náhľad|Chrám Ruže a kríža, rytina zo Speculum Sophicum Rhodostauroticum od Teophila Schweighardta Constantiensa (pseudonym Daniela Möglinga), 1618.
Rozenkruciáni (iné názvy pozri nižšie) sú členovia ezoterického a mystického hnutia, ktoré sa objavilo v Európe v ranom 17. storočí. Toto hnutie sa odvoláva na legendárneho Christiana Rosenkreuza, údajného zakladateľa Bratstva ruže a kríža (Fraternitas Rosae Crucis), ktoré malo kombinovať kresťanskú mystiku, alchýmiu, kabalu a hermetizmus.
Názvy Iné slovenské názvy rozenkruciánov sú: Rosenkreutz, rosenkruciáni, rozekruciáni, rosekruciáni, rozikruciáni, rosikruciáni, rosikrušiani, Bratia/Bratstvo/Rád Ružového kríža, Bratia/Bratstvo/Rád ružového kríža, Bratia/Bratstvo/Rád Ruže a kríža, Bratia/Bratstvo/Rád ruže a kríža, rozenkruciánsky/rosenkruciánsky(/atď.) rád, rozenkruciánske/rosenkruciánske (/atď.) bratstvo.
Úvod Na začiatku 17. storočia sa v Nemecku objavili manifesty rozenkrucianského bratstva „Ruže a kríža“, či „Ružo-kríža“. Rozenkruciáni sú v nich predstavený ako tajný rád, ktorý mal byť založený v 15. storočí mýtickou postavou menom Christian Rosenkreutz. Manifesty čerpajú z kresťanského hermetizmu, novoplatonizmu a paracelsizmu a oslovujú vedcov a vládcov Európy s ponukou odhalenia svojej tajomnej múdrosti. Pravdepodobne sú dielom skupiny mladých teológov, lekárov a filozofov z luteránskej univerzity v Tübingene, sústredených okolo postavy menom Johann Valentin Andreae (*1586 – †1654). V svojej dobe vzbudili obrovský ohlas, vyvolávajúc nadšenie ako aj kontroverzie naprieč Európou.
Rozenkruciáni sú od 18. storočia na okraji ako aj vo vnútri slobodomurárstva, nájdeme ich v okultných kruhoch od 19. storočia až do dnešných dní a mnoho hnutí sa hlási k rádu Ruže a kríža alebo sa odvoláva na „rozikruciánsku tradíciu“ dodnes.
Manifesty Ružového kríža
Úvod „Manifesty Ruže s kríža“, Fama Fraternitatis a Confessio Fraternitatis, boli vydané v Svätej rímskej ríši v rokoch 1614 a 1615 a prvýkrát spomenuli toto bratstvo v čase politického a náboženského napätia (Tridsaťročná vojna sa začala v roku 1618), ako aj vedeckého pokroku. K manifestom sa zvyčajne pridáva ďalší text: Chemická svadba Christiana Rosenkreutza, vydaný v roku 1616.
Fama Fraternitatis (1614) náhľad|Prvé vydanie Fama Fraternitatis, 1614. V roku 1614 vyšiel v nemeckom meste Kassel anonymný spis Všeobecná a celková reforma celého sveta. Táto „všeobecná reforma“ je satirickým opisom reformných projektov, ktoré vtedy prebiehali a je doplnený textom Fama Fraternitatis (Hlásanie bratstva), ktorý je adresovaný všetkým učencom a panovníkom Európy. Priložená bola aj stručná odpoveď lorda Haselmayera, ktorý bol kvôli nej uväznený jezuitmi a spútaný na galejach.
Meno zakladateľa (C.R.C.) a mená členov bratstva sú uvedené iba vo forme iniciálok.
