Kronika Jána z Turca alebo Uhorská kronika Jána z Turca alebo Kronika Uhrov (lat. Chronica Hungarorum) je kronika, ktorá vyšla prvýkrát 20. marca 1488 v Brne (po troch mesiacov vyšla znovu tlačou E. Ratdolta v Augsburgu), a ktorej autorom bol prvý známy laický spisovateľ v Uhorsku, Ján z Turca.
V roku 1488 vyšla v Brne (marec) a v Augsburgu (jún) (ako prídavok kroniky v týchto vydaniach vyšla aj Žalostná pieseň o zničení Uhorského kráľovstva Tatármi od magistra Rogera), v nasledujúcich desaťročiach vo Frankfurte, Viedni, Trnave a Budapešti. Jednu z verzií vlastní Matica slovenská.
Štruktúra kroniky Prvú časť napísal úpravou básní benátskeho básnika Lorenzo de Monacis. Opisuje vládu Karola II. Malého v Uhorsku. Napísal ju z popudu svojho nadriadeného Štefana z Haserhagu, generálneho notára kráľovského dvora, a možno aj Tomáša Drágiho, krajinského sudcu. Fyzicky je táto časť pripojená za časťou c. druhej časti.
Druhú časť napísal v roku 1486. Opisuje činy uhorských kráľov do čias vlády Ľudovíta Veľkého. Táto časť pozostáva z troch podčastí:
Tzv. hunská kronika založená na starších uhorských kronikách (Obrázková kronika, Budínska kronika) a na zachovaných rukopisoch; Ján sa tu snažil opraviť chyby pôvodných autorov. Výklad dejín Uhorska od roku 895 („zaujatie vlasti“) až do vlády Karola Róberta (13071342). Časť o vláde Ľudovíta Veľkého (13421382); táto časť vznikla úplným prevzatím Kronika magistra Jána (Ján zo Šarišských Sokoloviec).
Tretiu časť o udalostiach od smrti Karola II. Malého (1386) do dobytia Viedne a Viedenského Nového Mesta Matejom Korvínom v auguste 1487 sa považuje za Jánovu vlastnú tvorbu. Napísal ju na začiatku roka 1487. Je inšpirovaná historicko-geografickým lexikónom Cosmographia od Eneáša Silvia Piccolomiho, ako aj zachovanými diplomatickými dokumentmi a listami. Údaje z Cosmographie vyberal veľmi jednostranne a povrchne.
Charakteristika diela Ján z Turca, ako vyplýva z jeho vlastných slov v úvode diela, nemal v úmysle byť historiografom. A kronika naozaj obsahuje veľa chýb, vynechaní dôležitých udalostí, príliš sa opiera o ústnu tradíciu, ľudové piesne a anekdoty, a spomína príliš veľa „zázračných“ udalostí a zázrakov. Osud a šťastena hrajú významnú úlohu v opisovanom dejinnom procese. Autor je tiež presvedčený o blízkom vzťahu medzi ľudským šťastím, historickými udalosťami a pohybom nebeských telies. Značnú pozornosť venuje aj zobrazuje pocitov historických postáv. Veľa vysvetlení hľadal v morálnom imperatíve. Má tiež jasnú tendenciu idealizovať Attilu a Mateja Korvína a znižovať význam kráľovien na uhorskom tróne. Kronika aj po viac ako 150 rokoch od smrti Matúša Čáka Trenčianskeho označuje západnú časť Slovenska ako terra mathie - Matúšova zem a uvádza Slovákov ako národ (v originále „sclaui“):
Zdroje
Iné projekty
Externé odkazy Thuróczi János: Chronica Hungarorum 1488, Theobald Feger, Erhard Ratdolt. Augsburg, Pergamen. , corvina.oszk.hu Komentár a kompletne odfotená kronika
Kategória:Kroniky Kategória:Literatúra v Uhorsku Kategória:Knihy z 15. storočia Kategória:Kroniky 15. storočia