Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho rusko-ukrajinského konfliktu za obdobie júl a august 2023.
Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.
Júl 2023 Týždeň od 3. do 9. júla 2023 frameless|left|upright=0.25|alt= 500 V sobotu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 500 dní. thumb | alt= Pozri text|Pamätník na Haďom ostrove, pri ktorom si Volodymyr Zelenskyj uctil pamiatku vojakov padlých za prvých 500 dní invázie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si 500. deň od vpádu ruských vojsk pripomenul videom natočenom na Haďom ostrove, kde uctil pamiatku vojakov padlých v boji proti okupantom. Vo svojom posolstve okrem iného povedal: „Ukrajinci, Ukrajinky. Dnes sme na Haďom ostrove, našom Haďom ostrove, ktorý sa nikdy nevzdal, rovnako ako sa nevzdala celá Ukrajina. Pretože sme krajinou statočných. Z tohto miesta chcem poďakovať každému z našich bojovníkov a nášmu ľudu za tých 500 dní. Určite zvíťazíme!“
Ukrajinská protiofenzívna stratégia bola prioritne založená na rozdrvení ruských síl a zdrojov namiesto pokusov o rýchle znovuzískanie rozsiahlych území. Táto taktika šetrila Ukrajincom živú silu.
Ukrajinské operácie sa v okolí Bachmutu naďalej zameriavali na postupné obkľučovanie mesta. Získali tu výšiny v okolí, čím dosiahli palebnú kontrolu nad týmto mestom, ako aj nad ruskými pozemnými komunikačnými líniami v okolí. Menší postup sa im podaril južne od mesta pri Kliščiivke, na severe pri obci Jahidne narážali na tvrdý ruský odpor.
Rusko pokračovalo v útokoch pri Lymane, Avdijivke a Marjinke, ale narážalo na silný odpor obrancov.
Ukrajinskí vojaci držali získané pozície pri Antonivskom moste a v blízkej chatovej osade na ľavom brehu Dnepra pri Chersone. Na mieste sa bojovalo už najmenej desať dní, ruské sily zlyhávali pri snahe Ukrajincov z ich predmostia vytlačiť.
Rusko nasadilo na dva hlavné fronty na východe Ukrajiny viac ako 180 000 vojakov. Väčšina z nich bola na dlhšej línii Lyman – Kupiansk, asi 50 000 mužov bolo v okolí Bachmutu.
Ruská armáda zostrelila v okolí Moskvy 5 dronov.
thumb | alt= Pozri text|Dôsledky ruského raketového útoku na mesto Ľvov V meste Ľvov rakety zasiahli obytnú zónu, v dôsledku čoho zahynulo 10 osôb, 42 ľudí bolo zranených. Okrem 30 obytných domov s vyše 250 bytmi útok poškodil aj kancelársky komplex, školský areál a niekoľko áut. Podobný útok sa odohral počas pohrebu pri Charkove, kde zostalo 16 zranených. Pokračovali aj útoky kamikadze dronmi Šáhid-136, väčšinu z nich sa ukrajinskej protivzdušnej obrane darilo zneškodňovať.
Ukrajinská armáda zničila ruský muničný sklad v okupovanom meste Makijivka v Doneckej oblasti. Sklad bol situovaný blízko obytných budov. Tlaková vlna z výbuchu rozbila okná na týchto obytných budovách, nemocničnom komplexe, škole a škôlke. Najmenej jeden človek zahynul a 41 ďalších utrpelo zranenia.
Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili pri meste Kerč na polostrove Krym raketu s plochou dráhou letu.
Ruský prezident Vladimír Putin sa v Moskve stretol so šéfom wagnerovcov. Podľa dohody, na základe ktorej odvolal postup svojich vojakov na Moskvu, sa pritom mal Jevgenij Prigožin nachádzať v Bielorusku. Podľa hovorcu Kremľa však ruské orgány Jevgenija Prigožina nesledovali ani nemali správy o mieste jeho pobytu. Zhruba v rovnakom čase mediálne impérium Jevgenija Prigožina oznámilo ukončenie svojej činnosti v Rusku potom, ako tu bol zablokovaný prístup k piatim médiám patriacim pod jeho spoločnosť Patriot: Ria Fan, Politics Today, Economy Today, Neva News a People's News online. Proti osobe Jevgenija Prigožina bola tiež v Rusku spustená kampaň, ktorá ho mala vykresliť ako človeka poháňaného chamtivosťou. Bolo avizované, že budú skúmané finančné nezrovnalosti v jeho spoločnostiach, ktoré v minulosti získali štátne zákazky. Predpokladalo sa, že Wagnerova skupina bola financovaná hotovosťou alebo prostredníctvom vládnych zmlúv cez rôzne Prigožinove subjekty.
