The Tortured Poets DepartmentSkrátené aj na Tortured Poets alebo skrátene ako TTPD je jedenásty štúdiový album americkej speváčky a skladateľky Taylor Swiftovej. Bol vydaný 19. apríla 2024 prostredníctvom vydavateľstva Republic Records. Dve hodiny po vydaní bol rozšírený na dvojalbum The Anthology, ktorý obsahuje druhý zväzok skladieb.
Swiftová začala písať The Tortured Poets Department krátko po dokončení svojho 10. štúdiového albumu Midnights v roku 2022 a pokračovala v jeho vývoji počas The Eras Tour v roku 2023. Piesne podrobne opisujú jej verejný a súkromný život, nepokoj a smútok prostredníctvom sebauvedomenia. Album, produkovaný Jackom Antonoffom a Aaronom Dessnerom obsahuje minimalistický synthpop, folkpop a komorný pop s rockovými a country štýlmi. Kompozícia obsahuje z veľkej časti stredné tempo, ktoré je poháňané zmesou syntetizátora a bicieho automatu s klavírom a gitarou. Vizuálna estetika je inšpirovaná Dark Academiou.
Album prekonal rôzne predajné a streamovacie rekordy. Dosiahol najvyššie jednodňové a jednotýždňové streamy pre album na Spotify a umiestnil sa na vrchole rebríčkov v Európe, Ázii, Tichomorí a Amerike. V Spojených štátoch si za prvý týždeň zarobil 2,6 milióna dolárov a umiestnil sa na vrchole rebríčka Bilboard 200 na 13 týždňov za sebou. Swiftová sa tak stala jediným umelcom, ktorý obsadil prvých 14 pozícii v rebríčku Billboard Hot 100, pričom na čele bol singel „Fortnight“.
Kritici boli po vydaní albumu polarizovaní. Väčšina recenzií bola pozitívna a chválila Swiftovej katarzný spev a jeho emocionálnu rezonanciu a vtip, no niektorým sa zdal album až príliš dlhý a chýba mu hĺbka. Následné hodnotenia ocenili hudobné a textové nuansy albumu, ktoré sa objavili pri ďalších počúvaniach a spochybnili vierohodnosť počiatočnej kritiky, ktorá sa zameriavala skôr na kritiku Swiftovej než jej umelecké zásluhy. Swiftová zaradila skladby z albumu do vylepšeného zoznamu skladieb The Eras Tour.
Pozadie a koncepcia Swiftová vydala 21. októbra 2022 svoj desiaty štúdiový album Midnights, ktorý bol ocenený kritikou a komerčným úspechom. V roku 2023 vydala nanovo nahrané albumy Speak Now (Taylor's Version) a 1989 (Taylor's Version), ako súčasť svojho projektu opätovného nahrávania svojich albumov po spore o vlastníctvo jej prvých šesť štúdiových albumov. Oba albumy boli vydané počas jej šiesteho hlavného koncertného turné The Eras Tour. Na 66. odovzdávaní cien Grammy 4. februára 2024 Swiftová vyhrala ceny: album roka a najlepší popový vokálny album za Midnights. Počas svojej ďakovnej reči oznámila, že vydá The Tortured Poets Department ako nový štúdiový album, na ktorom pracovala od roku 2022. Toto oznámenie sa stretlo s prekvapením od jej fanúšikov, ktorí očakávali, že oznámi znovu-nahrávanie jej albumu Reputation z roku 2017 na základe jej indícií na sociálnych sieťach.
Swiftová začala vytvárať album ihneď po zverejnení albumu Midnights s nahrávacím štúdiom Republic Records a pokračovala v práci na ňom počas počas americkej časti The Eras Tour. Počas vytvárania albumu bol jej život široko pokrytou témou v tlači, ktorá informovala o jej vzťahoch s Joe Alwynom, Mattym Healym a Travisom Kelcem. V koncerte v Melbourne vo februári 2024 Swiftová povedala, že The Tortured Poets Department bol pre ňu „záchranným lanom“ a albumom, ktorý „naozaj potrebovala“ a pri jeho písaní zistila, že písanie piesní je neoddeliteľnou súčasťou jej života. V príspevku na Instagrame Swiftová opísala album ako „antológiu nových diel, ktorá odráža udalosti, názory a pocity z prchavého a fatalistického okamihu v čase taký, ktorý bol senzačný aj smutný v rovnakej miere.“
Zloženie
Témy a texty Štandardné vydanie pozostáva zo 16 skladieb. Swiftová tri z nich sama napísala a zvyšok z väčšiny napísala z Jackom Antonoffom a Aaronom Dessnerom. Post Malone vystupoval v skladbe „Fortnight“ a bol jej spoluautorom a Florence and the Machine vystupovala v skladbe „Florida!!!“, na ktorom sa podieľala frontmanka skupiny Florence Welchová. Swiftová produkovala všetky skladby s Antonoffom a Dessnerom.
