thumb|Viktóriino jazero pri pohľade z vesmíru Viktóriino jazero (iné názvy pozri nižšie) je jazero vo východnej Afrike na hranici Kene, Ugandy a Tanzánie.
Je to najväčšie africké jazero, najväčšie tropické jazero sveta a po Hornom jazere druhé najväčšie sladkovodné jazero na svete podľa rozlohy.
Približne 6 % plochy jazera patrí Keni, 43 % Ugande a 51 % Tanzánii. Jazero vypĺňa plytkú tektonickú panvu medzi východnou a západnou vetvou Východoafrickej priekopovej prepadliny.
Do jazera priteká viacero riek, z ktorých najvýznamnejšia je Kagera, a odteká z neho Biely Níl; jeho úvodný úsek sa tradične nazýva Viktóriin Níl.
Jazero obsahuje množstvo ostrovov, polostrovov a zálivov, najmä vo východnej a severnej časti.
Názvy Súčasný slovenský normovaný názov jazera je Viktóriino jazero, ktorý je doložený od 20. rokov 20. storočiaZoznam exoným 2022 Viktóriino jazero. in: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Enc. ústav SAV. 1993. S. 777Viktóriino jazero. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 526MACHÁT, F., FORMÁNEK, O. Zemepis pre I. triedu stredných škôl. Praha: V. Neubert a synovia. 1932. S. 100 Slovenský svet - obrázkový a literárny týždenník č. 7 1925 S. 105. Iné slovenské názvy sú: Victoriino jazeroBOROTA, J. The silviculture and growth of Pinus caribea morelet in Tanzania. in: Zborník vedeckých prác Drevárskej fakulty Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene 1972. č. 1 1973, S. 68, (jazero) ViktóriaMATLOVIČOVÁ, K. et al. Turistika a jej formy. Prešov: Prešovská univerzita, Fakulta humanitných a prírodných vied, 2015. S. 83, (jazero) VictoriaČIEF. R. et al. Regionálna geografia Afriky (stručné kompendium pre študentov a učiteľov geografie). Ružomberok: Verbum, 2019. S. 52, Jazero ViktórieOGENDO, R. B. Mliekárenstvo v Keni, jeho geografický význam v minulosti, prítomnosti a budúcnosti. in: Problems of Development of Rural Space Economy. Bratislava: SPN, 1971. S. 81KREJČÍ, J. et al. Zemepis pre školy meštianske. Prešov: Nákladom Československej grafickej únie, 1922. S. 57, UkereweKRUPA, V. Jazyky sveta. Bratislava: Obzor. 1983. S. 405, 409KOREC, P. et al. Krajiny Zeme - Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída. Bratislava: Q111, 1996. S. 6, 7, 67, UkereveMOCKO, Z et al. Hospodárska geografia. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991. S. 10JEŽO, M. et al. Školník pre školy elementárne, slovenské. Trnava: G. a E. Bežo, 1922. S. 129; staršie slovenské názvy sú: Viktória NjanzaSTŘÍDA, M. Hospodársky zemepis sveta pre 9. a 10. ročník všeobecnovzdelávacích škôl, pre školy pedagogické a hopspodárske. Bratislava: SPN. 1955. S. 72, Viktoria NjanzaKUCHAŘ, K. Celým svetom zemepisné a politické prehľady krajín sveta. Bratislava: Osveta, 1961. S. 524, Victoria NjanzaPETRENKO, J. et al. Zemepis pre III. triedu stredných a meštianskych škôl. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1947. S. 52 , Viktoria-NyanzaDAFČÍK, J. Slovenské kvety. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1942. S. 127, Victoria NyanzaRÄBER, H. Plemená psov. Ostrava: Blesk, 1994. S. 614.
Vybrané miestne názvy: po anglicky Lake Victoria, Lake Ukerewe; staršie: Victoria Nyanza (iné zápisy: Victoria N'Yanza, Victoria N'yanza) alebo Lake Victoria Nyanza; po swahilsky a po arabsky Ukerewe (iný slovenský prepis: Ukereve; anglický a nemecký prepis: Ukerewe, francúzsky prepis: Ukéréoué alebo Ukéréwé) [názov je zhodný s názvom jedného z ostrovov vo Viktóriinom jazere]; po rwandsky Nyanza [doslova: veľká vodná plocha, jazero]; v jazyku dholuo Nam Lolwe [doslova: bezhraničná veľká vodná plocha]; po lugandsky (=gandsky) Nnalubaale [doslova: matka bohov]HAMILTON, A. et al. History and Future of Plants, Planet and People. 2024, S. 40 .