Fama Fraternitatis rozpráva príbeh o mýtickom zakladateľovi rádu menom C.R.C. Ten mal byť chlapec nemeckého pôvodu, sirotou z chudobnej šľachtickej rodiny, ktorý bol vychovávaný v kláštore. Počas ciest okolo Stredozemného mora nadobudol múdrosti a vedomosti Východu a konfrontoval ich so západnou tradíciou. Po návrate sa rozprával s európskymi učencami, „ukazujúc im omyly našich umení, vysvetľoval im ako ich napraviť, aké určité znaky možno nájsť o budúcich storočiach a ako by mali súvisieť s minulosťou, ako aj spôsob, ako reformovať chyby Cirkvi a celú morálnu filozofiu“. Títo učenci ho však odmietli, obávajúc sa o svoju reputáciu.
Následne v Nemecku založil centrum nazývané Dom Svätého Ducha, kde zhromažďoval a uchovával svoje vedomosti. Na spísanie svojho diela si prizval troch bývalých spolužiakov, ktorí mu prisahali vernosť a mlčanlivosť. „Tak vzniklo bratstvo Ruže a kríža so štyrmi členmi.“ Poriadok si dáva pravidlo a rozptýli sa po celom svete.
Príbeh hovorí, že 120 rokov po smrti zakladateľa členovia tretej generácie pri rekonštrukcii svojej „domovskej budovy“ objavili jeho hrob. Nápis „Post 120 annos patebo“ („Po 120 rokoch sa otvorím“) naznačoval, že tento objav nebol náhodný.
V „chrámovom hrobe“, osvetlenom „iným slnkom“, sa našlo neporušené telo C.R.C., ktoré držalo v rukách malú zlatú knihu s názvom Kniha T. Kruhový oltár bol obklopený múdrymi výrokmi a axiómami, ako napríklad „Nequaquam vacuum“ („Nič nie je prázdne“). Bratia sa rozhodli zverejniť kresťanskú múdrosť, ktorá mala zmieriť vedomosti minulosti a budúcnosti, a navrhli univerzálnu reformu vedy, umenia a náboženstva. V nasledujúcom texte Confessio Fraternitatis vysvetlili potom 37 dôvodov pre tento krok a sľubovali viac zlata, „než by mohol španielsky kráľ priviezť z dvoch Indií“. Fama Fraternitatis, ktorá mala byť napísaná v piatich jazykoch vyzývala múdrych a učencov Európy, ktorí sa zaujímajú o túto ponuku, aby sa prihlásili v akejkoľvek reči a akýmkoľvek spôsobom.
Text sa končí frázou: „Sub umbra alarum tuarum Jehova“ („V tieni tvojich krídel, Jehova“).
Hoci Fama bola potom vo všeobecnosti publikovaná samostatne, celé pôvodné dielo (Reformatio, Fama a Haselmayerova odpoveď) tvorí celok ktorého všeobecný význam spočíva v tom, že skutočnú reformu nemožno robiť zvonku, ako to presadzovali myslitelia a zákonodarcovia, ale musí byť vnútorná, duchovná a mystická.
Confessio Fraternitatis (1615) náhľad|História makrokozmu od Roberta Fludda V roku 1615 bola vydaná druhá edícia Fama Fraternitatis, ku ktorej bol pridaný druhý text v latinčine a nemčine: Confessio Fraternitatis Rosæ Crucis. Ad eruditos Europæ („Vyznanie bratstva Ruže a kríža. Učencov Európy“).
Toto „vyznanie viery“ bratov Ruže a kríža odkazuje na Fama Fraternitatis, opakuje ich výzvu učencov aj obyčajným ľuďom a sľubuje kresťanskú reformu a odhalenie tajomstiev prírody. Formou je inšpirovaná Augsburským vyznaním. Viac ako Fama zdôrazňuje milenarizmus a antipapizmus.
