Theophil Edvard Hansen (od roku 1884 v Rakúsko-Uhorsku nobilitovaný slobodný pán von Hansen; * 13. júl 1813, Kodaň – † 17. február 1891, Viedeň) bol dánsko-rakúsky architekt, predstaviteľ európskeho klasicizmu a novorenesancie 19. storočia.
Životopis Bol jedným zo šiestich detí violistu a zamestnanca poisťovne Rasmusa Hansena Braathena (17741824) nórskeho pôvodu, a Sophie Elisabeth Jensenovej, Dánky z Kodane. Jeho brat Hans Christian Hansen (18031883) bol taktiež architektom. Obom bratom bol prvým veľkým vzorom Christian Frederik Hansen (17561845), ktorý bol priekopníkom klasicistickej architektúry v Škandinávii, nie však príbuzný tejto rodiny.
Ďalším vzorom bol dánsky architekt Gustav Friederich Hetsch, profesor na Akadémii umenia v Kodani, u ktorého Hansen začal študovať. Po štúdiách u Karla Friedricha Schinkela na Stavebnej akadémii v Berlíne a študijnom pobyte vo Viedni Theophil Hansen odišiel do Atén, kde okrem štúdia klasickej gréckej architektúry a byzantskej architektúry pracoval pre bankára Georgia Sinasa a roku 1842 vytvoril svoj prvý projekt kostola. Postupne vytvoril rad ďalších návrhov verejných budov v štýle klasicizmu, a vďaka tomuto investorovi ich mohol realizovať.
Vďaka renomé, ktoré si Hansenove realizácie v Aténach získali, priviedol bankár Georgios Sinas Hansena do Viedne, aby projektoval tak pre neho, ako aj pre ďalších investorov stavby v „gréckom štýle“. Jeho nadanie rozpoznal už uznávaný viedenský architekt Ludwig Förster (17971863), ktorý ho prijal ako svojho asistenta. Vo Försterovom ateliéri pracoval v rokoch 18461852, oženil sa s jeho dcérou, ktorá však po roku a pol zomrela.
V období po zbúraní hradieb a starej zástavby Viedne nastala konjunktúra novej architektúry. Hansen si vytvoril tím spolupracovníkov vrátane maliara a sochára a čoskoro sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších rakúskych architektov tej doby. V roku 1863 bol menovaný čestným občanom mesta Viedne, od roku 1868 do roku 1884 učil ako profesor na Akadémii výtvarných umení a toho istého roku 1884 bol povýšený do šľachtického stavu.
Je pochovaný v čestnom hrobe na viedenskom Ústrednom cintoríne (Skupina 14A, číslo 20). Roku 1894 po ňom bola pomenovaná ulica v centre Viedne. Na podeste hlavného vchodu Parlamentu bola vztýčená jeho portrétna busta.
Hansen spolupracoval s rakúskym sochárom Vincenzom Pilzom a maliarom Carlom Rahlom a taktiež s architektom Ottom Wagnerom.
Dielo Hansen bol jedným z najvýznamnejších architektov novogréckeho štýlu pre mestá Atény a Okružnú triedu vo Viedni. Staval aj v ďalších mestách, napríklad v Benátkach. Jeho najznámejším dielom je budova Ríšskej rady (dnes Parlament) vo Viedni, ktorá bola jeho poslednou realizáciou, a preto tam (vpravo od hlavného vchodu) bola odhalená pamätná busta.
Podobne ako jeho profesor Schinkel taktiež Hansen rád a pre svoje potešenie kreslil a maľoval. Okrem toho do svojich stavieb navrhoval umelecko-remeselné zariadenie interiérov vrátane sochárskych prvkov a ornamentov.
Národné observatórium v Aténach, 1842 Dom vojenských invalidov, Ľvov, 1851 – 1863 Akadémia v Aténach, Atény, od roku 1856 Múzeum vojenskej histórie vo viedenskom Arsenale, 1856 Stará mestská nemocnica v Patre, Grécko, 1857 Cintorínová kaplnka Christuskirche na protestantskom cintoríne Matzleinsdorf, Viedeň, 1858 Grécky ortodoxný kostol Najsvätejšej Trojice, Viedeň, 1858 – 1861 Palais Todesco, Ringstrasse, Viedeň, 1861 – 1864 Palác arcivojvodu Wilhelma, Viedeň, 1864 – 1868 Musikverein, Viedeň, 1867 – 1870 Akadémia výtvarných umení vo Viedni, 1871 – 1876 Koncertná sieň filharmónie, Brno, 1871 – 1873 Viedenská burza, 1874 – 1877 Budova rakúskeho parlamentu, Viedeň, 1874 – 1883 Zappeion, Atény, 1874 – 1888 Nový evanjelický kostol, Kežmarok, 1879 – 1892 Hrad Nadelburg, Lichtenwörth, Dolné Rakúsko 1880 – 1882 Národná knižnica Grécka, Atény, od roku 1888
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Dánski architekti Kategória:Rakúski architekti Kategória:Rakúski šľachtici Kategória:Osobnosti z Kodane Kategória:Pochovaní na Viedenskom ústrednom cintoríne Kategória:Čestní občania Viedne Kategória:Držitelia čestných doktorátov Viedenskej univerzity