náhľad|Vývoj emisií CO2 v Európskej únii. náhľad|Emisie CO2 na obyvateľa v Európskej únii.
Európska zelená dohodaOznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov Európska zelená dohoda korigendum zo 14. 2. 2020 (iné názvy: Zelená dohodaVykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/58 zo 14. januára 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti na základe článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických, Green Deal; angl. European Green Deal, Green Deal) je súbor politických iniciatív Európskej komisie, schválený v roku 2020, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť, aby Európska únia (EÚ) bola v roku 2050 klimaticky neutrálna. V pláne je preskúmať každý existujúci zákon z hľadiska jeho klimatických zásluh a tiež zaviesť nové legislatívne predpisy týkajúce sa obehového hospodárstva, renovácie budov, biodiverzity, poľnohospodárstva a inovácií.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska zelená dohoda bude pre Európu „momentom človeka na Mesiaci“. Dňa 13. decembra 2019 Európska rada rozhodla pokračovať v tomto pláne s možnosťou výnimky pre Poľsko (vzhľadom na jeho energetickú závislosť od uhlia). Európsky parlament 15. januára 2020 hlasoval za podporu dohody s požiadavkami na vyššie ambície. O rok neskôr bol prijatý Európsky klimatický zákon, ktorý uzákonil, že emisie skleníkových plynov by mali byť v roku 2030 o 55 % nižšie v porovnaní s rokom 1990. V júli 2021 Európska komisia vydala legislatívny balík „Fit for 55“ ako súčasť Európskej zelenej dohody. Ide o rozsiahly súbor navrhovaných legislatív, ktoré podrobne popisujú, ako EÚ plánuje dosiahnuť tento cieľ. Tento balík napríklad obsahuje dôležité usmernenie pre budúcnosť automobilového priemyslu: všetky nové autá registrované v EÚ musia byť od roku 2035 vozidlami s nulovými emisiami.
Zelená dohoda takisto prináša opatrenia na zabezpečenie toho, aby krajiny, ktoré už sú závislé na fosílnych palivách, nezaostávali pri prechode na obnoviteľnú energiu. Členské štáty Európskej únie chcú do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % oproti úrovni z roku 1990 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.
S balíkom „Fit for 55“ sú politiky Únie teraz v súlade s cieľom na rok 2030 stanoveným v Európskom klimatickom zákone. Podľa poslednej „Správy o progrese“ (v angličtine Progress Report 2023) Európskej komisie z roku 2023 stále existuje priestor na ďalšie zlepšenia konzistencie politík EÚ s klimatickými cieľmi.
V roku 2019 Ursula von der Leyenová vymenovala Fransa Timmermansa za výkonného podpredsedu Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu. V roku 2023 ho nahradil Maroš Šefčovič.
Európsky klimatický pakt Európsky klimatický pakt je iniciatíva Európskej komisie, ktorá podporuje implementáciu Európskej zelenej dohody. Ide o hnutie zamerané na vybudovanie zelenšej Európy, ktoré poskytuje platformu na vzájomnú prácu a učenie sa, vývoj riešení a dosahovanie skutočných zmien.
Pakt poskytuje ľuďom, komunitám a organizáciám príležitosti participovať na opatreniach v oblasti klímy a životného prostredia v celej Európe. Podpísaním paktu sa európske zainteresované strany zaväzujú prijať konkrétne kroky v oblasti klímy a životného prostredia spôsobom, ktorý možno merať a/alebo sledovať. Zapojenie sa do Paktu poskytuje organizáciám možnosť zdieľať svoj postup v procese prechodu so svojimi kolegami a spolupracovať s inými aktérmi na dosiahnutí spoločných cieľov.
Ciele Hlavným cieľom Európskej zelenej dohody je, aby sa EÚ do roku 2050 stala prvým „klimaticky neutrálnym blokom“ na svete. Jej stanovené ciele zasahujú do mnohých odvetví vrátane stavebníctva, biodiverzity, energetiky, dopravy a potravinárstva.