Bratia sa v nej bránili obvineniam z herézy:„Ako by sme mohli byť podozrievaní z herézy, zo sprisahaní proti občianskej autorite, keď odsudzujeme svätokrádeže proti nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorých sa dopúšťajú Východ aj Západ (rozumej Mohamed a pápež), a keď predkladáme hlave Rímskej ríše našu modlitbu, naše tajomstvá a naše poklady?“Zdôrazňovali význam Biblie:„Proti nim vyznávame a verejne svedčíme, že od počiatku tohto sveta neexistovala lepšia kniha, lepšia kniha, kniha taká zázračná, taká spásna ako práve svätá Biblia. A požehnaný je jej majiteľ, ešte viac požehnaný jej vytrvalý čitateľ, na vrchole šťastia ten, kto ju dôkladne preštudoval. Kto ju vie pochopiť, nemôže byť bližšie k Bohu ani jemu viac podobný."V texte sa prvýkrát objavuje plné meno zakladateľa: Christian R.C. Narodil sa údajne v roku 1378 a dožil sa 106 rokov. Confessio Fraternitatis navrhuje kresťanskú filozofiu a tiež úžasný životný stav, ktorý „sa objavil pri zrode sveta s Adamom“, prístupný znovuzrodenému človeku. Predpovedá zánik islamu a katolicizmu a príchod novej éry spojenej so „štvrtou monarchiou“ (z knihy proroka Daniela) objavením sa znamení, hviezd v súhvezdí Hada a Labute.
Bratia disponovali „magickým písmom“, podobným jazyku Adama a Henocha, ktorým mohli čítať Božiu vôľu.
Text sa tiež zmieňuje o alchýmii ako o uzdravujúcej sile, ktorá dokáže nielen premieňať kovy, ale hlavne oslobodiť ľudstvo.
„Teraz je potrebné, aby všetok omyl, temnota a otroctvo, ktoré sa postupne zmocnili vied, diel a vlády ľudí, takže sa väčšina ľudí zatemnila, ustúpili... Pre nás však neexistuje iná filozofia ako tá, ktorá je korunou všetkých fakúlt, vied a umení. Pokiaľ ide o naše storočie, zahŕňa predovšetkým teológiu, medicínu a predovšetkým vedu práva. Je to filozofia, ktorá skúma nebo a zem pomocou vynikajúceho umenia analýzy alebo ktorá jedným slovom v podstate vyjadruje, že človek rozsahom jeho umenia v prírode je mikrokozmos."
Chymická svadba Christiana Rosenkreutza (1616) náhľad|Originálna edícia (1616) Chemicka svadba Christiana Rosenkreutza V roku 1616 vyšiel v Štrasburgu u Lazara Zetznera, bez uvedenia mena autora a v nemčine, spis Chymická svadba Christiana Rosenkreutza. Tento text, rozsiahlejší než dva manifesty Fama a Confessio a literárne vysoko cenený, je dnes predmetom záujmu tak ezoterikov ako aj historikov. V dobe svojho vydania však mal len malý vplyv – nikdy nebol preložený do latinčiny, do angličtiny až v roku 1690 a do francúzštiny až v roku 1928.
Tento alegorický a mystický text opisuje v prvej osobe iniciačnú skúsenosť Christiana Rosenkreutza, držiteľa mena symbolického významu, ktoré možno preložiť ako „kresťan ruže a kríža“. Vo francúzsky hovoriacom svete ho rozenkruciáni nazývajú Christian Rose-Croix. Dej sa odohráva v roku 1459. Počas siedmich dní plných zázračných a symbolických udalostí sa Christian Rosenkreutz zúčastňuje alchymickej svadby kráľa a kráľovnej, ktorá vrcholí sťatím a následným vzkriesením kráľovského páru. V roku 1619 nasledovalo dielo PRACTICA LEONIS VIRIDIS, v ktorom autor ponúka výklad Chemickej svadby. Vydanie z roku 1616 na strane 23 spomína dva stĺpy pri bráne svadby, pričom autor uvádza: „Čoskoro ich opíšem a vysvetlím, ak mi to Boh dovolí.“ O tri roky neskôr vyšlo LEONIS VIRIDIS, ktoré je pravdepodobne dielom samotného Andreaeho.
