Dohovor o rozšírení územia Hongkongu (, ) inak tiež známa ako Druhá pekinská konvencia bola zmluva o prenájme územia, podpísaná medzi ríšou Čching a Spojeným kráľovstvom v Pekingu 9. júna 1898. Spojené kráľovstvo si prostredníctvom tejto zmluvy bezplatne prenajalo územie Nových teritórií vrátane 235 ostrovov na 99 rokov.

Dejiny

Pozadie náhľad| Tmavo modrou farbou je zvýraznený ostrov Hongkong, získaný Britániou v roku 1842 Nankinskou zmluvou. Svetlo modrý je polostrov Kowloon, Britmi získaný v roku 1860 Prvou Pekingskou konvenciou. A šedé je územie Nových teritórií, prenajatých dohovorom o rozšírení Hongkongu. Po porážke Číny v prvej čínsko-japonskej vojne (18941895), si nemecká vláda vynútila na ríši Čching deväťdesiatdeväťročný prenájom koncesie v zátoke Ťiao-čou pre svoju lodnú čerpaciu stanicu. Tým bolo započaté uzatváranie viacerých podobných nájomných zmlúv s ďalšími európskymi mocnosťami, ako napr.

Dňa 27. marca 1898 bola medzi Ruským impériom a ríšou Čching podpísaná zmluva o prenájme polostrova Liao-tung, ktorá Rusku poskytla dvadsaťpäťročný prístup k prístavu Lü-šun-kchou, v tom čase tiež známeho ako Port Arthur, na podporu ruských záujmov. Dňa 10. apríla 1898 Francúzsko s ríšou Čching podpísalo zmluvu o prenájme juhočínskeho prístavu Kuang-čou-wan na 99 rokov, aby posilnilo pozície Francúzskej Indočíny.

Prevzatie Hongkongu Britániou Ostrov Hongkong a priliehajúci ostrov Ap Lei Chau získalo Spojené kráľovstvo do svojho vlastníctva 29. augusta 1842 uzavretím Nankingskej zmluvy, po výhre v Prvej ópiovej vojne (18391842). Polostrov Kowloon Čína odstúpila 18. októbra 1860, po prehre v Druhej ópiovej vojne (18561860), Prvou pekinskou konvenciou. A územie Nových teritórií prenajala Čína Británii v 1898. V roku 1984 sa Británia zmluvne zaviazala, že po vypršaní zmluvy o prenájme, vráti celý Hongkong Číne. Tak sa aj stalo o polnoci 30. júna 1997, keď zanikla korunná kolónia Britský Hongkong.

Podmienky zmluvy Podľa zmluvy boli územia na sever od dnešnej ulice Boundary Street a južne od rieky Sham Chun (Shenzhen), vrátane priliehajúcich ostrovov, prenajaté Spojenému kráľovstvu na 99 rokov bez Čínskeho nároku na nájomné. Z tohto územia bolo vyňaté Kowloonske opevnené mesto, nachádzajúce sa uprostred polostrova Kowloon, ktoré zostalo pod správou Číny. Spolu s územím prešlo pod britskú správu 80 tisíc miestnych obyvateľov.

Následky a koniec zmluvy Časť pôdy Nových teritórií zostáva nezastavaná a nachádza sa na nej prakticky všetka zostávajúca poľnohospodárska pôda v Hongkongu. Pretože sa mestské štvrte od 50. rokov 20. storočia začali kvôli narastajúcej migrácii z Číny preľudňovať, započal rozvoj satelitných miest v Nových teritóriách a to do takej miery, že v nich teraz žije viac než polovica všetkých obyvateľov Hongkonku. Z tohto dôvodu nebolo možné vrátiť iba prenajatú oblasť Nových teritórií, pretože by došlo k rozdeleniu Hongkongu na dve časti.ŠEBEŇA, Martin: Hongkong: Ako sa z Perly orientu stalo mesto protestov? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart, 2020. S. 285 Číňania tiež začali tlačiť na Britov, aby vrátili Hongkong celý, pretože už neakceptujú tzv nerovné zmluvy, ktoré im boli nanútené koloniálnymi mocnosťami.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Dejiny Hongkongu