Moskvič Aleko alebo AZLK 2141 je osobný automobil strednej triedy, s karosériou päťdverový hatchback, s motorom vpredu a pohonom predných kolies. Vyrábaný v ruskej automobilke AZLK v rokoch 1986 až 1997. Bol moderným nástupcom predošlého radu automobilov klasickej koncepcie Moskvič 408 / 412.
Prototypy V čase predstavenia boli Moskviče radu 408 / 412 považované za moderné automobily klasickej koncepcie. Ich náhradu najprv AZLK zamýšľal sériou prototypov radu 3-5-X. Aj keď znamenali posun, zostávali pokračovaním dovtedajšieho radu, teda sedanmi s klasickou koncepciou pohonu. V 70. rokoch sa trh v Európe odkláňal od klasických karosárskych verzií sedan / kombi, a po malých automobiloch aj stredná trieda preberala karosérie hatchback / liftback.
V roku 1975 AZLK predstavil prvý zo série prototypov „S“, model S-1. Jednalo sa o model strednej triedy, ktorý bol posunom Moskviča medzi Ladu a Volgu. Karoséria na prvý pohľad vyzerala ako 5-dverový hatchback, ale piate, zadné veko sa vyklápalo bez zadného pevného skla. Následne bol zrealizovaný model S-2, ktorý už znamenal aj dizajnový pokrok oproti S-1. V roku 1976 zrealizovali funkčnú vzorku modelu, S-3, ktorá mala na polovicu 70. rokov moderný nadčasový dizajn. Zadné veko sa ale opäť odklápalo až od spodnej hrany zadného okna. Siahalo ale až na hornú hranu zadného nárazníka a umožňovalo lepšiu manipuláciu pri nakladaní do / vykladaní z batožinového priestoru. S-3 bol klasickej koncepcie a pod prednou kapotou sa nachádzal nový zážihový motor s objemom 2 litre. Následne však do projektu zasiahlo politické rozhodnutie, ktoré konštrukčnému tímu odporučilo vzor pre budúci model Moskviča, Simcu 1307 (Auto roku1976). Oproti S-3 však boli ostré hrany karosérie 1307 (okrem plnohodnotného veka batožinového priestoru) krokom späť.
Proporcie karosérie sú obdobné, ostré hrany 1307 boli však upravené prvkami zo S-3, najmä predná časť. V roku 1979 bola hotová takmer definitívna podoba budúceho Aleka. V roku 1980 realizovala Simca (Talbot) facelift modelu 1307 pozostávajúci z novej šikmo sklonenej masky a smerovkami zasahujúcimi do predných blatníkov, ktoré už mal prototyp Moskviča dva roky predtým. Práce na projekte však trvali príliš dlho a finálna verzia sa začala vyrábať 10 rokov po prototype S-3.
Aleko
V roku 1985 bol Moskvič 2141 Aleko predstavený oficiálne na verejnosti. Od roku 1986 začala sériová produkcia. K dispozícii bol modernizovaný motor UZAM s objemom 1,5 litra alebo VAZ s objemom 1,6 litra, ktoré cez päťstupňovú prevodovku poháňali kolesá prednej nápravy. AZLK však plánoval od 90. rokov novú generáciu vlastných motorov v rozsahu 1,5 až 2 litre, zážihových a vznetových, vrátane prepĺňania. Ako prvé boli k dispozícii zážihové motory typu AZLK 21414 s objemom 1,8 litra a výkonom 70kW. Od roku 1988 bol ponúkaný aj na československom trhu. Prvé kusy však trpeli slabou kvalitou spracovania, ktorou boli typické aj automobily československej alebo rumunskej produkcie tej doby.
Automobilka AZLK utrpela spoločensko-politickými zmenami v 90. rokoch vo východnom bloku a model 2141 nepriniesol očakávaný úspech. Stal sa základom pre modernizované verzie 2142, ktoré priniesli širšiu ponuku motorov a karosárskych verzií.
Iné projekty
Externé odkazy www.moskvichklub.cz/clanek51.htm - S novým automobilem nový motor
Kategória:Osobné automobily Kategória:Automobily strednej triedy Kategória:Vzniklo v 1986