Elektrochemický ekvivalent (označovaný zF) je súčin nábojového čísla z a Faradayovej konštanty F, ktorý vyjadruje elektrický náboj potrebný na tvorbu na jedného molu kovu vyplývajúci zo stechiometrie elektródovej reakcie:
Iná definícia elektrochemického ekvivalentu (označovaného ako ) vychádza z druhého Faradayovho zákona, ktorý popisuje konštantu úmernosti medzi hmotnosťou kovu vylúčeného na katóde a prejdeného náboja :
Druhý Faradayov zákon hovorí o konštante úmernosti (elektrochemickom ekivalente) a má význam hmotnosti látky premenenej nábojom jedného Coulombu. Pre elektrochemický ekvivalent je možné odvodiť:
kde je molová hmotnosť elektrochemicky premenej látky, z je nábojové číslo a F Faradayova konštanta, je elektrický náboj elektrónu a je Avogadrova konštanta.
Referencie
Kategória:Elektrochémia