náhľad|300px|Da Vinciho Posledná večera. 12 apoštolov s Ježišom Kristom uprostred.
Apoštol (gr. ἀπόστολος = posol) je termín používaný v Novom zákone. Môže znamenať:
najbližších učeníkov Ježiša Krista, ktorých si sám osobitne povolal a neskôr vyslal do rôznych končín ohlasovať svoje učenie, aby mohli hlásať jeho učenie, robiť zázraky a zúčastniť sa na poslednom súde. Ježiš Kristus sa tiež sám nazýva Apoštolom, teda vyslancom Boha (List Hebrejom 3, 1). Pavol, apoštol pohanov, ktorého v rámci videnia povolal hlásať evanjelium sám Ježiš (nepatril k Dvanástim Apoštolom) všetkých tých, ktorých apoštoli vybrali, aby hlásali evanjelium. ľudí, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštoli, a nie sú, to sú falošní apoštoli. všeobecne: posla; horlivého hlásateľa akejkoľvek idey knihu – apoštolár alebo priamo čítanie perikopy z apoštolára
Dvanásti apoštoli Apoštolov bolo dvanásť, všetci boli muži. Ich mená môžeme nájsť v Evanjeliu podľa Matúša 10, 2 – 4, Evanjeliu podľa Marka 3, 16 – 19 a Evanjeliu podľa Lukáša 6, 13 – 16. Nový Zákon apoštolov označuje aj ako Dvanástich: Šimon zvaný Peter (Kéfas (gr.) skala), syn Jonáša, rybár z Betsaidy, podľa rímskokatolíckej tradície (protestantizmom a pravoslávím neuznávanej) prvý pápež Ondrej (Andrej), Petrov brat, rybár z Betsaidy Jakub, Zebedejov syn Ján, Zebedejov syn, brat Jakuba Filip z Betsaidy Bartolomej – Natanael z Ptolemaidy Tomáš, zvaný Didymus, tiež „neveriaci“ Matúš – Lévi, mýtnik Jakub, syn Alfejov Šimon Kananejský, zvaný tiež Horlivec Júda Tadeáš, Jakubov syn Judáš Iškariotský, Ježišov zradca.
Po Ježišovom odchode bolo prvoradou úlohou apoštolov hlásať spasenie v mene Ježiša Krista, blízky príchod Božieho kráľovstva a šíriť evanjelium pokojnou cestou medzi všetky národy. Obraz apoštolského kolégia sa v myšlienkovom svete raného kresťanstva vytvára postupne. Číslo 12 má symbolický význam: naznačuje, že apoštoli sú zakladateľmi nového Izraela (pozostávajúceho z dvanástich kmeňov). Preto bolo potrebné po zrade apoštola Judáša, ktorý sa obesil, žrebom určiť za dvanásteho apoštola svätého Mateja (Skutky apoštolov 1, 23 – 26).
Apoštoli v dejinách Cirkvi náhľad|300px|Dvanásť apoštolov s Ježišom Kristom na ikone od Šimona Ušakova (1685). Za nástupcov apoštolov, nie za apoštolov samotných, sú v katolíckej a pravoslávnej cirkvi považovaní biskupi. Protestantizmus veriacich na laikov a klérus nedelí, preto sa jeho kazatelia ani denominační vodcovia za nástupcov apoštolov nepovažujú.
Apoštolskí otcovia, skupina autorov kresťanských spisov z 1. polovice 2. storočia, sa pokladajú za žiakov apoštolov a keďže boli očitými svedkami apoštolov, ich spisy požívajú v kresťanstve veľkú autoritu.
V širšom zmysle sa za apoštolov považujú tiež tí, ktorí priniesli kresťanskú vieru niektorému národu alebo krajine. V byzantskom obrade sa takíto svätci titulujú ako rovnoapoštoli alebo apoštolom rovní. Niekoľko príkladov:
Sv. Irenej z Lyonu (130 – 200), apoštol Gálie Sv. Dionýzios (3. storočie), apoštol Frankov Sv. Gregor Thaumatúrgos (256 – 331), apoštol Arménov Sv. veľkí králi a apoštolom rovní Konštantín (272 – 337) a Helena (ok. 255 – 330). Sv. Martin Tourský (338 – 401), apoštol Galie Sv. Patrik (373 – 463), apoštol Írska Sv. Ninian (5. storočie), apoštol Piktov Sv. Columba (521 – 597), apoštol Škótska Sv. Augustín z Canterbury († 604) – apoštol Anglicka Sv. Bonifác (680 – 775), apoštol Germánov Sv. Ansgar (801 – 864), apoštol Škandinávie Sv. Cyril († 869) a Metod († 885), apoštoli Slovanov Sv. sedmopočetníci, apoštolom rovní osvietitelia Slovanov Sv. František Xaverský (1506 – 1552), apoštol Ďalekého východu Sv. Nina († 335), apoštolom rovná misionárka Gruzínska
Referencie
Iné projekty
Kategória:Dejiny kresťanstva Kategória:Svätci Kategória:Náboženské povolania
Kategória:Ekleziológia