Fra' Giovanni Battista Tommasi (* 6. október 1731, Cortona, Taliansko† 13. jún 1805, Catania, Taliansko) bol taliansky šľachtic a 73. veľmajster Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu.
Narodil sa v Neapolskom kráľovstve a do rádu vstúpil ako 12-ročný, keď ho poslali na Maltu ako páža veľmajstra Manuela Pinto de Fonseca. Po skončení tejto služby bol odvelený k rádovému námorníctvu, kde sa neskôr stal jeho vrchným veliteľom.
V roku 1798, keď Napoleon Bonaparte dobyl Maltu a veľmajster Ferdinand von Hompesch zu Bolheim abdikoval, Tommasi a ostatní rytieri boli nútení opustiť ostrov a rozptýlili sa po Európe. Dôležitá časť rádu sa presunula do Ruska a zvolila cára Pavla I. za veľmajstra, ale pápež Pius VI. ako aj Pius VII. túto voľbu neuznali, pretože boli presvedčení, že rád nemôže viesť ženatý ruský pravoslávny muž, ktorý nikdy nepatril do rádu. Po Pavlovej smrti sa jeho syn Alexander I. rozhodol ukončiť túto zvláštnu situáciu a odmietol sa stať veľmajstrom.
Medzitým Briti dobyli Maltu, spojenci súhlasili s obnovením rádu, ale ten bol stále rozptýlený po Európe a Rusku, a preto sa nemohlo uskutočniť valné zhromaždenie. Voľba nového veľmajstra bola teda pre tento prípad presunutá na pápeža Piusa VII., pričom každé priorstvo mu predložilo návrh kandidáta. Jedným z nich bol Giovanni Battista Tommasi, ktorý bol vtedy v exile v Messine.
Po svojom vymenovaní za veľmajstra Tommasi požadoval od Britov evakuáciu ostrova v súlade s článkom 10 Amienskej zmluvy a odovzdanie vládneho paláca v pevnosti vo Vallette. Britský guvernér Alexander Ball odpovedal 2. marca 1803, že niektoré mocnosti stále neuznávajú nezávislosť Malty, a preto je Británia oprávnená naďalej rozmiestňovať jednotky na ostrove a vládny palác obsadený britskými štátnymi úradníkmi nemožno opustiť. Tommasi zvolal 27. júna 1803 generálnu kapitulu rádu v kostole v Messine, kde sa rozhodlo, že veľmajster sa usadí v Catanii na Sicílii, kde bude v kláštore augustiánov aj kancelária rádu a archívy.
Veľmajster Tommasi zomrel 13. júna 1805 vo veku 74 rokov, ešte predtým vymenoval za dočasného poručíka Rádu Innica Maria Guevara-Suarda. Jeho nomináciu potvrdil aj pápež a Zvrchovaná rada, zastával ju až do smrti 15. apríla 1814. Rád potom riadili ďalší dočasní poručíci, až kým pápež Lev XIII. v roku 1879 neschválil riadne voľby veľmajstra.
Referencie
Pozri aj Maltézsky rád Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov
Iné projekty
Kategória:Talianski šľachtici Kategória:Veľmajstri Rádu maltézskych rytierov Kategória:Osobnosti z Toskánska Kategória:Maltézski rytieri