Album je zakorenený v osobnom písaní piesní a skúma Swiftovej introspekcie na udalosti v jej súkromnom a verejnom živote. Inšpirovali ju búrlivé vzťahy a verejné vnímanie celebrít, aby vytvorila album, ktorý je chaotický, nespútaný a nestrážený, obsahujúci odkazy na jej osobný život prostredníctvom narážok. Primárnou témou je zlomené srdce vyjadrené témami ako klam, hnev, smútok a smrť. Hoci texty evokujú zraniteľné a zničujúce pocity, obsahujú aj humor a hyperbolu. Kritici to považovali za sebavedomé. Swiftová považovala album za katarzné cvičenie a jeho obsah považovala za „fatalistický“.
Ann Powersová napísala v NPR, že v celom albume sa „Swiftová snaží prísť na to, ako dochádza k emocionálnemu násiliu.“ V The Conversation sa hudobný profesor Samuel Murray vyjadril, že album používa melodrámu ako rozprávačský prostriedok na „oslavu emocionálnej zraniteľnosti, keď zdieľa svoje najvnútornejšie myšlienky.“ Callie Ahlgrimová z Business Insider opísala obsah albumu ako Swiftovej „najneporiadnejší, nadržanejší a najzábavnejší album.“ V The Independent Helen Brownová navrhla, že Swiftovej tvorba piesní vychádzala z koreňov country hudby, aby preskúmala príbehy plné detailov. Zatiaľ čo niektorí kritici tvrdili, že album je vo svojej podstate autobiografický. Shaad D'Souza z Pitchforku tvrdil, že sa pohybuje na pomedzí spovedného a fiktívneho rozprávania.
Produkcia a hudba Produkovali ho hlavne Swiftová a Antonoff. Štandardná časť albumu je primárne synthpopová so stredným tempom obsahujúca tlmené syntetizátory a zriedkavo aj bicie automaty. Kritici považovali produkciu za minimalistickú a porovnali tento syntetizátorový zvukový prístup so zvukom Midnights. PopMatters ho opísal ako „jednoduchý, nezávislý a takmer tlmený album“, Alexis Petridis z The Guardian napísal, že navyše obsahuje „lesklý pop-rock ovplyvnený 80. rokmi“ zo Swiftovej albumu 1989 a Will Hodgkinson z The Times opísali album ako amalgám synthpopu a silných balád z 80. rokov. Swiftová väčšinou spieva vo svojom spodnom vokálnom registri, aby dodala konverzačné verše podobné rapu. Podľa The Economist je hudba v albume „sklonená“ a odchyľuje sa od tanečného popu.
Niekoľko skladieb obsahuje oklieštenejší zvuk, poháňaný klavírom alebo gitarou so štýlmi rôznych žánrov: „But Daddy I Love Him“ a „Gilty as Sin?“ zahŕňajú živé bicie a vplyvy country a rocku; „Down Bad“ evokuje R&B vo svojich dynamických posunoch a kadenciách; „Fresh Out the Slammer“ obsahuje western rockové elektrické gitary a „I Can Fix Him (No Really I Can)“, „Florida!!!“ a „Who's Afraid of Little Old Me“ experimentuje s južanskou gotikou. Tyler Foggart z The New Yorker nazval The Tortured Poets Department zmes vysnívaného popu a južanskej gotiky naplnenú „vidieckymi vibráciami“, kým Josh Kurp z Uproxx si myslel, že album je žánrovo nenáročný.
Druhá časť dvojalbumu s podtitulom The Anthology, pozostáva prevažne z komorno-popových a folkpopových klavírnych balád. Swiftová a Dessner vyprodukovali väčšinu druhého zväzku, ktorý má akustický, ľudovo orientovaný zvuk s vyberanou akustickou gitarou, klavírom a jemnými syntetizátormi, ktorý kritici prirovnávajú k zvukom albumov Folklore a Evermore z roku 2020. Neil McCormick z The Daily Telegraph tvrdil, že tento jemnejší zvuk umožňuje viac jemnosti v textoch.
Propagácia a zverejnenie náhľad|Logo albumu obsahuje skratku názvu. Propagačná fotografia, ktorú odfotila Beth Garrabrant, je čiernobiela glamour fotografia, na ktorej Swiftová leží na posteli v čiernej bielizni a má priehľadný top a šortky s vysokým pásom od Row a Yves Saint Laurent. Album aj názov boli parodované mnohými značkami, organizáciami, športovými tímami a franšízami a inšpirovali mnohé mémy. Vizuálna estetika je inšpirovaná Dark Academiou a gotiky.
