Tatiana Nikolajevna (, * 10. jún 1897, Petergof, Všeruské impérium – † 17. júl 1918, Jekaterinburg, Sovietske Rusko) bola druhou dcérou posledného ruského cára Mikuláša II. a jeho manželky cárovnej Alexandry. Narodila sa v Petergofe, neďaleko Petrohradu.
Tatiana bola mladšou sestrou veľkokňažnej Oľgy, staršou sestrou veľkokňažien Márie a Anastázie a cároviča Alexeja. Bola považovaná za najkrajšiu zo svojich sestier a vzhľadovo za najaristokratickejšiu. Medzi svojimi súrodencami bola známa ako „guvernantka“ pre jej materinské spôsoby. Tatiana bola najbližšie ku svojej matke Alexandre, ktorá s ňou rada čítavala knihy. Počas prvej svetovej vojny sa spolu so svojou staršou sestrou Oľgou vyučila za zdravotnú sestru. V rokoch 1914 až 1917 sa na pôde Carskoje Selo starala o zranených vojakov. Jej pôsobenie zdravotnej sestry sa skončilo zatknutím rodiny v roku 1917 po februárovej revolúcii.
Tatiana bola zavraždená spolu so svojou rodinou 17. júla 1918 a neskôr bola kanonizovaná pravoslávnou cirkvou. O Tatiane a jej súrodencoch sa čoskoro po zavraždení začalo hovoriť, že vraždu prežili. Jeden autor Michael Occleshaw špekuloval, že žena s menom Larissa Tudor mohla byť Tatiana. Avšak smrť cárskej rodiny bola potvrdená vedeckými dôkazmi.
Raný život vľavo|náhľad|Cárovná Alexandra so svojimi dcérami Máriou, Oľgou a Tatianou v roku 1900. vľavo|náhľad|Malá Tatiana v klobúku v roku 1898. Tatiana sa narodila 10. júna 1897. Bola druhým dieťaťom a dcérou ruského cára Mikuláša II. a cárovnej Alexandry Fiodorovny. Pri narodení vážila 3,9 kg a doktor Ott pri jej pôrode použil kliešte.Rappaportová, s. 43 Keď sa Alexandra spamätala z chloroformu, videla okolo seba nepokojné a utrápené tváre“ a rozplakala sa a povedala: „Bože môj, to je zase dcéra. Čo povie národ, čo povie národ?“ Konštantín Konštantinovič napísal, že „všetci boli veľmi sklamaní, pretože dúfali v syna.“ Juraj Alexandrovič, Mikulášov mladší brat mu povedal: „Už som sa pripravoval na odchod z pozície cároviča, ale nemôže to tak byť.“ Podľa paulínskych zákonov nemohla na cársky trón nastúpiť žena, pokiaľ by nevymreli všetky legitímne mužské línie. Mikulášovým nástupcom bol jeho mladší brat Juraj. Súrodenci veľkokňažnej Tatiany boli veľkokňažné Oľga, Mária, Anastázia a cárovič Alexej. Všetky deti mali k sebe blízko až do konca ich života. náhľad|Tatiana na krste svojho brata Alexeja v roku 1904. 10. júna 1897 si ruské veľkoknieža Konštantín Konštantinovič zapísal do svojho denníka, že Mikuláš II. pomenoval Tatianu ako poctu hrdinke z veršovaného románu Eugen Onegin od Alexandra Sergejeviča Puškina. Podľa jeho chcel pomenovať svoje dcéry po sestrách Oľge a Tatiane v románe.Maylunas a Mironenko, s. 163 Tatiana ako dcéra ruského cára bola označovaná ako veľkokňažná.Zeepvatová, 2004, s. 14
Tatiana bola so svojimi súrodencami vychovávaná veľmi stroho. Ona a jej sestry spali na táborových posteliach bez vankúšov. Každé ráno sa kúpali v studenej vode.Massie, s. 132 Tatiana a jej sestry vyšívali a plietli. Všetky veci, ktoré ušili sa podarovali alebo sa predali na charitatívnych bazároch.Zeepvatová, s. 153 náhľad|Veľkokňažná Tatiana v roku 1910. Oľga a Tatiana boli vo svojej rodine známe ako „Veľký pár“.Massie, s. 135 Zdieľali aj svoju izbu a od raného detstva mali k sebe veľmi blízko. Na jar roku 1901, Oľga ochorela na brušný týfus a niekoľko týždňov zavretá v komnatách. Keď sa začala zotavovať, Tatiane bolo dovolené navštíviť Oľgu na 5-minút, ale nespoznala ju. Keď jej guvernantka Margaretta Eagarová povedala malej Tatiane, že to choré dieťa bola Oľga, začala Tatiana protestovať a horko plakať, že to bledé a vychudnuté dieťa nemohlo byť jej sestra Oľga.
