Humus je zložitá zmes rezistentných hnedých a tmavo hnedých amorfných a koloidných organických látok povahy kyselín, ktorá vzniká rozkladaním mikroorganizmov a syntézou. Jeho chemické a fyzikálne vlastnosti sú veľmi dôležité pre rastliny a pôdu.Šimek, M., Borůvka, L., Ellhotová, D., Houška, J., Jílková, V., Malý, S., & Pavlů, L. (2019). Půdní organická hmota. In Živá půda (2) (1. vyd.). Academia.
náhľad|Pôdny profil: O: organický horizont, humus; A: eluviálna (vyluhovaná) vrstva; B:iluviálna (obohatená) vrstva; C: pôdotvorný substrát Zaisťuje úrodnosť pôdy, je to súbor organických látok, ktoré pochádzajú z odumretých zvyškov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov nahromadených v pôde a na pôde.Pospíšilová, L. (2015). Přírodní humusové látky. https://web2.mendelu.cz/af_291_projekty2/vseo/print.php?page=4269&typ=html Humus sa odlišuje vo farbe od hnedej po čiernu a skladá sa zo 60 % uhlíka, 6 % dusíka a menšej časti fosforu a síry. Pri rozklade humusu sa jeho zložky menia na formu použiteľnú pre rastliny.Britannica. (2024, únor 2). Humus | Organic matter, Nutrients, Carbon | Britannica. https://www.britannica.com/science/humus-soil-component Má dôležitú funkciu pri eliminovaní zamorenia pôdy a pri oddeľovaní uhlíka.
Humifikované organické látky vznikajú počas ohraničeného prístupu vzduchu počas procesu , ktorý sa nazýva humifikácia. Počas humifikácie dochádza k vytváraniu nových, veľmi zložitých organických alebo organominerálnych látok – ide o humusové látky, tzv. trvalý humus.Vrba, V., & Huleš, L. (2006). Humus—Půda—Rostlina (2) Humus a půda. Biom.cz, 8(11). https://biom.cz
Humusové látky sa hodnotia rôznym spôsobom, podľa rozličného hľadiska. Humus môžeme rozdeliť na: Živný humus – rozkladom vznikajú látky, ktoré sú dostupné pre rastliny, je bohatý na živiny. Trvalý humus – časť organických látok v pôde, ktorá odoláva biologickému rozkladu, jeho úloha vo výžive rastlín je hlavne v regulovaní hospodárenia pôdy s vlahou a živinami.Urban, J. (2012). Úrodnost půdy a výživa rostlin. Zemědělec, 4. https://orgprints.org/id/eprint/24908/1/%C3%BArodnost%20p%C5%AFdy.pdf
Zloženie humusu Huminové kyseliny – sú najkvalitnejšia zložka humusových látok, existujú hnedé a sivé huminové kyseliny. Majú silnú sorpčnú schopnosť a spolu s iónmi Ca vytvárajú humus neutrálny a nasýtený. Sú tmavšie, nerozpustné v kyselinách. Fulvokyseliny – sú rozpustné vo vode, s hydroxidom železitým a hlinitým vytvárajú fulvokyseliny rozpustné komplexné zlúčeniny. Táto ich vlastnosť je dôležitá na pohyb minerálnych látok v pôde. Sú najsvetlejšie, najrozpustnejšie a najľahšie podliehajú rozkladu. Huminy – huminové kyseliny, ktoré sú pevne viazané na minerálny podiel pôdy a sú veľmi odolné voči kyselinám. Postupne sa pretvárajú v pôde do útvarov veľmi odolným voči rôznym činiteľom – nazývané ako humusové uhlie.
Úrodnosť pôdy Zachovávanie a starostlivosť o humus v pôde má prospešný účinok na zásobovanie rastlín živinami, štruktúru pôdy, kompaktnosť a schopnosti zadržiavania vody.Piccolo, A. (1996). Chapter 5—Humus and Soil Conservation. In A. Piccolo (Ed.), Humic Substances in Terrestrial Ecosystems (s. 225–264). Elsevier Science B.V. https://doi.org/10.1016/B978-044481516-3/50006-2 Množstvo a kvalita pôdneho humus spolu s obsahom organickej hmoty v pôde má veľký význam na výživu rastlín, najmä v ekologickom poľnohospodárstve, kde sa výživa rastlín zaisťuje za pomoci prirodzeného obehu živín v pôde. Obsah a kvalita humusu patrí medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú úrodnosť pôdy a slúži ako jeden z ukazovateľov poľnohospodárskej antropizácie (vplyv človeka na pôdu) pôd.
