Roger z Torre Maggiore alebo Magister Rogerius, Rogerius Spalatensis (, * 12011205, Torre Maggiore† 14. apríl 1266, Split) bol taliansky prelát pôsobiaci v Uhorskom kráľovstve v polovici 13. storočia. Od roku 1249 až do svojej smrti bol arcibiskupom v Splite v Dalmácii. Jeho Žalostná pieseň o zničení Uhorského kráľovstva Tatármi () je jedinečným a významným prameňom mongolského vpádu do Uhorského kráľovstva v rokoch 1241 a 1242.
Život Podľa arcidiakona Tomáša zo Splitu bol Roger „z mesta Turris Cepia v regióne Benevento”, ktoré bolo stotožňované s Torre Maggiore v Apúlii v Taliansku. Do Uhorska prišiel v sprievode kardinála Giacoma da Pecorara, pápežského legáta vyslaného k uhorskému kráľovi Ondrejovi II. v roku 1232. Hoci získal prebendu kaplána a neskôr arcidiakona v katedrálnej kapitule diecézy Varadín (dnes Oradea, Rumunsko), v rokoch 1236 až 1239 bol v spoločnosti kardinála Giacoma v Taliansku. Je po ňom pomenovaná štvrť Rogerius v rumunskom meste Oradea.
Carmen Miserabile
Majster Roger bol varadínskym arcidiakonom, keď mesto dobyli Mongoli, ktorí vtrhli do kráľovstva z východu. Utiekol z mesta, „utiekol do lesa a tam sa skrýval, kým mohol“ (Epištola magistra Rogera, kapitola 34). Potom prišiel majster Roger do Csanádu, ktorý bol však tiež spustošený útočníkmi. Zajali ho Mongoli, ale podarilo sa mu ujsť, keď sa útočníci v roku 1242 sťahovali z Uhorska, a vrátiť sa naspäť.
Roger odišiel do Ríma, kde 13. novembra 1243 získal od pápeža Inocenta IV. post arcidiakona v Šoprone v západnej časti Uhorského kráľovstva (Varadín bol úplne zničený Mongolmi). Svoj nový post prevzal v roku 1243 a svoje skúsenosti počas mongolskej invázie začal zaznamenávať v liste napísanom kardinálovi Giacomovi. Jeho list poskytuje „dramatický opis udalostí“ (Florin Curta) vedúci k zničeniu kráľovstva. Po smrti kardinála Giacoma v roku 1244 bol majster Roger zamestnaný u kardinála Johna Toletana. Keď v roku 1245 sprevádzal svojho nového majstra na Prvý lyonský koncil, bol už kanovníkom v záhrebskej diecéze.
Arcibiskup splitský Majstra Rogera vymenoval za arcibiskupa Splitu pápež Inocent IV. po smrti arcibiskupa Ugrina, ktorý zomrel 30. apríla 1249. Zdá sa, že tak kanonici katedrálnej kapituly, ako aj miestni obyvatelia by dali prednosť bratovi dominikánovi menom Ján. Napokon uhorský kráľ Belo IV., vládca mesta, schválil vymenovanie Rogera, ktorý prišiel do svojho sídla vo februári 1250.
Počas viac ako pätnástich rokoch v arcibiskupstve sa z času na čas dostal do konfliktov so svojimi veriacimi aj s panovníkom. V posledných rokoch trpel arcibiskup Roger dnou, ktorá ho tiež paralyzovala. Bol pochovaný v Katedrále svätého Domnia.
Komentáre a preklady jeho diela
Nemecký preklad H. Gockenjan, Ungarns Geschichtsschreiber, 111: Der Mongolensturm. Ruský preklad A. Dosaeva v Магистр Рогерий. Горестная песнь о разорении Венгерского королевства татарами. СПб. : Дмитрий Буланин, 2012, 304 с. C. de Bridia, Historia Tartarorum, ed. , A. Onnerfors (Berlín 1967) Viliam z Rubrucku, Itineraarium, vyd. , A. Van den Wyngart, Sinica Franciscana 1, 147332. neúplný český preklad vyšiel v rámci publikácie slovenský preklad vyšiel v rámci knihy
Referencie
Externé odkazy plný latinský text Carmen miserabile super destructione regni Hungariae per Tartaros. Bibliotheca Augustana.
Zdroj
Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi Kategória:Kronikári