náhľad|Právo má svoj názov podľa mesta Chełmno, prvého mesta, ktoré získalo toto právo
Chełmnské právo (, , ) bolo variantou magdeburského práva a označovalo typ stredovekého mestského práva pomenované po meste Chełmno.
Bolo zavedené 28. decembra 1233 v štáte Rádu nemeckých rytierov veľmajstrom Hermannom von Salzom a Hermannom Balkom, v čase keď mestá Toruň a Chełmno (Kulm) dostali nemecké mestské právo, najmä ako modifikáciu magdeburských práv. Pôvodný dokument (Kulmer Handfeste) pomenovaný podľa mesta, v ktorom bol podpísaný (Chełmno), sa stratil v roku 1244, keď radnica vyhorela pri útoku vojvodu z Pomoranska Świętopełka II. Obnovená listina z 1. októbra 1251 bola založená na kópii v Toruni, ale práva boli obmedzené. Radnica v Chełmne bola do roku 1458 sídlom vyššieho súdu chelmnského práva. Podľa príkazu Kazimíra IV. bolo právo platné od roku 1476 pre všetkých obyvateľov Kráľovského Pruska (tiež šľachtu).
V území Varmia v počiatočnom období kolonizácie a na východných okrajoch biskupského domínia (viac ohrozeného na nájazdy Litovcov) bola pôda dávaná pruskému obyvateľstvu a boli tak zakladané „služobné dediny“ na pruských právach. Obyčajne takéto dary boli len neveľké – niekoľko akrov (menšie ako v prípade nájomných vsí na chelmnských právach). Obyvatelia obcí s pruskými právami mali povinnosť vojenskej služby, a tiež platili neveľké činže (6 denárov chelmnských a plužné). Až za takýmto ochranným pásom služobných obcí s pruskými právami bola vykonávaná kolonizačná akcia, pri ktorej boli zakladané nájomné dediny s chelmnskými právami. S postupom času bol v novo založenej dedine s chelmnskými právami vyznačovaný služobný majetok na pruských právach. Vlastníci majetkov s pruskými právami (pruská dedina, pruský dvor) vo varmskom domíniu stanovili kmeň zbrojnej sily biskupa.
Na chelmnskom práve jedna zbrojná služba pripadala na 20-40 włók zeme, na pruskom práve jedna zbrojná služba pripadala na 2-4 włoky. Pruské právo dopúšťalo dedičstvo iba synom, zatiaľ čo podľa právach chelmnských dedili aj dcéry a príbuzní v pobočnej línii. Pre osadníkov bolo výhodnejšie lokovanie dediny na práve chelmnskom (menšie vojenské zaťaženie a väčšie práva dedenia). V 15. a 16. storočí po vyľudnení mnohých obcí na Varmii v období opätovnej kolonizácie vsí (zvlášť poľským obyvateľstvom z chlumenska a severného Mazovska), boli dediny zakladané na právach magdeburských, ktoré sa líšili od práv chlumenských tým, že dopúšťali dedičstvo iba v mužstve líniu (ak nebol mužský potomok, vlastníctvo sa vracalo v prípade Varmie biskupovi). V kniežacom Prusku boli chelmnské práva zrušené landrechtom v roku 1620. V kráľovskom Prusku platilo až do delenia Poľska. Chelmnské práva dávali veľké výhody a zaisťovali mnohé slobody, spočiatku boli okrem iného nástrojom na stiahnutie nemeckých osadníkov na krajiny rádu križiakov. Prekračovanie týchto práv bolo jedným z hlavných dôvodov vzniku Pruského spolku a jeho následnom vzdaní sa Poľsku, čím roku 1466 Poľsko získalo prístup k moru.
Tento typ práva bol väčšinou udeľovaný Rádom nemeckých rytierov mestám v rámci ich štátu a susedným Mazovským kniežatstvom, ale aj inde v Poľsku a Litve. Právo zaviedlo množstvo výhod pre obyvateľov oproti magdeburským právam, vrátane práva voliť miestneho sudcu a práva na dedičstvo pre potomkov oboch pohlaví. Od 13. do 18. storočia získalo právo prinajmenšom 224 miest. Okrem toho bolo chełmnské právo rozšírené, nezávisle od rytierov, na väčší súbor zákonov s názvom Alter Kulm.
Počas druhej svetovej vojny bola listina z roku 1251 ukradnutá nemeckými okupantmi zo staromestskej radnice v Toruni, ale po vojne bola vrátená Poľsku. Od roku 1959 sa uchováva v Štátnom archíve v Toruni. Je uvedený na poľskom národnom zozname pamäti sveta, ktorý zahŕňa kandidátov na medzinárodný register.
Mestá náhľad|Varšava, najväčšie mesto, ktoré získalo chełmnské právo, ktorého staré mesto je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a je Historickým monumentom Poľska Mestá, ktoré získali chełmnské právo sa v súčasnosti nachádzajú väčšinou v severnom a strednom Poľsku, v historických regiónoch Ziemia dobrzyńska, Krajna, Kujavsko, Mazursko, Mazovsko, Podlasko, Pomoransko, Powiśle, Warmia, niektoré v južnom Poľsku (Malopoľsko), v Litve a Rusku (Kaliningradská oblasť). Najväčšie sú poľské hlavné mesto Varšava, veľké mestá na najdlhšej poľskej rieke Visla Płock, Toruň a Grudziądz, hlavné prístavné mestá Gdansk, Kaliningrad a Klaipėda, plus Olsztyn.
Historické centrá miest Toruň a Varšava sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO historické centrá miest Chełmno, Gdansk a Tykocin a hlavné dominanty miest Czerwińsk nad Wisłą, Grudziądz, Kwidzyn, Lidzbark Warmiński, Malbork, Olsztyn, Płock a Pułtusk sú uvedené ako historické monumenty Poľska.
Implementácia v mestách a obciach náhľad|Staré mesto mesta Toruň, svetové dedičstvo UNESCO a Historický monument Poľska náhľad|Gotické opevnenia Grudziądz, Historický monument Poľska
Prusko (štát Rádu nemeckých rytierov) Chełmno – 1233 Toruň – 1233 Kwidzyn – 1233 Radzyń Chełmiński – 1234 Königsberg (Kaliningrad) – 1286 Malbork – 1286 Dzierzgoń – 1288 Grudziądz – 1291 Tolkmicko – 1296 Gniew – 1297 Pasłęk – 1297 Nowe – 1301 Święta Siekierka (Mamonovo) – 1301 Iława – 1305 Zalewo – 1305 alebo 1320 alebo 1334náhľad|Staré mesto Olsztyn s gotickým zámkom Olsztyn, Historický monument Poľskanáhľad|Hrad Malbork, svetové dedičstvo UNESCO a Historický monument Poľska Łasin – 1306 Lidzbark Warmiński – 1308 Pieniężno – 1312 Kornevo – 1313 Orneta – 1313 Susz – asi 1314 Slavskoye – 1315náhľad|Mesto Gdansk, Historický monument Poľska náhľad|Katedrálny vrch v Płocku s hradom a katedrálou, Historický monument Poľskanáhľad|Goticko-barokový hradný a palácový komplex v Lidzbarku Warmiński, Historický monument PoľskaBrodnica – 1317 Skarszewy – 1320 Lubawa – 1326 Dąbrówno – 1326 Morąg – 1327 Młynary – asi 1327 or 1338 Dobre Miasto – 1329 Ostróda – 1329 Prabuty – 1330 Kisielice – 1331 Biskupiec Pomorski – 1331 Wąbrzeźno – asi 1331 Bartoszyce – 1332 Miłomłyn – 1335 Górowo Iławeckie – 1335 Pravdinsk – 1335 Znamensk – asi 1335 Reszel – 