Hendrikus Wilhelmus Maria „Dick“ Schoof (* 8. marec 1957, Santpoort, Holandsko) je holandský verejný služobník a politik, ktorý bol od roku 2024 do roku 2026 predsedom vlády Holandska. Predtým pôsobil v rokoch 2020 až 2024 ako generálny tajomník Ministerstva spravodlivosti a bezpečnosti, v rokoch 2018 až 2020 ako generálny riaditeľ Všeobecnej spravodajskej a bezpečnostnej služby a v rokoch 2013 až 2018 ako národný koordinátor pre bezpečnosť a boj proti terorizmu.
Dňa 2. júla 2024 Schoof, ako nezávislý politik, zložil prísahu ako predseda vlády Holandska, čím nahradil Marka Rutteho. Jeho vláda zložená zo strán PVV, VVD, NSC a BBB bola označovaná za najpravicovejšiu vládu v nedávnej holandskej histórii. V júni 2025 sa jeho vláda rozpadla, odkedy pôsobil ako predseda vlády v demisii do februára 2026.
Raný život a vzdelanie Hendrikus Wilhelmus Maria Schoof sa narodil 8. marca 1957 v Santpoorte do rímskokatolíckej rodiny ako druhé najmladšie zo siedmich detí (šiestich synov a jednej dcéry). Jeho otec bol obecným verejným služobníkom. Jeho starší brat Nico Schoof je bývalý starosta obcí Akersloot, Limmen, Heiloo a Alphen aan den Rijn za stranu Demokrati 66. Vo veku ôsmich rokov sa Dick Schoof presťahoval s rodinou do Hengelo, kde navštevoval . V rokoch 1975 až 1982 študoval mestské a regionálne plánovanie na Radboud University. Bol členom univerzitného veslárskeho študentského združenia Phocas a pôsobil ako jeho predseda.
Kariéra
Verejná služba Schoof začal svoju kariéru ako politický poradca v oblasti vzdelávania v Asociácii holandských samospráv, a v roku 1988 sa stal štátnym úradníkom na Ministerstve školstva a vedy. Pomohol rozpustiť oddelenie výstavby základných škôl, ktoré viedol pod štátnym tajomníkom Jacquesom Wallagem, a sprostredkovať kompromis medzi Kresťanskodemokratickou výzvou a Stranou práce, keď sa tieto dve strany nevedeli zhodnúť na tom, či by školy alebo obce mali byť zodpovedné za údržbu školských budov.
Od roku 1996 zastával Schoof rôzne vedúce pozície v oblasti bezpečnosti. Predtým, ako bol v roku 1999 vymenovaný za hlavného riaditeľa Imigračnej a naturalizačnej služby (IND), pôsobil ako zástupca generálneho tajomníka Ministerstva bezpečnosti a spravodlivosti. Holandsko zažilo relatívne vysoký prílev žiadateľov o azyl v dôsledku vojny v Kosove a táto inštitúcia mala značný počet nevybavených žiadostí. Schoof bol zodpovedný za implementáciu reforiem zákona o cudzincoch štátneho tajomníka pre spravodlivosť Joba Cohena v roku 2001, ktoré zjednodušili azylové konanie, a pracoval na deportácii žiadateľov, ktorí nespĺňali podmienky. Počet žiadostí o azyl klesol, čo Schoof pripísal prísnejšej migračnej politike. Neskoršie hodnotenie však dospelo k záveru, že legislatíva mala obmedzenejší vplyv, čo naznačuje, že hlavnými faktormi poklesu boli vonkajšie faktory. Schoof odišiel z IND a stal sa generálnym riaditeľom na Ministerstve vnútra a vzťahov kráľovstva v roku 2003, kde mal na starosti reštrukturalizáciu policajného zboru z niekoľkých regionálnych organizácií na jeden Národný policajný zbor. vľavo|náhľad|Schoof na stretnutí s ministrom vnútornej bezpečnosti USA Alejandrom Mayorkasom v roku 2022 Po tom, čo slúžil ako generálny riaditeľ na Ministerstve spravodlivosti a bezpečnosti medzi rokmi 2010 a 2013 bol Schoof vymenovaný za národného koordinátora pre bezpečnosť a boj proti terorizmu (NCTV). Svojim zamestnancom dovolil napriek varovaniam svojich právnikov monitorovať potenciálnych teroristov na sociálnych sieťach pomocou falošných profilov. Po zostrelení letu Malaysia Airlines 17 skoordinoval holandskú krízovú reakciu, čím si posilinil vzťah s premiérom Markom Ruttem. Schoof bol obvinený zo zasahovania do nezávislého vyšetrovania výkonu jeho úradu od Univerzity Twente, ktoré si sám objednal, vyvíjaním tlaku na zjemnenie hlavného záveru vyšetrovania. Schoof viedol Všeobecnú spravodajskú a bezpečnostnú službu ako generálny riaditeľ od roku 2018 do roku 2020. De Volkskrant napísal, že jeho relatívne krátke obdobie bolo charakterizované kultúrnymi nezhodami. Schoof sa neúspešne pokúsil urobiť inštitúciu viac rozhľadenou, najmä cez spolupráce s inými inštitúciami a univerzitami. V roku 2019 varoval Ministerstvo školstva a mesto Amsterdam, že podporovatelia hnutia Salafíja boli na výbore jednej moslimskej školy. Jeho varovania boli vnímané ako spôsob vyvíjania tlaku a boli kritizované za vzbudzovanie polarizácie.