Po oznámení Grammy Award Swiftová odhalila štandardný zoznam skladieb prostredníctvom sociálnych sietí 6. februára 2024. Swiftová mala štyri fyzické vydania, z ktorých každá bola pomenovaná po zodpovedajúcej bonusovej skladbe: „The Manuscript“, „The Bolter“, „The Albatros“ a „The Black Dog“; posledné tri edície oznámila počas austrálskej a singapurskej časti The Eras Tour. Spolupracovala s Target na exkluzívnej zberateľskej vinylovej edícii „Phantom Clear“.
Album bol propagovaný na digitálnych platformách ako Apple Music, Spotify, YouTube, Instagram a Threads, čo prinútilo fanúšikov Swiftovej hľadať Easter egg. Zahŕňalo to: päť zoznamov skladieb Apple Music spravovaných Swiftovou, ktoré obsahovali jej staršie piesne inšpirované piatimi štádiami smútku; pop-up knižnica kurátorských článkov v The Grove v Los Angeles, ktorú prevádzkuje Spotify; nástenné maľby s QR kódom v rôznych mestách po celom svete, ktoré viedli k neuvedeným krátkym videám YouTube na kanáli Swiftovej; odpočítavanie do vydania albumu odhalené po obnovení profilu Swiftovej na Instagrame a špeciálne trblietavé efekty na príspevkoch Threads označených hashtagmi súvisiacimi so Swiftovou a albumom. iHeartRadio a Sirius XM oznámili špeciálne programy s exkluzívnym obsahom od Swiftovej na oslavu vydania albumu. vľavo|náhľad|Kópie albumu obsahujú báseň od Stevie Nicksovej (na obrázku). The Tortured Poets Department vyšlo 19. apríla 2024. Edícia s podtitulom The Anthology a obsahujúca 15 bonusových skladieb bola vydaná o dve hodiny neskôr. Dva dni predtým uniklo štandardné vydanie albumu, čo viedlo k dočasnému zákazu vyhľadávania frázy „Taylor Swift leak“ na platforme X (predtým Twitter). The Tortured Poets Department bolo dostupné v 19 fyzických variantoch – deväť CD, šesť vinylových a štyri kazetové, pričom luxusné CD a kazety boli exkluzívne na oficiálnej webovej stránke Swiftovej. Fyzické kópie albumu obsahovali báseň americkej speváčky a skladateľky Stevie Nicksovej. „Fortnight“ bol vydaný ako hlavný singel spolu s albumom, sprevádzaný hudobným videom. Universal Music dalo 2. júla talianskemu rádiu pieseň „I Can Do It with a Broken Heart“. náhľad|Taylor Swiftová zmenila zoznam hraných pesničiek na The Eras Tour, aby obsahovala nové piesne z The Tortured Poets Department. Od mája 2024, počnúc parížskymi vystúpeniami, Swiftová prepracovala zoznam turné The Eras Tour tak, aby zahŕňala piesne z The Tortured Poets Department. Swiftová následne vydala hrané verzie ako bonusové skladby na fyzickom albume prostredníctvom svojej webovej stránky výhradne pre amerických zákazníkov. Ďalšie limitované edície CD obsahovali akustickú verziu buď „But Daddy I Love Him“, „Fortnight“, „Fresh Out the Slammer“, „Down Bad“ alebo „Guilty as Sin?“. Obmedzené digitálne varianty obsahovali prvý návrh telefónnych demo nahrávok a živé nahrávky The Eras Tour. Vydanie limitovanej edície verzií bonusových skladieb bolo pre Swiftovú a jej fanúšikov spôsobom, ako si udržať prvé miesto albumu v rebríčkoch v porovnaní s novými albumami Billie Eilish a Charli XCX.
Kritika
Recenzie +Hodnotenie The Tortured Poets Department Súhrnné skóreZdrojHodnotenieAnyDecent Music? Metacritic76/100Podľa Metacritic získalo štandardné vydanie skóre 76/100, zatiaľ čo zväzok The Anthology získal skóre 69/100Recenzné skóreZdrojHodnotenieAllMusicClashThe Daily TelegraphNeil McCormick z The Daily Telegraph ohodnotil štandardné vydanie azväzok The Anthology 4/5The GuardianThe IndependentNMEPitchfork MediaKritici Pitchforku ohodnotili štandardné vydanie 6.6/10 a zväzok The Anthology 6.0/10Rolling StoneRob Sheffield z Rolling Stone ohodnotil štandardné vydanie 5/5 a zväzok The Anthology 4/5Slant Magazine The Times Publikácie popisovali kritický konsenzus po zverejnení ako pozitívny alebo zmiešaný. Podľa Metacritic dostalo The Tortured Poets Department „vo všeobecnosti priaznivé recenzie“ na základe priemerného skóre 76 zo 100 z 24 hodnotení kritikov. Jeho druhá časť, The Anthology získala 69 zo 100 zo 6 hodnotení kritikov.