Humus má pre živiny obrovskú sorpčnú, viazaciu kapacitu a spolu s ílovými minerálmi a ďalšími zložkami pôdy vytvárajú orgáno-minerálne sorpčný komplex. Každá pôda má iný potenciál tvoriť humus, závisí to od konkrétnych podmienok stanoviska, teda od štruktúry pôdy a podnebia. Najbohatšia pôda na obsah humusu je ílovitá pôda a naopak pôda, ktorá tvorí najmenej humusu je piesčitá pôda.Uhnák, T. (2022). Je třeba mobilizovat živiny v půde. Sedmá generace, 5.
Aby sa udržala úrodnosť pôdy je potrebné dbať o starostlivosť o dostatok kvalitného humusu v pôde. Je potrebné chrániť pôdu pred eróziou, pomáhať zvýšeniu ekologickej stability a biodiverzity prostredia, zabezpečiť dostatočný prívod organickej hmoty pomocou používania organických hnojív, zaorávania zvyškov rastlín a pod..
Humus podľa stupňa rozkladu a pomeru organických látok k minerálnym zložkám pôdy Surový (nadložný) humus – organické zvyšky sú dobre rozlíšiteľné a len minimálne premiešané s minerálnou pôdou. Tvorí sa na kyslých pôdach s nedostatkom vápniku, dusíku a fosforu. Tangelová forma humusu – dobre rozoznateľné zvyšky, na rozdiel od surového humusu obsahuje trus živočíchov. Tvorí sa na vápencoch a dolomitoch. Moder – je už mechanicky premiešaný s minerálnou pôdou, nie je makroskopicky rozoznateľný, pretože prešiel tráviacim ústrojom živočíchov. Obsahuje väčšie množstvo organického materiálu článkonožcov než mul, ale nie je tak dobre prepojený s minerálnymi zložkami pôdy. Mul – organické zvyšky sú premenené na huminové látky, ktoré je možné oddeliť od minerálneho podielu pôdy len chemicky. Tvorí sa prevažne v listnatých lesoch, pastvinách v teplej vlhkej klíme. Hojne sa v ňom nachádzajú baktérie, dážďovky a väčší hmyz.
Obsah humusu v pôde náhľad|Čiernozem: Hrubá vrstva humusového horizontu ornice naznačuje vysokú úrodnosť pôdy. Humus sa v pôde vyskytuje v povrchovej časti pôdneho profilu vo vrstvách rôznej mocnosti, nazývaných humusový horizont. V našich pôdach je obsah humus spravidla nízky, v celkovom priemere 1,8 – 2,2 %, tento obsah sa líši aj typom pôdy, napr. obsah humusu v poľnohospodárskych pôdach sa pohybuje od 0,5 – 10 % a pri rašelinových pôdach až do 90 %. Humus môžeme rozlíšiť podľa jeho kvality na kvalitný nasýtený humus (napr. čiernozeme) alebo nenasýtený humus (podzoly, kyslé pôdy). V lesných pôdach prevažuje nenasýtený humus, zatiaľ čo v záhradách prevláda humus nasýtený.
Obsah humusu v pôde sa môže meniť podľa typu pôdy, klímy, pôdnej vlhkosti a využitia pôdy, dá sa vypočítať z nameraných hodnôt obsahu organického uhlíka v pôde. Obsah humusu v pôde je hodnotou relatívne stálou, ak je zabezpečený trvalý prísun organických látok do pôdy. Množstvo organického uhlíka, a teda aj humusu ovplyvňuje humusotvorný materiál, ktorý tvoria predovšetkým zvyšky nadzemných častí drevín a odumierajúci koreňový systém, ale aj živá koreňová sústava. Bez vyrovnanej bilancie organických látok sa znižuje obsah živného aj trvalého humusu a zároveň sa zhoršuje celá rada pôdnych vlastností. Ak sa teda nebude obsah organických látok v pôde znižovať dá sa predpokladať, že sa nezníži ani obsah humusu v pôde.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pôda Kategória:Pedológia Kategória:Kompostovanie Kategória:Agronómia Kategória:Geologické termíny