Základné údaje thumb|Viktóriino jazero v rámci systému Východoafrickej priekopovej prepadliny Rozloha: približne Dĺžka: približne 337 km, maximálna šírka: približne 240 - 250 km Nadmorská výška hladiny: približne 1 134 m n. m. Priemerná hĺbka: približne Maximálna hĺbka: približne až Objem vody: približne 2 760 km³ Hlavný prítok: Kagera Odtok: Biely Níl Hlavné prístavy: Jinja, Port Bell, Entebbe, Bukoba, Mwanza, Musoma, Kisumu
Dejiny a názov O jazere sa v písomných prameňoch zmieňovali už stredovekí arabskí obchodníci pôsobiaci vo východnej Afrike.
Viktóriino jazero malo dlho význam najmä pre miestne spoločnosti pri rybolove, doprave a regionálnom obchode. Pred európskym príchodom bolo známe pod viacerými miestnymi názvami, ktoré sa dodnes používajú v rôznych jazykoch priľahlých oblastí.
V roku 1858 dosiahol južné pobrežie jazera britský bádateľ John Hanning Speke, ktorý ho pomenoval "Victoria Nyanza" na počesť kráľovnej Viktórie. Neskoršie expedície potvrdili, že jazero je kľúčovou súčasťou povodia Nílu a dôležitým zdrojovým rezervoárom jeho bielej vetvy.
Na druhej Spekeho expedícii bola v roku 1862 preskúmaná aj severná časť jazera a miesto odtoku Nílu pri dnešnej Jindži, kde bádateľ pomenoval Riponove vodopády.
Geografia a hydrológia Jazero má nepravidelný štvoruholníkový tvar a jeho pobrežie je na mnohých miestach hlboko členité. Na západnom pobreží sa nachádzajú močiare a delty prítokov, kým severné a severovýchodné pobrežia sú miestami otvorenejšie a vhodnejšie na osídlenie a rozvoj prístavov.
Severnú časť jazera pretína rovník, čo spolu s veľkou vodnou plochou ovplyvňuje miestnu klímu a cirkuláciu vzduchu nad jazerom.
Významná časť vody v jazere nepochádza z riek, ale z priamych zrážok nad hladinou. Podľa hydrologických odhadov pochádza väčšina prítoku práve zo zrážok, zatiaľ čo hlavné straty vody spôsobuje vyparovanie a odtok cez Níl.
Povodie jazera patrí medzi najhustejšie osídlené oblasti východnej Afriky. V širšom priestore Viktóriinho jazera žijú desiatky miliónov obyvateľov a jazero má zásadný význam pre zásobovanie vodou, rybolov, dopravu, poľnohospodárstvo aj výrobu elektriny.
Na Viktóriinom Níle pri meste Jinja vznikli významné vodné diela a hydroelektrárne, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v energetike Ugandy a širšieho regiónu.
Ostrovy a sídla Vo Viktóriinom jazere sa nachádza veľké množstvo ostrovov a súostroví. Najväčším ostrovom je Ukerewe, ležiaci severne od Spekeho zálivu v tanzánskej časti jazera. Na severozápade sa rozkladá súostrovie Ssese, ktoré patrí k významným ostrovným oblastiam ugandskej časti jazera.
Medzi najdôležitejšie mestá a prístavy na brehoch jazera patria Kisumu v Keni, Mwanza, Bukoba a Musoma v Tanzánii, ako aj Entebbe, Jinja a okolie Kampaly v Ugande.
Batymetria Vzhľadom na svoju veľkú rozlohu je Viktóriino jazero pomerne plytké. Najhlbšie časti sa nachádzajú najmä vo východnej časti jazera, zatiaľ čo západné a južné oblasti sú vo všeobecnosti plytšie.
thumb|Model batymetrie Viktóriinho jazera.
Geológia a vznik Viktóriino jazero neleží v úzkej a hlbokej priekopovej prepadline ako niektoré iné veľké jazerá východnej Afriky, ale v plytkej tektonickej panve na starom kryštaliniku africkej platformy medzi dvoma hlavnými vetvami riftového systému.
Z geologického hľadiska je jazero pomerne mladé. Súčasná podoba panvy sa vytvorila približne pred 400 000 rokmi v dôsledku tektonických pohybov a zmien odtokových pomerov v oblasti východnej Afriky.
Výskum sedimentov ukázal, že jazero bolo v neskorom pleistocéne vystavené veľmi výrazným výkyvom hladiny a najmenej raz úplne vyschlo. K opätovnému napĺňaniu panvy došlo približne pred 14 700 rokmi.
thumb|Topografická mapa Viktóriinho jazera.
Klíma Podnebie v oblasti jazera je tropické, so zrážkami rozloženými nerovnomerne počas roka. Nad jazerom a v jeho bezprostrednom okolí sa výrazne prejavujú miestne cirkulácie vzduchu, ktoré podporujú nočné búrky nad hladinou a denné maximum zrážok skôr nad pevninou v povodí.
Teploty v povodí jazera sa vo všeobecnosti pohybujú približne medzi 12 a 26 °C a zrážky nad jazerom patria medzi hlavné faktory jeho vodnej bilancie.