Plán zahŕňa potenciálne uhlíkové tarify pre krajiny, ktoré neznižujú emisie skleníkových plynov rovnakým tempom. Systém na dosiahnutie tohto cieľa sa nazýva Mechanizmus nastavenia uhlíkových hraníc (CBAM), ktorý stanovuje spravodlivú cenu za uhlík emitovaný počas výroby tovarov, ktoré vstupujú do EÚ. Európska zelená dohoda rovnako zahŕňa:
akčný plán obehového hospodárstva, Plán je zameraný na celý životný cyklus produktov s cieľom ovplyvniť spôsob, akým sú produkty navrhované. Zároveň podporuje procesy obehového hospodárstva a podnecuje udržateľnú spotrebu. Okrem toho chce zabezpečiť, aby sa zdroje využívali čo najdlhšie a predchádzať vzniku odpadu. preskúmanie a možnú revíziu (v prípade potreby) všetkých relevantných nástrojov politiky v oblasti klímy vrátane Systému obchodovania s emisiami, stratégiu „Z farmy na vidličku“ (v angličtine Farm to Fork) spolu so zmenou zamerania od dodržiavania pravidiel k výkonu (ktorá bude odmeňovať farmárov za riadenie a ukladanie uhlíka v pôde, lepšie hospodárenie so živinami, znižovanie emisií,...), revíziu Smernice o zdaňovaní energie, ktorá sa podrobne zaoberá dotáciami na fosílne palivá a daňovými výnimkami (letecká doprava, lodná doprava), stratégiu udržateľnej a inteligentnej mobility a lesnú stratégiu EÚ. Hlavným cieľom tejto oblasti bude efektívne zalesňovanie a ochrana a obnova lesov v Európe.
Plán sa tiež opiera o iniciatívu Horizont Európa, aby zohrával kľúčovú úlohu pri využívaní národných verejných a súkromných investícií. Prostredníctvom partnerstiev s priemyslom a členskými štátmi bude podporovať výskum a inovácie v oblasti dopravných technológií ako sú batérie, čistý vodík, nízkouhlíková výroba ocele, obehové biosektory a zastavané prostredie.
EÚ plánuje financovať politiky stanovené v Zelenej dohode prostredníctvom investičného plánu – InvestEU, ktorý predpokladá najmenej 1 biliónov eur investícií. Navyše, aby EÚ dosiahla svoje ciele ustanovené v dohode, odhaduje sa, že do roku 2030 bude na investície potrebných približne 260 miliárd eur ročne.
Podľa Správy o progrese Európskej komisie z roku 2023 EÚ postupne znižuje emisie skleníkových plynov. V roku 2022 klesli emisie EÚ o 3 % oproti roku 2021, čím sa vrátili k svojmu tridsať ročnému klesajúcemu trendu. Ten bol totiž prerušený pandémiou ochorenia COVID-19 a s ňou spojenými opatreniami, ktoré v roku 2020 spôsobili bezprecedentný pokles emisií, nasledovaný výrazným oživením v roku 2021. EÚ tak v roku 2022 dosiahla celkové zníženie emisií o 32,5 % v porovnaní s rokom 1990. Správa tiež zdôrazňuje, že na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ a pre efektívny boj proti klimatickým zmenám musí byť tempo znižovania emisií výrazne rýchlejšie.
Podľa Správy o emisnej medzere za rok 2023, vyhotovenej Programom OSN pre životné prostredie, aby sme zabránili globálnemu otepleniu o 2 °C, musia emisie skleníkových plynov do roku 2030 klesnúť o 28 %. Ak však chceme predísť globálnemu otepleniu o 1,5 °C, emisie musia klesnúť ešte o 42 %.
Oblasti politiky
Čistá energia Na dosiahnutie „nulových čistých emisií skleníkových plynov“ musí EÚ dekarbonizovať svoj energetický systém. Príslušná energetická smernica je pripravená na prehodnotenie a prípadné úpravy v prípade identifikácie problematických oblastí. V roku 2023 mali členské štáty aktualizovať svoje klimatické a národné energetické plány s cieľom zosúladiť ich s klimatickým cieľom EÚ pre rok 2030. Následne Komisia zverejnila svoje celoeurópske hodnotenie návrhov spolu s individuálnymi hodnoteniami a odporúčaniami pre členské štáty. Medzi kľúčové zásady energetickej smernice patria:
„uprednostňovať energetickú účinnosť“, „rozvinúť energetický sektor založený prevažne na obnoviteľných zdrojoch“, zabezpečiť cenovo dostupné dodávky energie EÚ a mať „plne integrovaný, prepojený a digitalizovaný energetický trh EÚ“.
