku a v Spojených štátoch. Členovia barónskych vetiev žijú dnes v Maďarsku, Rakúsku a Spojených štátoch.
Významní členovia rodu
Pongrác II. († 1467), magnát, stúpenec Vladislava Jagelovského a adoptívny brat Jána Huňadyho, účastník mierovej dohody s magnátom Jánom Košatským zapísanej v dobovej slovenčine Štefan Pongrác (15821619), rímskokatolícky svätý, jeden z troch košických mučeníkov Daniel Pongrác (17. storočie), barón (od 1608), jeho pravnuci František, Ján a Gašpar povýšení na barónov v roku 1690 Martin Pongrác (18. storočie), radca sedmohradskej dvorskej kancelárie, barón (od 1730), táto vetva však vymrela jeho dcérou Gašpar Pongrác (18. storočie), gróf (od 1743) Ondrej Pongrác (18. storočie), podpalatín (1750) Adam Ján Nepomuk Pongrác (18. storočie), gróf (od 1763) Alexander Pongrác († 1850), námorník Kvído Pongrác, brat Alexandra, kapitán v Amerike Karol Pongrác (18231860), herec Adolf Pongrác, novomestský prepošt, riaditeľ Beckovského komposesorátu Rudolf Pongrác, právnik, prednosta expozitúry budapeštianskeho ministerstva poľnohospodárstva pre zveľaďovanie poľnohospodárstva v Žiline Gejza Pongrác (✳ 1899), hudobný skladateľ Henrich Pongrác (20. storočie), barón (od 1917 za vojenské zásluhy)
Rodový erb Pôvodný erb rodu tvorí poštová trúbka vyrastajúca z koruny a rameno, pričom nad nimi sa nachádza hviezdička. Najznámejším a najpoužívanejším je však erb, ktorý tvorí modrým klinom rozdelený červený štít. V kline sa nachádza spomínaný pôvodný erb rodu. Klin zároveň pretína čierneho orla. Klenot tvoria dve čierne orlie krídla, medzi ktorými je kolmo vyrastajúce predlaktie obrneného ramena držiace meč. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Šľachtické rody na Slovensku Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša