Santa Bárbara je obec (freguesia) v okrese (concelho) Vila do Porto, nachádzajúca sa na ostrove Santa Maria, v Azorskom súostroví.
Geografia Nachádza sa v údolí v severovýchodnej časti ostrova Santa Maria. Na severe a východe hraničí s Atlantickým oceánom, na juhovýchode s obcou Santo Espírito, na juhozápade s obcou Almagreira a na západe s obcou São Pedro.
Obec je rozdelená do niekoľkých miestnych častí: Termo da Igreja – centrum obce, Norte, Lagos, Lagoínhas, Feteiras, Pocilgas, Pico do Penedo, Poço Grande, Boa Vista, Forno, Barreiro, Fajã de São Lourenço, Arrebentão, Tagarete, Eira Alta a Ribeira do Amaro.
Nezameniteľný krajinný ráz obce prispel k priestorovému rozptýleniu obydlí obklopujúcimi celé údolie. K tomu typická architektúra domov s typickými komínmi a s bielymi fasádami v kombinácii s vonkajším lemovaním okien a dverí modrou anil farbou, prispieva k tomu, že obec je považovaná za najmalebnejšiu lokalitu nielen na ostrove Santa Maria, ale aj v rámci celých Azorských ostrovov.
Povrch Oblasť pozostáva z geologického čadičového kameňa a škváry, premenených tlakmi a zvetrávaním. V miestnej časti Arrebentão sa nachádza bývalý lom Poço da Pedreira Poço da Pedreira, kde boli tieto ložiská odkopávané a používané na stavbu domov, čo vysvetľujú vertikálne svahy lomu. Z geologického pohľadu a úrovne zmien sú pyroklastické usadeniny konsolidované a nadobudli červenú farbu, z čoho bol odvodený aj názov lokality: Pico Vermelho.
Vodstvo Prírodná krajina je mimoriadne krásna a vyznačuje sa horami a hlbokými údoliami, na dne ktorých tečú riečky a potoky. Medzi najvýznamnejšie patria : Ribeira de Santa Barbara zbierajúca vody zo všetkých prítokov zo severovýchodnej časti pohoria Pico Alto transformujúca sa neskôr na Ribeira do Amaro a vytvárajúca asi 40 m vysoký vodopád Cascata do Tagarete, či Ribeira do Salto ukončená asi 25 m vysokým vodopádom Cascata CaiÁgua na východnej strane ostrova. Planta de Sintese Santa Maria Planta_Sintese_SMA
Dejiny
Osídlovanie oblasti začalo v 16. storočí o čom svedčí aj skutočnosť, že sa záliv São Lourenço objavil na Mape Azorských ostrovov AÇORES INSULAE z roku 1584 a bol identifikovaný ako La Prainha, neskôr označovaný ako Villa da Prainha.
Osadníci pochádzali z vidieckych oblastí Algarve a Alentejo z Portugalskej pevniny čo sa prejavilo na topologických vplyvoch vo vidieckych domoch a dedinách regiónu.
Opis obce zverejnený v Álbum Açoriano z roku 1903 ju označoval ako najchudobnejšiu na ostrove, pričom jej obyvatelia sa venovali pestovaniu pšenice, zemiakov a chovu dobytka Álbum Açoriano (1903)
V roku 1965 bola zahájená v miestnej časti Norte prevádzka vojenskej základne LORAN (LOng RAnge Navigation), ktorá bola súčasťou reťazca NATO-D a fungovala ako stĺp pre Atlantický oceán a koordinovala diaľkovú navigáciu so stanicami na ostrovoch Flores a Porto Santo. Vo svojej dobe bol komplex postavený a prevádzkovaný francúzskou armádou, ktorá vybudovala komunitu, ktorá zahŕňala nielen prevádzkové zariadenia, ale aj rezidencie a domy pre svojich funkcionárov, vrátane ulíc, športovísk a zelených plôch. Prevádzka bola ukončená 31. decembra 1977 a od roku 1980 bol komplex uzatvorený. Od tej doby je opustený a chátra. Estação Loran de Santa Maria
Demografia Výrazný krajinný reliéf s hlbokými údoliami viedol ku vzniku izolovaných osídlení miestneho obyvateľstva s počtom do 100 obyvateľov, rozdelených v súčasnosti do miestnych častí nachádzajúcich sa pozdĺž regionálnej cesty E.R. 1-1ª, ktorá obklopuje ostrov.
Populačný vývoj <div align="left">Populačný vývoj v obci Santa Bárbara' Instituto Nacional de Estatística (Recenseamentos Gerais da População)
Ekonomika a infraštruktúra Primárnym zdrojom príjmov miestneho obyvateľstva je poľnohospodárstvo, doplnené rybolovom, obchodom a cestovným ruchom. Obec, ktorá je známa svojou typickou architektúrov domov rozptýlených po celomm údolí, je prezývaná aj tiež ako „Freguesia Presépio“ (Betlehémska obec), čo z nej robí vyhľadávaný cieľ turistov.
Turistickým centrom obce je záliv São Lourenço nachádzajúci sa na východnom pobreží. Patrí medzi najkrajšie zátoky celého súostrovia s vinicami tiahnucími sa po svahoch od vrchu až k oceánu, vytvárajúce dojem amfiteátra tvoriaceho ochranú bariéru pred vetrom a zároveň zabezpečujúceho prirodzené dohrievanie viniča. Práve miestna mikroklíma zálivu prispela k rozvoju vinárskeho priemyslu na ostrove.
Referencie
Iné projekty
Zdroje
PUIM, Arsénio Chaves. As Ribeiras de Santa Maria, Seus Percursos & História. Vila do Porto : Jornal O Baluarte de Santa Maria'', 2009. 133 p.
Kategória:Obce v Portugalsku Kategória:Azory