Trenčianska župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Trenčianskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 4 457 km² a jej správnym centrom bol Trenčín.
Historický vývoj Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918, ktorou sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku, zostalo slovenské územie dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola Trenčianska župa, ktorá vznikla z pôvodnej uhorskej Trenčianskej župy. V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.Volko–Kiš, s. 29.
Sídlo župy sa nachádzalo v Trenčíne a župa existovala do 31. decembra 1922. K 1. januáru 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.Volko–Kiš, s. 37–38. Územie sa stalo súčasťou Považskej župy.
Geografia Trenčianska župa sa nachádzala na severozápadnom Slovensku, v okolí rieky Váh. Na východe hraničila s Oravskou župou, na juhovýchode a juhu s Turčianskou a Nitrianskou župou a na severozápade s Moravou.Volko–Kiš, príloha 4.
Administratívne členenie V roku 1919 sa Trenčianska župa členila na deväť slúžnovských okresov (Bánovce, Čadca, Ilava, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín, Veľká Bytča a Žilina) a dve mestá so zriadeným magistrátom (Trenčín a Žilina), ktoré boli na úrovni okresov.
Referencie
Pozri aj Trenčianska župa (Uhorsko)
Zdroj
Kategória:Župy v Česko-Slovensku