František Bernadič (* 22. apríl 1910, Ružindol† 12. júl 1982, Pezinok / Rohovské Rybky) bol slovenský kňaz, dištriktuálny dekan a trpiteľ za vieru (politický väzeň). Publikoval v katolíckych časopisoch. Jeho memoáre vydal v roku 2000 Kňazský seminár svätého Gorazda v Nitre pod názvom Rozpomienky kňaza.
Život Narodil sa v roku 1910 v Ružindole. Jeho mladším bratom bol lekár a spisovateľ Ján Milan Bernadič, ktorý emigroval do Švajčiarska. V Trnave vyštudoval štátne reálne gymnázium a teológiu. Po štúdiách bol 18. júna 1933 nitrianskym biskupom Karolom Kmeťkom vysvätený za kňaza. Do roku 1935 pôsobil ako kaplán v Hlohovci a následne, najprv ako kaplán, potom ako dočasný správca a od roku 1936 ako farár v Šoporni a v Pate (filiálka). V Šoporni sa Bernadič významne podieľal na rozvoji v oblasti školstva a kultúry. V Pate a Šoporni sa dokonca zaslúžil o výstavbu škôl. Už v čase pôsobenia v Hlohovci sa ako vzdelávateľ angažoval v katolíckej telocvičnej organizácii Orol. Podporoval tiež Združenie katolíckej mládeže a bol členom Literárno-vedeckého odboru Spolku svätého Vojtecha.
V rokoch 1939 až 1940 bol administrátorom v Šúrovciach, pričom pôsobil ako zástupca dekana pre dekanáty Sereď a Mojmírovce. Od roku 1940 pôsobil v Seredi, pričom od roku 1943 bol aj školským dekanom v Trnave. Počas jeho pôsobenia v Seredi sa začala písať novšia kronika Historia Domus Sereď. Spolu s kňazom Jozefom Dudíkom zabezpečoval Bernadič duchovný život katolíkov (asi 60 osôb) držaných v koncentračnom tábore v Seredi. Od roku 1944 pôsobil ako riadny dekan dekanátu Sereď. V meste pomáhal organizovať kultúrny život. V roku 1946 bol dokonca spolu so spisovateľom Vojtechom Mihálikom a továrnikom Štefanom Schirschichom členom miestneho výboru Matice slovenskej.
Po nástupe komunistov k moci začali miestne orgány obmedzovať jeho duchovnú činnosť. V marci 1950 napríklad zhabali letáky Pia XII. k Svätému roku, ktoré nechal roznášať po meste. 1. augusta 1950 bol zatknutý, zbavený možnosti pastorácie a internovaný v kláštore pre kňazov v Močenku. V internácii strávil dva roky. V roku 1953 ho odsúdili na šesť mesiacov väzenia, z ktorých si odsedel dva a na doživotný zákaz duchovnej činnosti. Po návrate z väzenia pracoval na štátnych majetkoch v Trnave (Farský Mlyn). Štátny súhlas k pastorácii mu bol udelený až v roku 1959, keď bol ustanovený farárom v Borskom Mikuláši a potom v Domove sociálnych služieb v Bojkovej pri Cerovej. Od roku 1962 bol farárom v obci Rohovské Rybky až do jeho smrti. V roku 1969 bol rehabilitovaný. Zomrel v roku 1982 v Charitnom domove v Pezinku alebo v Rohovských Rybkách. Bol pochovaný v Rohovských Rybkách.
Dielo Bernadič napísal memoáre, ktoré vyšli v roku 2000 v Kňazskom seminári svätého Gorazda v Nitre. Memoáre patria k často citovaným primárnym prameňom o cirkevnom živote v ČSR a o prenasledovaní Katolíckej cirkvi v komunistickom Česko-Slovensku. Pozri citáty z knihy napríklad v: , , ,
Okrem toho publikoval v slovenských katolíckych časopisoch, najmä v časopise Duchovný pastier.
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Osobnosti z Ružindola Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi Kategória:Slovenskí náboženskí spisovatelia Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku