náhľad|Apúlsky červenofigúrový zvoncový kratér, zobrazuje výjav flyackej komédie z hry Thesmoforiazúsai (Ženy slávia Thesmoforie) od Aristofana, Martin von Wagner Museum H 5697, Würzburg Flyacká komédia () bol druh komédie na území tzv. Veľkého Grécka (), nazvaná podľa hercov flyakov, parodujúca aj známe tragédie (odtiaľ je aj jej ďalší gr. názov Ἱλαροτραγῳδία – hilarotragódia = veselá tragédia).
Flyacká komédia sa praktizovala v helenistickom období (jej korene však siahajú ďalej do minulosti) v dórskych kolóniách na území Veľkého Grécka (hlavne u sicílskych a juhoitalských Dórov). Slovo flyax bolo miestnym výrazom pre hercov, ktorí v týchto komédiách hrali.
O tomto dramatickom žánri sa vie málo a antické písomné zdroje, ktoré ho spomínajú, uvádzajú niekedy i protichodné informácie. Pollux uvádza, že to bol typ rustikálnej frašky. Hésychios slovo flyax odvodzuje od slova φλυαρείν (flyarein – hovoriť nezmysly). Flyacká komédia mohla pozostávať z paródie na nejakú známu tragickú tému alebo sa mohla pomocou frašky zaoberať skutkami bohov a hrdinov alebo epizódami z každodenného života. Takéto predstavenie sa zrejme mohlo odohrať aj na takmer improvizačnej úrovni. Neskôr, začiatkom 3. storočia pred Kr. sa zdá, že dramatický básnik Rhinthón, zrejme pôvodom zo Syrakúz, ktorý pôsobil v Tarente (v Tarase), dal tomuto typu komédie literárnu podobu. Medzi ďalších dramatických skladateľov týchto flyackých komédií patrili Skiras z Tarentu a Sópatros z Pafosu.
Juhoitalské „flyacké“ vázy vyrábané počas 4. stor. pred Kr. zobrazujú miestne javiskové predstavenia flyackých komédií, v podaní hercov v komických hrubých vypchávkach a maskách. Pohľad na scény, ktoré sú na nich vyobrazené, sa v posledných rokoch výrazne zmenil. Pôvodne ich označili len ako výjavy z miestnych fraškovitých komédií zobrazujúce bohov či hrdinov alebo iba ako oplzlé, skromné komediálne scény z každodenného života, dnes podľa mnohých znalcov niektoré z nich preukázateľne zobrazujú aj importované hry z Atén z obdobia od konca 5. stor. pred Kr. až do roku 330 pred Kr. Tento argument bol posilnený aj objavom würzburského červenofigúrového kratéra, na ktorom je identifikovaná scéna predstavujúca Aristofanovu hru Thesmoforiazúsai (Ženy slávia Thesmoforie).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Kultúra v starovekom Grécku Kategória:Divadlo v starovekom Grécku