Niekoľko dní pred plánovaným summitom NATO absolvoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sériu návštev po štyroch členských štátoch tejto obrannej aliancie. Rokoval najmä o podpore Ukrajiny v snahe získať členstvo v Severoatlantickej aliancii. Vo štvrtok priletel do Bulharska, kde sa stretol s premiérom a prezidentom. Odtiaľ sa presunul do Česka, kde rokoval s prezidentom Petrom Pavlom aj s premiérom Petrom Fialom. V piatok navštívil Slovensko, kde sa stretol s troma najvyššími štátnymi predstaviteľmi. Poslednou zastávkou bolo Turecko. Výsledkom série rokovaní boli prísľuby ďalšej vojenskej pomoci ako aj vyjadrenie podpory pre vstup Ukrajiny do NATO v budúcnosti, „keď to okolnosti povolia.“
Volodymyr Zelenskyj po skončení návštevy Turecka odletel z krajiny aj s piatimi internovanými ukrajinskými veliteľmi, ktorí až do polovice mája 2022 z bunkrov oceliarní Azovstaľ bránili prístavné mesto Mariupoľ. Z ruského zajatia boli prepustení koncom septembra 2022 na základe jednania sprostredkovaného tureckým prezidentom. Súčasťou dohody s Rusmi o ich prepustení bola podmienka, že až do skončenia vojny na Ukrajine zotrvajú na území Turecka. Ruskí predstavitelia neboli o uvoľnení pätice veliteľov informovaní, na udalosť reagovali s rozhorčením a obvinili Turecko z porušenia podmienok dohody.
thumb | alt= Pozri text| Pri ďalšej výmene zajatcov si znepriatelené strany vzájomne vymenili po 45 vojakov Ďalších 45 ukrajinských vojakov a dvaja civilisti, ktorí bojovali o priemyselný komplex Azovstaľ v Mariupoli, sa vrátili na Ukrajinu v rámci 47. výmeny zajatcov od začiatku tejto vojny. Väčšina prepustených mala vážne zranenia a musela podstúpiť rehabilitáciu. Celkovo sa v rámci výmen dostalo na slobodu 2 576 Ukrajincov.
thumb | alt= Nákres kazetovej bomby | USA po prvý krát poskytli Ukrajine kazetovú muníciu. Na obrázku schematický nákres kazetovej bomby obsahujúcej sériu menších náloží. Spojené štáty ohlásili ďalší balíček vojenskej pomoci, ktorý obsahoval aj kazetovú muníciu, teda strely, ktoré sa ešte pred dopadom rozpadajú na množstvo menších náloží. Vo väčšine západných štátov je jej použitie zakázané. Spojené štáty, Ukrajina ani Rusko sa však k dohovoru o kazetovej munícii neprihlásili. Ukrajinská armáda sa zaviazala dodržiavať päť zásad používania poskytnutej kazetovej munície: použiť ju len na oslobodenie svojich území a len na bojisku, o jej použití a oblastí ich nasadenia si viesť podrobné záznamy, po oslobodení odmínovať prioritne miesta, kde bola nasadená a o jej použití informovať svojich partnerov. Obe bojujúce strany tento typ munície využívali v tomto konflikte aj predtým.
Česko darovalo Ukrajine útočné helikoptéry a státisíce kusov munície pre zbrane veľkého kalibru. Avizovalo tiež poskytnutie leteckých simulátorov s možnosťou výcviku na stíhačky F-16.
Za 500 dní od začiatku tejto invázie zomrelo podľa údajov ukrajinskej generálnej prokuratúry vyše 10 500 civilistov, z toho 494 detí. Úrad vyšetroval vojnové zločiny spáchané ruskou armádou na Ukrajine. Do tohto času identifikoval 353 podozrivých a obvinil 219 z nich.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že neexistuje dôvod na predĺženie obilnej dohody, ktorá počas ruskej invázie umožňovala vývoz obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. Dôvodom malo byť, že väčšina takto vyvezených potravín končila v dobre zabezpečených krajinách a nie v najchudobnejších štátoch Afriky.
Ruské príjmy z ropy a zemného plynu klesli za prvých šesť mesiacov tohto roka o takmer polovicu v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2022. Dôvodom bol pokles cien ropy a radikálne zníženie jeho nákupu štátmi EÚ.