V roku 2020 Európska komisia predstavila Stratégiu EÚ pre integráciu energetického systému ako súčasť Európskej zelenej dohody s cieľom podporiť integráciu sektorov. Stratégia prináša opatrenia na podporu priamej elektrifikácie a vývoja čistých palív vrátane vodíka. So zámerom podporiť naplnenie tejto stratégie bola zriadená Európska aliancia pre čistý vodík, ktorej úlohou je budovať investičný potenciál na zvýšenie produkcie a dopytu po čistom vodíku.
Udržateľný priemysel V marci 2020 Európska komisia predstavila priemyselnú stratégiu, ktorá má zabezpečiť prechod k zelenému, digitálnemu a odolnému hospodárstvu EÚ. Kľúčovým cieľom tejto stratégie je podporovať vývoj nových trhov pre klimaticky neutrálne a obehové produkty. Rovnako nevyhnutná je dekarbonizácia a modernizácia energeticky náročných priemyselných odvetví, akými sú oceliarsky a cementársky priemysel. V rámci priemyselnej stratégie je predložená aj politika udržateľných produktov, ktorej hlavnou úlohou je uprednostňovať redukciu a opätovné využitie materiálov pred ich recykláciou.
Európska komisia tiež zastáva názor, že EÚ by mala zastaviť vyvážanie svojho odpadu mimo EÚ, a preto sa v roku 2019 zaviazala, že prepracuje pravidlá týkajúce sa prepravy odpadov a nelegálnych vývozov. V novembri 2023 sa Európska komisia a Európsky parlament dohodli na zákaze vývozu plastového odpadu do krajín mimo skupiny OECD s platnosťou od polovice roku 2026. Komisia tiež navrhuje revíziu pravidiel o vozidlách po dobe životnosti s cieľom podporiť obehové obchodné modely.
Stavebníctvo a renovácia Pred rokom 1970 bola postavená takmer polovica všetkých obytných budov v EÚ, pričom sa vtedy nezohľadňovalo množstvo energie spotrebovanej materiálmi. Rovnako sa nebrali do úvahy žiadne normy. Vzhľadom na súčasné tempo renovácií by dosiahnutie vysoko energeticky účinného a dekarbonizovaného stavebného fondu mohlo trvať viac ako storočie. Jedným z hlavných cieľov Európskej zelenej dohody je „najmenej zdvojnásobiť alebo dokonca strojnásobiť“ súčasnú mieru renovácie, ktorá momentálne predstavuje približne 1%. Okrem obnovy sú potrebné investície, ktoré umožnia vývoj nových efektívnych a ekologicky šetrných štruktúr.
Plán sa preto zameriava na podporu využívania energeticky účinných stavebných metód, ako sú budovy odolné voči klimatickým vplyvom, zvyšovanie digitalizácie a presadzovanie pravidiel týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov. Renovácie sociálneho bývania sa tiež uskutoční so zámerom zníženia nákladov na energiu pre finančne znevýhodnených ľudí.
náhľad|Metódy ekologického poľnohospodárstva, ktoré sa majú použiť v reakcii na stratégiu „Z farmy na vidličku“.
Z farmy na vidličku Stratégia „Z farmy na vidličku“ sa zaoberá otázkou udržateľnosti potravín a poskytovaním podpory výrobcom, teda poľnohospodárom a rybárom. Kľúčovým cieľom stratégie je zmeniť spôsob, akým sú potraviny vyrábané, prepravované a konzumované. Je však nevyhnutné, aby nové procesy neovplyvnili dostupnosť a kvalitu tovarov. Medzi špecifické ciele patrí zníženie používania chemických pesticídov a zvýšenie dostupnosti zdravej výživy. Stratégia tiež plánuje poskytovať spotrebiteľom bližšie informácie o pôvode, nutričných hodnotách a environmentálnej stope jednotlivých potravín. Stratégia zahŕňa nasledujúce ciele: Dosiahnuť, že do roku 2030 bude 25 % poľnohospodárstva EÚ ekologické. Do roku 2030 znížiť používanie pesticídov o 50 %. Zredukovať používanie hnojív o 20 % do roku 2030. Znížiť vyčerpanie živín aspoň o 50 %. Do roku 2030 znížiť používanie antimikrobiálnych látok v poľnohospodárstve a antimikrobiálnych látok v akvakultúre o 50 %. Vytvoriť udržateľné označovanie potravín. Znížiť plytvanie potravinami o 50 % do roku 2030. Venovať výskumu a inováciám týkajúcim sa tejto problematiky 10 miliárd eur. Odstránenie znečistenia