V decembri 2019 bolo oznámené, že Schoof nahradí Siebeho Riedstra na poste generálneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti a bezpečnosti, najvyššej nepolitickej funkcii v rámci ministerstva. Vymenovanie nadobudlo účinnosť 1. marca 2020. Vo svojej úlohe sa podieľal na rokovaniach o azylovej reforme, ktoré viedli k pádu štvrtého Rutteho kabinetu v júli 2023. Po dosiahnutí zákonného dôchodkového veku v marci 2024 sa Schoof rozhodol neodísť do dôchodku a bola mu udelená výnimka pokračovať v práci ďalšie tri roky.
Predseda vlády Holandska (2024–2026) náhľad|Schoof s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v roku 2024 Schoof bol pasívnym členom Strany práce (PvdA) viac ako 30 rokov, kým zo strany začiatkom roku 2021 neodišiel.
Po víťazstve Strany za slobodu (PVV) Geerta Wildersa vo všeobecných voľbách v novembri 2023 to Schoof v rozhovore označil za signál nedôvery voči vláde. Ľudia sa podľa neho nemohli mýliť, ak volili PVV v takom veľkom počte. PVV 16. mája 2024 predstavila pravicovú koaličnú zmluvu s Ľudovou stranou za slobodu a demokraciu (VVD), Novou spoločenskou zmluvou (NSC) a Farmársko-občianskym hnutím (BBB). V rámci rokovaní sa lídri štyroch strán dohodli, že ani jeden z nich nebude premiérom. PVV pôvodne navrhovala na túto pozíciu Ronalda Plasterka, ten však pre obvinenia z podvodu odstúpil od úvahy. Schoof bol následne 28. mája 2024 nominovaný do funkcie predsedu vlády koaličnými stranami pod vedením formátora Richarda van Zwola. Schoof zložil prísahu 2. júla kráľovi Viliamovi Alexandrovi, čím na poste predsedu vlády vystriedal Marka Rutteho.
Schoof 13. septembra 2024 predstavil koaličnú zmluvu, ktorá zopakovala zámer vlády vyhlásiť azylovú krízu, obchádzajúc schválenie parlamentom. Schoof vyhlásil, že občania zažívajú azylovú krízu, ale povedal, že nie je schopný upresniť podmienky alebo časovú os jej vyriešenia. Verejní služobníci sa ujali postoja, že využitie núdzových právomocí nemalo právne opodstatnenie. Wilders varoval, že vláda by mohla čeliť problémom, ak by nebol uplatnený núdzový zákon, kým Nicolien van Vroonhoven z NSC prejavila obavy. Následne Schoof sprostredkoval rokovania medzi koaličnými stranami, a v októbri 2024 bola dosiahnutá dohoda na azylových opatreniach, ktorá nezahŕňala využitie núdzových právomocí.
V reakcii na nepokoje v Amsterdame v novembri 2024 Schoof vyhlásil, že bol zahanbený a zhrozený z antisemitických útokov na izraelských občanov. Situáciu označil za absolútne neprijateľnú a dodal, že páchatelia budú identifikovaní a potrestaní.
3. júna 2025 PVV odišla zo Schoofovho kabinetu kvôli nezhode s koaličnými partnermi pri zmene azylových pravidiel, čo vyvolalo rezignáciu Schoofa ako predsedu vlády. Schoof sľúbil pokračovanie opatrení na zmiernenie krízy životných nákladov, krízy s dostupnosťou bývania, investovanie do obrany Holandska a vojenskú pomoc Ukrajine.
Osobný život Schoof žije v Zoetermeer so svojou partnerkou. So svojou bývalou manželkou Yolandou Senf má dve dcéry Yasmin a Celine, ktoré boli adoptované z Číny. Schoof bol vychovaný ako katolík ale opisuje sa ako nepraktizujúci; kostol prestal navštevovať, keď mal 16 rokov.
Rád chodí behávať – svoj prvý maratón absolvoval v roku 1987 a svoj 18. v roku 2024. Ako predseda vlády zabehol polmaratón v Amsterdame za 1:53:00 pod aliasom Peter Jansen.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Holandskí politici Kategória:Predsedovia vlády Holandska Kategória:Riaditelia spravodajských služieb Kategória:Urbanisti