Vypálenie obce Kusín bolo akciou 2. maďarskej horskej brigády 1. novembra 1944 snažiacou sa týmito represívnymi opatreniami vynútiť si prepustenie zajatcov z radov brigády držaných partizánmi.
Obyvatelia obce Kusín podporovali partizánske skupiny pôsobiace vo Vihorlate. Partizáni sa v priebehu októbra 1944 zmocnili značného počtu zajatcov z radov 2. maďarskej horskej brigády. 28. októbra 1944 bola obec obsadená partizánmi v očakávaní príchodu Červenej armády. Východokarpatská ofenzíva Červenej armády však bola Nemcami zastavená a partizáni sa museli stiahnuť. 2. maďarská horská brigáda šírila letáky, v ktorých vyzývala partizánov na prepustenie zajatcov a vrátenie materiálu, inak hrozila vypálením podvihorlatských obcí a 1. novembra 1944 začala obec Kusín vypaľovať. Akcia bola prerušená po doručení listu od veliteľa vojensko-partizánskej brigády Kriváň, v ktorom pplk. Jozef VoglSokolovský hrozil popravou maďarských zajatcov držaných partizánskou brigádou v prípade pokračovania represií maďarskej armády na civilnom obyvateľstve. 8 občanov obce bolo odvlečených a popravených Nemcami na Bielej hore pri Michalovciach. Obec bola 25. novembra 1944 oslobodená Červenou armádou.
Predohra 4. augusta 1944 sa obec Kusín stala operačným pásmom nemeckej armády. Koncom augusta úrady prikázali jednotlivým obciam ubytovať nemeckých vojakov. Koncom septembra 1944 v rámci ochrany civilného obyvateľstva notárske úrady nariadili v jednotlivých obciach zhotoviť vhodné kryty, zatemniť okná, pohybovať sa po zotmení mimo obydlí a vyháňať dobytok po súmraku. Domácnosti si museli pripraviť vodu, piesok, rebrík a náradie potrebné na hasenie prípadného požiaru.
V októbri 1944 operovali vo Vihorlate vojensko-partizánska brigáda Kriváň a partizánske oddiely Borkaňuk, Jastrib, Veža. Na nemeckej strane priestor východného Vihorlatu bránila 2. maďarská horská brigáda.
Na rozkaz štábu partizánskeho hnutia pri 4. ukrajinskom fronte 28. októbra 1944 vojensko-partizánska brigáda Kriváň a oddiely Borkaňuk, Jastrib, Veža zostúpili z hôr a obsadili v nemeckom a maďarskom tyle obce pod Vihorlatom v snahe pomôcť Červenej armáde pri Východokarpatskej operácii. Obec Kusín bola obsadená oddielom Jánošík vojensko-partizánskej brigády Kriváň. Po očakávanom úspešnom spojení s Červenou armádou mali partizáni kryť pravé krídlo sovietskeho útoku na Michalovce. Sovietska ofenzíva sa však zastavila a k spojeniu partizánov s Červenou armádou nedošlo. Nemci 30. októbra partizánov zatlačili naspäť do Vihorlatu a vypálili obec Vinné.
Vypálenie obce Maďarská 2. horská brigáda rozširovala po podvihorlatských obciach letáky s výstrahou, že ak partizáni neprepustia do dvoch dní zajatých maďarských členov brigády a nevrátia ukoristený materiál, vypáli 2. horská brigáda obce Jovsu, Kusín a Kalužu. Po vypálení Vinného bral veliteľ brigády Kriváň pplk. Vogl hrozbu vážne a 1. novembra poslal po jednom zajatom čatárovi maďarskej 2. horskej brigáde list, v ktorom uviedol, že východoslovenská vojenská jednotka je súčasťou československých vojsk uznaných Spojencami, má právo na zajatcov a s vojenskými zajatcami zaobchádza podľa Ženevských konvencií. V liste pohrozil, že ak maďarská 2. horská brigáda začne trestať obce, budú maďarskí zajatci zastrelení. Pripojený bol aj list najstaršieho zajatého maďarského dôstojníka npor. Ľudovíta Mogyorosiho, konštatujúci zajatie 7 dôstojníkov, 4 rotmajstrov a 123 mužov a uvádzajúci, že ak zajatci budú zastrelení, slovenská strana po vojne oznámi ich príbuzným, kto nesie zodpovednosť za ich smrť. Spojka maďarského čatára eskortovala na okraj lesa k obci Kusín, kde ho prepustila. Medzitým už maďarské vojsko začalo podpaľovať Kusín, no po obdŕžaní listu sa pustilo do hasenia. O 19. h spojka z Kusína priniesla odpoveď, v ktorom veliteľ 2. horskej brigády oznámil, že Maďari zastavujú trestné akcie proti civilnému obyvateľstvu a že za škody poskytnú náhradu, no žiadajú prepustenie všetkých zajatcov.
Týmto sa rozbehla komunikácia medzi brigádou Kriváň a maďarskou 2. horskou brigádou, ktorá neskôr vyústila do osobného stretnutia zástupcov obidvoch strán a následne bolo zahájené rokovanie dokonca o prechode 2. maďarskej brigády na sovietsku stranu.
V Kusíne zhorelo 12 domov a 70 humien. V polovici novembra 1944 zastrelili príslušníci nemeckého Zvláštneho oddielu z.b. V lese Biela hora pri Michalovciach 13 partizánov z obcí Jovsa, Poruba pod Vihorlatom a Kusín. V roku 1945 sa na týchto miestach našli dva hromadné hroby. Zastrelení boli:
Meno a priezviskoPoznámka Brezovič Pavol (*1891, Kusín) Džuba Juraj (*1900, Poruba pod Vihorlatom) Halapi František (*1914, Kusín) Hlavanič Andrej (*1920, Kusín) Hlavanič Ján (*1910, Kusín) Hric Juraj (*1922, Kusín) Ochráň Juraj (*1923, Jovsa) Pleša Michal (*1921, Kusín) Prokop Pavol (*1911, Kusín) Rejta Adam (*1926, Poruba pod Vihorlatom) 3 neznámi
Ocenenia V roku 1964 bola obec ocenená Radom červenej hviezdy.
Referencie
Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny Kusín Kusín Kusín Kategória:1944 na Slovensku Kategória:Kusín