Kolísanie hladiny Hladina jazera vykazuje výrazné medziročné výkyvy. V rokoch 2005 - 2006 dosiahla nezvyčajne nízke hodnoty, ktoré boli spájané so suchom aj s reguláciou odtoku na priehradách pri Jindži. Naopak po roku 2007, a najmä v roku 2020, hladina výrazne stúpla a v niektorých pobrežných oblastiach spôsobila záplavy a poškodenie infraštruktúry.
Fauna a flóra Viktóriino jazero je známe mimoriadne bohatou ichtyofaunou, najmä skupinou cichlíd. Pred prudkými ekologickými zmenami v 20. storočí sa v jazere vyskytovalo viac než 500 druhov rýb, prevažne miestnych a často endemických.
Ichtyofauna V roku 1954 bol do jazera vysadený ostriež nílsky (Lates niloticus). Tento nepôvodný dravý druh výrazne zmenil potravové vzťahy v jazere a prispel k prudkému úbytku mnohých pôvodných druhov rýb, najmä cichlíd rodu Haplochromis. Okrem ostrieža nílskeho sa v jazere rozšírila aj tilapia nílska, ktorá sa stala súčasťou dnešného komerčného rybolovu.
Podľa hodnotení FAO tvorili v 60. a 70. rokoch 20. storočia druhy Haplochromis približne 80 % rybej biomasy jazera, no po rozšírení ostrieža nílskeho sa ich zastúpenie prudko znížilo.
Ostatné živočíchy Pri pobreží sa nachádzajú porasty papyrusu, močiare a zvyšky lesných i savanových biotopov, ktoré poskytujú útočisko mnohým druhom vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov. V pobrežných mokradiach sa vyskytujú napríklad hrochy, krokodíly a početné vodné vtáctvo.
Medzi významné chránené oblasti viazané na jazero patrí tanzánijský národný park Rubondo Island, ktorý je dôležitý pre vodné vtáky, sitatungy, slony a ďalšie druhy viazané na jazerné a ostrovné prostredie.
Rastlinstvo Pobrežné pásmo jazera tvoria močiare, papyrusové porasty, zvyšky uzavretého lesa a otvorenejšie savanové biotopy. Tieto prostredia sú dôležité pre stabilizáciu brehov, filtráciu vody aj ako útočisko pre mnohé živočíšne druhy.
Invázne druhy a eutrofizácia výrazne zasiahli aj vodnú vegetáciu. Mimoriadne problematickým sa stal vodný hyacint (Eichhornia crassipes), ktorý v 90. rokoch 20. storočia vytváral rozsiahle plávajúce porasty a komplikoval rybolov, dopravu i prevádzku prístavov a vodných zariadení.
Hospodársky význam Jazero podporuje jednu z najväčších sladkovodných rybárskych oblastí sveta. Podľa African Great Lakes Information Platform dosahovala produkcia rýb približne 1 milión ton ročne a rybolov i spracovanie rýb zabezpečujú obživu miliónom ľudí v regióne.
V jazernom hospodárstve dnes zohrávajú významnú úlohu ostriež nílsky, tilapia nílska a drobná sardinkovitá ryba Rastrineobola argentea, ktorá sa loví vo veľkých množstvách najmä na spracovanie a miestnu spotrebu.
Okolie jazera patrí k poľnohospodársky významným oblastiam východnej Afriky. Úrodné pôdy a vhodná klíma podporujú pestovanie plodín, ako sú kukurica, banány, fazuľa, čaj či káva.
Jazero slúži aj ako zásobáreň vody pre domácnosti a priemysel, ako dôležitá dopravná cesta medzi štátmi regiónu a ako zdroj energie prostredníctvom hydroelektrární na Níle.
Doprava Viktóriino jazero je dôležitou dopravnou osou medzi Tanzániou, Ugandou a Keňou. Medzi hlavné prístavy patria Jinja, Port Bell, Entebbe, Bukoba, Mwanza, Musoma a Kisumu. Lodná doprava spája pobrežné mestá, ostrovy a oblasti s obmedzenou cestnou dostupnosťou.
thumb|Trajektová doprava na Viktóriinom jazere.
Doprava na jazere je však spojená aj s vážnymi rizikami. V roku 1996 sa na jazere potopil trajekt MV Bukoba, pri ktorom zahynuli stovky ľudí. Ďalšou veľkou katastrofou bolo prevrátenie trajektu MV Nyerere v septembri 2018 pri tanzánskom ostrove Ukara, pri ktorom zahynulo 228 ľudí.
Dňa 6. novembra 2022 havarovalo pri pristávaní pri Bukobe lietadlo spoločnosti Precision Air na lete PW494; pri nehode zahynulo 19 osôb.
Environmentálne problémy a ochrana Ekosystém jazera je dlhodobo pod silným tlakom v dôsledku rastu populácie, odlesňovania, poľnohospodárskeho využívania krajiny, znečistenia z miest a priemyslu, nadmerného rybolovu, eutrofizácie a šírenia inváznych druhov.