Návšteva Volodymyra Zelenského na Slovensku thumb | alt= Volodymyr Zelenskyj so Zuzanou Čaputovou| Volodymyr Zelenskyj navštívil Slovenskú republiku. Bola to prvá návšteva ukrajinského prezidenta na Slovensku od začiatku tejto invázie, predtým tu bol raz v roku 2020 (na snímke). Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rámci série návštev členských štátov NATO zavítal v piatok aj na Slovensko. Na brífingu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou ďakoval za vojenskú aj politickú pomoc a za pomoc utečencom z Ukrajiny. Spoločne rokovali o podpore členstva Ukrajiny v NATO a o prehĺbení spolupráce pri výrobe húfnic a munície, nakoľko Slovensko už v oblasti darovania existujúceho vojenského materiálu svoje možnosti vyčerpalo. Volodymyr Zelenskyj komentoval aj otázku rastúcich proruských názorov na Slovensku, ktorým podľa vlastných slov nerozumel.
Ukrajinský prezident sa stretol aj s povereným premiérom Ľudovítom Ódorom a predsedom parlamentu Borisom Kollárom. Hovorili o situácii v Rusku po vzbure Jevgenija Prigožina, o ekonomickej spolupráci a povojnovej obnove Ukrajiny. Boris Kollár na stretnutí odovzdal Volodymyrovi Zelenskému listinu s uznesením slovenského parlamentu, ktorým uznal hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 za genocídu.
Mimo oficiálneho programu prebehlo aj osobné stretnutie Volodymyra Zelenského s expremiérom Eduardom Hegerom a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom. Predchádzajúcej vláde poďakoval za rozhodnutia v prospech Ukrajiny a jej občanov. Ocenil poskytnutú humanitárnu aj vojenskú pomoc Slovenska Ukrajine, najmä stíhačky MiG-29, odmínovacie komplety Božena, húfnice Zuzana 2 ako aj systém protivzdušnej obrany S-300.
Týždeň od 10. do 16. júla 2023 thumb |upright| alt= Pozri text| Mapka aktuálne okupovaného územia Ukrajinci napredovali vo svojej protiofenzíve, denne sa posúvali o niekoľko stoviek metrov. Najväčšou prekážkou v ich postupe boli mínové polia ruských obranných línií. Ich veľká šírka znemožňovala použitie ťažkej bojovej techniky, ktorá by síce ochránila posádku, ale v mínovom poli by uviazla a vystavila sa tak sústredenej delostreleckej paľbe. Ukrajinská armáda preto zmenila taktiku, viac sa sústredila na využitie delostrelectva a rakiet dlhého doletu. To jej pomohlo znížiť straty vojenskej techniky, zároveň to ale viedlo k spomaleniu postupu oslobodzovania. Stále tiež čelila vzdušnej prevahe ruskej armády.
Na južnom fronte Ukrajinské jednotky postúpili o zhruba 1700m, upevňovali dosiahnuté pozície a odolávali nepriateľskej delostreleckej paľbe. V Andrijivke pri Bachmute ukrajinskí vojaci upevňovali pozície získané v predošlom týždni, k vzájomnému ostreľovaniu dochádzalo aj priamo v meste. V smeroch Kupiansk, Lyman, Avdijivka a Marjinka odrážali ruské pokusy o postup, zvlášť silne útočila ruská armáda v smere na Kupjansk, pozície oboch strán sa tu dynamicky menili aj niekoľkokrát za deň. Ukrajinci pokračovali v ofenzívnych operáciách na južnom fronte v smeroch na Melitopoľ a Berďansk, kde sa sústredili na degradáciu nepriateľa ostreľovaním. Ukrajinskí vojaci postúpili v sektoroch Novodanylivka-Šyroka Balka a Mala Tokmačka-Novopokrovka, kde tiež upevňovali svoje nové pozície.
Rusko zneškodnilo deväť ukrajinských dronov v okolí prístavu Sevastopoľ na Kryme. Dve bezpilotné lietadlá boli zostrelené nad morom, päť ďalších zachytili elektronickým bojom a dva hladinové drony boli zničené pri pobreží. Pri útoku neboli poškodené žiadne objekty v meste a ani na mori..
Pri ukrajinskom údere systémom HIMARS v Tokmaku, jednom z najväčších miest v blízkosti frontu, zahynulo do dvesto ruských vojakov, keď bola zasiahnutá ruská vojenská základňa zriadená v areáli bývalého závodu.
Ukrajinci riadenou raketou Storm Shadow zničili hotel Duna v okupovanim meste Berďansk, v ktorom sídlilo ruské vojenské velenie. Pri útoku zahynul vysoko postavený predstaviteľ ruskej armády, veterán vojen v Čečensku, generálporučík Oleg Cokov, zástupca veliteľa Južného vojenského okruhu.