Vzťah s Grigorijom Rasputinom vľavo|náhľad|206x206bod|Tatiana Nikolajevna na fotografii z roku 1914 od Eugena Fabergé. Tatiana milovala svojho mladšieho brata cároviča Alexeja. Alexej však mal časté a ťažké záchvaty hemofílie. Tatiana a jej tri sestry boli potenciálnymi nositeľkami génu pre hemofíliu, pretože cárovná Alexandra bola vnučkou britskej kráľovnej Viktórie. Tatianina teta z otcovej strany veľkokňažná Oľga Alexandrovna povedala, že Mária, Tatianina mladšia sestra, začala krvácať počas operácie na odstránenie mandlí v decembri 1914. Operujúceho lekára to tak znepokojilo, že cár naňho musel naliehať. Oľga Alexandrovna tvrdila, že jej štyri netere sú nositeľkami génu hemofílie.Vorres, s. 115
Cárovná sa spoliehala na radu Grigoriho Jefimoviča Rasputina, sibírskeho roľníka, alebo „svätého muža“, a pripísala jeho modlitbám zásluhu na záchrane chorého cároviča. Tatiana a jej súrodenci považovali Rasputina za „nášho priateľa“ a zverili sa mu. Na jeseň roku 1907, Tatianin otec odprevadil ich tetu Oľgu do detských izieb, aby sa mohla stretnúť s Rasputinom. Tatiana a jej súrodenci mali vtedy na sebe dlhé nočné košele a v jeho prítomnosti sa cítili príjemne.Massie, s. 199 - 200 Vo februári 1909 poslal cárskym deťom telegram v ktorom im radil: „Milujte celú Božiu prírodu, celé Jeho stvorenie, najmä túto Zem.“Maylunas a Mironenko, s. 321 V jednom liste 11-ročná Tatiana požiadala Rasputina, aby ich navštívil a napísala, že je pre ňu veľmi ťažké vidieť svoju matku chorú.
Sofia Ivanovna Tyutchevová, jedna z ich guvernantiek, bola zdesená, že Rasputinovi bol povolený vstup do ich komnát, keď boli v nočných košeliach a požiadala, aby mal zakázaný vstup do ich izieb. Veľkokňažnej Xénii povedala, že pred nimi navštívil Oľgu a Tatianu, prihovoril sa im a „pohladkal ich“. Sestry tajili Rasputinovu prítomnosť pred Tyutchevovou a báli sa o ňom hovoriť s ňou.Maylunas a Mironenko, s. 330 Tatiana si bola toho vedomá a bála sa matkinej reakcie na Tyutchevovú. 8. marca 1910, Tatiana napísala svojej matke: „Tak sa bojím, čo môže povedať... o našom priateľovi niečo zlé. Dúfam, že Sofia bude teraz k nášmu priateľovi milá.“ Cárovná Tyutchevovú po tomto incidente prepustila.
Všetky správy sa zhodujú v tom, že Rasputin mal s deťmi nevinný vzťah, no Mikuláš Rasputina požiadal, aby nechodil do detských izieb. Veľkokňažná Xénia bola z tohto príbehu zhrozená a 15. marca 1910 si do denníka zapísala, že nerozumela tomu, prečo jej brat a jeho rodina považovali Rasputina za ich priateľa.
Maria Ivanovna Vishhnyakova, zdravotná sestra pre cárske deti, si myslela, že Rasputin je dobrý, ale potom bola z neho rozčarovaná. Na jar roku 1910 začala tvrdiť, že Rasputin ju znásilnil, no cárovná tomu neverila, pretože Rasputina považovala za svätého.Radzinsky, s. 129 - 130 Cárovná naliehala na veľkokňažnú Oľgu Alexandrovnu, aby vyšetrila Vishhnyakovej tvrdenia. Oľga povedala, že Vishhnyakovú prichytili v posteli s kozákom cárskej gardy. V roku 1913 cárovná Vishnyakovú prepustila.
Po tomto sa objavili zlomyseľné zvesti, že Rasputin zviedol cárovnú a štyri veľkokňažné. Rasputin dokonca zverejnil listy, ktoré mu poslala cárovná a jej štyri dcéry. Tieto listy boli vo svojej podstate nevinnéMassie, s. 208, ale podnecovali klebety o jeho údajných aférach. Pornografické karikatúry, ktoré sa rýchlo šírili zobrazovali Rasputina pri pohlavnom styku s cárovnou a jej štyrmi dcérami a v pozadí bola nahá Anna Vyrubová.Christopher, Kurth, Radzinsky; s. 115 K veľkej nevôli cárovnej, Mikuláš nariadil Rasputinovi, aby opustil Petrohrad a on sa vydal na púť do Svätej zeme.Christopher, Kurth, Radzinsky; s. 116 Spojenie cárskej rodiny s Rasputinom pokračovalo až do jeho vraždy v roku 1916. 6. decembra 1916 cárovná napísala Mikulášovi, že „Náš priateľ je taký spokojný s našimi dievčatami, hovorí, že prešli ťažkými kurzmi na svoj vek a ich duše sa veľmi rozvinuli.“Maylunas a Mironenko, s. 489
Tatiana bola údajne prítomná na mieste Rasputinovej vraždy a bola prezlečená za poručíka gardy, aby sa mohla pomstiť pomstiť Rasputinovi, ktorý sa ju pokúsil uraziť. Maurice Paléologue, francúzsky veľvyslanec v Rusku napísal, že Tatiana bola svedkom Rasputinovej kastrácie, hoci o tom pochyboval.Maylunas a Mironenko, s. 508 - 509
A. A. Mordvinov vo svojich memoároch uviedol, že všetky štyri veľkokňažné boli „chladné a viditeľne strašne rozrušené“ Rasputinovou smrťou. Podľa jeho slov sedeli „natesno pri sebe“ na pohovke, keď dostali správu o jeho smrti. Napísal, že pravdepodobne vycítili politický prevrat, ktorý sa vtedy chystal.Maylunas a Mironenko, s. 507 21. decembra 1916 sa Tatiana zúčastnila na Rasputinovom pohrebe. Rasputin bol pochovaný s ikonou, ktorá bola na druhej strane podpísaná Tatianou, jej matkou a sestrami.Maylunas a Mironenko, s. 511
Tatiana si viedla zápisník, do ktorého si zapisovala Rasputinove výroky.Bokhanov, s. 237 - 238
Dospelosť a prvá svetová vojna náhľad|Veľkokňažná Tatiana Nikolajevna ako čestná plukovníčka 8. pluku kopijníkov. Keď Tatiana dosiahla dospelosť, bola jej udelená hodnosť čestného plukovníka a bol jej pridelený 8. pluk kopijníkov.Bokhanov, s. 198 - 199 Ona a Oľga pravidelne kontrolovali vojakov.Massie, s. 136
Tatiana si veľmi rada užívala spoločnosť vojakov, no z ich správania bola niekedy veľmi šokovaná. V lete 1911 dala skupina dôstojníkov na palube cárskej paluby Oľge portrét Michelangelovej nahej sochy Dávida. Rozhorčená Tatiana napísala svojej tete Oľge Alexandrovnej: „Oľga sa na tom dlho a tvrdo smiala. A ani jeden z dôstojníkov sa nechce priznať, že to urobil. Také svine.“Bokhanov, s. 123
V roku 1911 sa Tatiana vysmievala svojmu vzdialenému bratrancovi, veľkokniežaťu Ján Konštantínovičovi, lebo sa oženil s Helenou Srbskou. 14. júla 1911 napísala svojej sestre Oľge: „Aké smiešne, ak by mohli mať deti, môže ho ona bozkávať?“Bokhanov, s. 127
10. septembra toho istého roku boli Tatiana a Oľga svedkami atentátu na ministra vlády Piotra Arkadieviča Stolypina počas vystúpenia v Kyjevskej opere. Mikuláš neskôr napísal svojej matke, vdove cárovnej Márii, že táto udalosť obe dievčatá rozrušila. Tatiana v tú noc vzlykala a obe mali problémy so spánkom.Maylunas a Mironenko, s. 344
Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, Tatiana sa spolu so svojou matkou a sestrou stala sestrou Červeného kríža. O zranených vojakov a starala v súkromnej nemocnici v areáli Carskoje Selo. Podľa Vyrubovej bola „Tatiana bola takmer taká zručná a oddaná ako jej matka a sťažovala sa len na to, že kvôli svojej mladosti bola ušetrená niektorých náročnejších prípadov.“ V septembri 1914 bola menovaná patrónkou výboru pre vojnovú pomoc s názvom Výbor Tatiany. Tatiana bola prudko vlastenecká. V októbri 1914 sa ospravedlnila svojej matke za znevažovanie Nemca v jej prítomnosti. Povedala mu, že svoju matku za Rusku, ale zabudla, že cárovná sa narodila v Nemecku.Maylunas a Mironenko, s. 406 - 407 vľavo|náhľad|Veľkokňažné Tatiana a Oľga ako zdravotné sestry v roku 1916. Keď Tatiana vyrástla, venovala sa viac verejným vystúpeniam ako Oľga a riadila výbor. Tatiana si veľmi priala, aby mohla urobiť viac pre podporu Ruska.Maylunas a Mironenko, s. 432
Romance s vojakmi Keď mala 13 rokov, chorá Tatiana prosila veľmi svoju matku, aby mohla ísť preč z izby, lebo chcela sledovať vojaka, do ktorého bola zaľúbená. V apríli 1911 napísala cárovnej: „Tak veľmi by som chcela ísť na prehliadku druhej divízie. Áno, mama, a na druhej divízii uvidím, koho musím vidieť... veď vieš koho...“Maylunas a Mironenko, s. 342