Jean kardinál Verdier, PSS (* 19. február 1864, Lacroix-Barrez, Francúzske cisárstvo† 9. apríl 1940, Paríž, Francúzska republika) bol francúzsky katolícky biskup, parížsky arcibiskup v rokoch 1929 až 1940 a kardinál Svätej rímskej cirkvi.
Mal veľmi blízke vzťahy s Československom, ktoré opakovane navštívil. Je nositeľom Radu Bieleho leva 1. triedy (1933) a držiteľ titulu doctor honoris causa (1936) Karlovej univerzity v Prahe.
Napísal tiež niekoľko teologických prác.
Život Jean Verdier sa narodil v roku 1864 vo Francúzsku. Vyštudoval seminár v Rodez. V roku 1886 vstúpil v Paríži do Spoločnosti svätého Sulpícia. V apríli 1887 bol vysvätený za kňaza. V Ríme získal doktorát z teológie a kánonického práva a následne učil na seminári v Périgueux, kde bol aj rektorom a v rokoch 1892 až 1896 v Lyone. Od roku 1905 učil morálnu teológiu na seminári svätého Sulpícia v Paríži a v roku 1912 začal vyučovať na fakulte Séminaire des Carmes v Paríži. V rokoch 1914 až 1929 bol redaktorom periodika Revue pratique d’apologétique.
V roku 1922 sa stal čestným kanonikom metropolitnej katedrály v Paríži. V roku 1926 sa stal generálnym vice-superiorom Spoločnosti svätého Sulpícia a v júli 1929 generálnym superiorom spoločnosti. Už v novembri 1929 bol však pápežom Piom IX. menovaný kardinálom a ustanovený parížskym arcibiskupom. Počas svojho úradu sa významne zasadzoval o výstavbu nových kostolov v Paríži (projekt Œuvre des Chantiers du Cardinal). Jeho zásluhou bolo v 30. rokoch 20. storočia v Paríži a okolí postavených 185 nových kostolov.
V roku 1935 sa ako pápežský legát zúčastnil Prvého celoštátneho zjazdu katolíkov Československej republiky a v rámci programu navštívil aj Slovensko, konkrétne Bratislavu (a Devín), Piešťany a Nitru. Československo urobilo na kardinála veľký dojem, keďže po svojej návšteve ho mal dokonca nazvať svojim druhým domovom. V Československu sa stavil aj v roku 1938 po ceste z Budapešti.
vľavo|náhľad|Serge Ivanoff, Kardinál Verdier na smrteľnej posteli, Paríž, 1940. Už za čias druhej česko-slovenskej republiky významne podporoval česko-slovenských utečencov z odstúpeného pohraničia, v prospech ktorých vyčlenil sumu stotisíc frankov. Vyzýval tiež veriacich svojej diecézy, aby sa zúčastnili pomocnej akcie, ktorá mala pomôcť Čechom a Slovákom vysťahovaným z ich krajiny. Po vypuknutí druhej svetovej vojny podporoval Spojencov proti Nemecku. Po zavraždení českých študentov a Mareka Frauwirtha za nich 2. decembra 1939 v diecéznom kostole v Paríži na Rue de Sévres odslúžil bohoslužbu. Panychídy sa zúčastnil celý Československý národný výbor a množstvo hostí a francúzskych študentov.
V roku 1939 sa zúčastnil konkláve, ktoré zvolilo za pápeža Eugenia Pacelliho (Pia XII.). Zomrel v apríli 1940.
Referencie
Ďalšia literatúra
(opis návštevy Slovenska v roku 1938)
Iné projekty
Kategória:Arcibiskupi Parížskej arcidiecézy Kategória:Francúzski kardináli Kategória:Francúzski teológovia Kategória:Francúzski spisovatelia Kategória:Katolícki teológovia 20. storočia Kategória:Držitelia čestných doktorátov Karlovej univerzity Kategória:Nositelia Radu bieleho leva