1337 Świecie – 1338 Jeziorany – 1338 Lębork – 1341 Gdansk – 1343 Działdowo – 1344 Bytów – 1346 Tuchola – 1346 Olsztyn – 1348 Człuchów – 1348 Starogard – 1348 Puck – 1348 Sępopol – 1351 Nowe Miasto Lubawskie – 1353 Debrzno – 1354 Kętrzyn – 1357 Łeba – 1357 Olsztynek – 1359 Barczewo – 1364 Tczew – medzi rokmi 1364 a 1383 Nidzica – 1381 Biały Bór – 1382 alebo 1395 Bisztynek – 1385 Pasym – 1386 Biskupiec – 1395 Czarne – 1395 Kościerzyna – 1398 Zheleznodorozhny – 1398 Druzhba – 1400 Domnovo – 1400 Bobrowniki – 1403 Srokowo – 1405 Krylovo – 1407 Mrągowo – asi 1407 Sztum – 1416 Ełk – 1445 Klaipėda – 1475 Sovietsk – 1552 Olecko – 1560 Gołdap – 1570 Węgorzewo – 1571 Čerňachovsk – 1583 Bagrationovsk – 1585 Giżycko – 1623 Barciany – 1628 Polessk – 1642 Pisz – 1645
Mazovské kniežatstvo Płock – 1237 Pułtusk – 1257 Gąbin – 1322 alebo skôr Varšava – 1334 Rawa – medzi rokmi 1345 a 1350 Bodzanów – 1351 Zaździerz – 1356 Bielsk – 1373 Ostrołęka – 1373 alebo 1427 Nowy Dwór Mazowiecki – 1374 Magnuszew – 1377 Różan – 1378 Błonie – 1380 Gostynin – 1382 Goszczyn – 1382 alebo 1386 Szreńsk – 1383 Kuczbork – 1384 Sochocin – 1385 Czersk – 1386 Nasielsk – 1386 Wyszogród – 1398 Ciechanów – 1400 Radzanów – 1400 Nowe Miasto nad Pilicą – 1400 Płońsk – asi 1400 Bieżuń – 1406 Budziszewice – 1407 Serock – 1417 alebo 1425 Łomża – 1418 Grójec – 1419 Nowe Miasto – 1420 Latowicz – 1420 alebo 1423 Mińsk Mazowiecki – asi 1420 Liw – 1421 Maków Mazowiecki – 1421 Janowo – 1421 Czerwińsk nad Wisłą – 1422 Garwolin – 1423 Kolno – 1425 Tykocin – 1425 Raciąż – 1425 Przasnysz – 1427 Głowno – 1427 Mława – 1429 Piaseczno – 1429 Zambrów – 1430 alebo skôr Nur – 1434 Sochaczew – 1434 Ostrów Mazowiecka – 1434 Nowogród – 1434 Wizna – 1435 Wąsosz – 1436 Mszczonów – 1437 Osmolin – 1439 Mielnik – 1440 Bielsk Podlaski – 1440 Węgrów – 1441 Głowaczów – 1445 Zakroczym – 1448 Nadarzyn – 1453 Radziłów – 1466 Miastków Kościelny – 1472 Radzymin – 1475 Brok – 1501 Wyszków – 1502 Niedzbórz – 1505 Stanisławów – 1523 Siennica – 1526 Zwola Poduchowna – 1526
Na iných miestach Rypin – medzi rokmi 1323 a 1326 Górzno – 1327 alebo 1385 Lipno – 1349 Kamień Krajeński – 1359 Fordon – 1382 Wadowice – 1430 Skępe – 1445 Nieszawa – 1460 Janów Podlaski – 1465 Mordy – 1488 Varniai – 1491 Mokobody – 1496 Waniewo – 1510 Narew – 1514 Dobrzyń nad Wisłą – 1519 Bolimów – 1519 Kowal – 1519 Kleszczele – 1523 Grabowo – 1524 Dobre – 1530 Goniądz – 1547 Karczew – 1548 Seroczyn – 1548 Osieck – 1558 Skuodas – 1572 Wejherowo – 1650 Korycin – 1671 Prosperów – 1701 Biała – 1723
Zdroj
Kategória:Právo v zaniknutých štátoch Kategória:Právo v Nemecku Kategória:Dejiny práva