Úvodné varovanie naznačuje ezoterický charakter diela:„Tajomstvá sa znehodnocujú, keď sú odhalené; a znesvätené strácajú svoju milosť. Nehádž teda perly sviniam a nerob somárovi podstielku z ruží.“,Alchýmia, rovnako ako v ostatných manifestoch rozenkruciánov, je v Chemickej svadbe C.R.C. vnímaná ako proces duchovnej regenerácie, zdroj očisty a vnútornej obnovy.
Analýza rozenkruciánskych manifestov
Hypotézy o autorstve a motívoch náhľad|Antoine Caron, Pohreb lásky (1560-1570) (Múzeum Louvre) – tento alegorický obraz typický pre manierizmus je podľa Bernarda Gorceixa ilustráciou štýlu Chemickej svadby. Johann Valentin Andreæ publikoval Chymickú svadbu Christiana Rosenkreutza v roku 1616. Od anonymného vydania manifestov existuje množstvo teórií o totožnosti autora (alebo autorov), ako aj o ich motivácii a cieľoch.
Pokiaľ ide o Chymickú svadbu, Johann Valentin Andreæ (1586 – 1654) vo svojej autobiografii (publikovanej až v roku 1799) uviedol, že ju napísal v mladosti (medzi rokmi 1602 – 1604). Považoval ju za ludibrium, čiže „žart“ plný dobrodružných scén. K jeho prekvapeniu bol však text niektorými čitateľmi prijatý vážne a podrobovaný ezoterickým výkladom, hoci on sám ho vnímal ako „bezvýznamné dielko a márne úsilie zvedavosti“. Ako duchovný inšpektor, diplomat a dvorný kazateľ vo Stuttgarte bol Andreæ známy aj svojimi satirickými spismi, pričom svoju tvorbu obhajoval týmito slovami:„Na srdci mi ležala vec kresťanstva a chcel som ho šíriť všetkými možnými spôsobmi. Keďže to nešlo priamou cestou, skúsil som to cez obchádzky a žarty, nie s úmyslom posmechu, ako sa niektorým zdalo, ale spôsobom, aký používajú mnohí zbožní ľudia: prostredníctvom humoru a šarmantnej irónie som sledoval vážny cieľ a vzbudzoval lásku ku kresťanstvu.“ náhľad|Johann Valentin Andreæ publikoval Chemicku svadbu Christiána Rosenkreutza v roku 1616. Autorstvo manifestov nie je známe s určitosťou. Štýlová a tematická analýza rôznych textov (Fama, Confessio, ich predhovorov, Reformatio a odpovede Adama Haselmayera) naznačuje, že ich písalo viacero autorov. , Je pravdepodobné, že texty vznikli v kruhu luteránskych intelektuálov spolu s Andreaem zhromaždených od roku 1607 okolo Johanna Arndta (* 1555 – † 1621). Táto skupina s názvom Spolok v Tübingene podporovala najmä napodobňovanie života Ježiša Krista. Zatiaľ čo Andreae nepochybne zohral inšpiratívnu a ústrednú úlohu, nájdeme tu aj stopy jeho priateľov, najmä Wilhelma Wensea, Tobiasa Hessa a Christopha Besolda (* 1577-† 1638). Takto sa skupina mladých nemeckých luteránov, ktorí mali konflikty s univerzitnými autoritami, tajne postavila proti vysychajúcej ortodoxii. Postavili proti nej zároveň starovekú a stredovekú mystiku, rodnú vedeckú myšlienku a sociálne učenie, ktoré hlásal Campanella, najmä vo svojich štúdiách a v sociálno-teokratickom koncepte jeho diela Mesto slnka.
Vydanie manifestov: Úloha Adama Haselmayera