náhľad|Body A, B a C sú kolineárne.

Kolinearita je termín používaný v geometrii na označenie situácie, keď dva alebo viac bodov ležia na rovnakej priamke. Overenie, či sú skúmané tri body v karteziánskej sústave súradníc kolineárne alebo nie sa môže vykonať viacerými spôsobmi.

Tento článok pojednáva o skúmaní kolineárnosti bodov v priestore . Pomocou lineárnej rovnice Lineárna rovnica má viacero foriem:

štandardná forma má tvar forma smernica/priesečník s osou y má tvar forma smernica/bod má tvar dvojbodová forma má tvar priesečníková forma má tvar

V nasledujúcich príkladoch sa budú používať body a , ktoré budú definovať priamku a bod , ktorý sa bude testovať na kolineárnosť s bodmi a .

Štandardná forma Štandardná lineárna rovnica je respektíve pre kde sa jednotlivé koeficienty, pokiaľ nie sú známe, vypočítajú z karteziánskych súradníc dvoch bodov ležiacich na priamke (pozri exkurz nižšie). Pokiaľ súradnice testovaného bodu vyhovujú tejto rovnici je kolineárny. Tento spôsob je vhodný aj pre priamky rovnobežné s osou , ktorých smernica nie je definovaná.

Pre vyššie uvedené body a má štandardná rovnica tvar

.

Po dosadení súradníc testovaného bodu

Exkurz: Koeficienty štandardnej formy lineárnej rovnice sa z karteziánskych súradníc dvoch bodov vypočítajú nasledovne:

.

Po dosadení:

.

Štandardná forma teda bude:

Skúška pre bod :

Skúška pre bod :

.

Po dosadení súradníc bodu do štandardnej lineárne rovnice sú si obe strany rovnice rovné a teda bod je kolineárny s bodmi a . Týmto spôsobom je možné testovať na kolineárnosť neobmedzený počet bodov.

Koniec exkurzu.

Forma smernica/priesečník s osou y Ak sú definované v karteziánskej sústave dva body a určí sa z nich lineárna funkcia , kde je smernica priamky a je absolútny člen rovnice s hodnotou, na ktorej priamka pretína osu . Smernica sa vypočíta podľa rovnice

a absolútny člen podľa rovnice

,

do ktorej je možné dosadiť súradnice buď bodu alebo bodu . Samotné testovanie kolineárnosti spočíva v tom, že súradnice testovaného bodu sa dosadia do lineárnej rovnice, ktorej smernica a absolútna hodnota sú už známe a zistí sa či sú obe strany rovnaké. V takom prípade je testovaný bod kolineárny s dvojicou bodov, z ktorých sa daná smernica a absolútny člen vypočítali. Tento spôsob nie je možný použiť na priamky rovnobežné s osou pretože pre také priamky nie je definovaná smernica.

Príklad.

Sú definované body a , z ktorých sa vypočíta a :

.

Ďalej je definovaný bod , ktorého kolinearita s bodmi a sa skúma pomocou lineárnej funkcie.

Po dosadení súradníc bodu do rovnice sú si obe strany rovné a teda bod je kolineárny s bodmi a . Týmto spôsobom je možné testovať na kolineárnosť neobmedzený počet bodov.

Forma smernica/bod Z dvojice bodov a sa vypočíta smernica priamky , na ktorej ležia (pozri forma smernice/priesečník s osou y). V samotnej rovnici sa pri testovaní kolineárnosti s bodom použijú súradnice jedného z bodov a . Nakoľko táto forma rovnice obsahuje smernicu nie je možné ju použiť pre priamky rovnobežné s osou . Platia teda ekvivalentné rovnice

alebo

Príklad.

.

Dvojbodová forma Jedná sa o formu lineárnej rovnice ako pri forme smernica/bod s tým, že namiesto premennej s hodnotou smernice priamky sa vkladá namiesto nej samotný vzorec pre výpočet smernice priamky. Tento spôsob nie je možné použiť pre situácie s priamkou rovnobežnou s osou .

Priesečníková forma Pre tento spôsob, ako napovedá názov, je nutné poznať priesečníky (na ose ) a (na ose ) priamky s hlavnými osami karteziánskej sústavy súradníc a . Pre výpočet priesečníkov pozri exkurz nižšie. Do takejto lineárnej rovnice sa dosadia len súradnice testovaného bodu .

.

Exkurz: Priesečníky priamky s hlavnými osami karteziánskej sústavy súradníc a . Pre ich výpočet je možné napríklad použiť lineárnu rovnicu (forma smernica/priesečník s osou ) kde je priesečník s osou . Pre výpočet smernice a priesečníku pozri odstavec týkajúci sa formy smernica/priesečník s osou . Priesečník s osou (teda x-ovú súradnicu) nájdeme vyriešením upravenej lineárnej rovnice pre

.

Z predchádzajúcich príkladov je známe, že

a

.

Po dosadení do upravenej lineárnej rovnice získame

.

Súradnice priesečníkov sú na ose a na ose .

Koniec exkurzu.

Pomocou determinantu matice Ak sa dosadia súradnice bodov , a do matice s rozmermi ako je uvedené nižšie a vypočíta sa determinanthttps://sdconline.net/wp-content/uploads/2021/03/Determinants-and-Matrices-1.pdf tejto matice, tak potom v prípade, že sa tento determinant rovná nule sú body , a kolineárne.

Pomocou obsahu trojuholníka K trom bodom , a , u ktorých sa má zistiť či sú alebo nie sú kolineárne, je možné pristupovať ako k vrcholom trojuholníka , ktorého obsah sa vypočíta podľa vzorca:

.

Ak platí tak body , a sú kolineárne.

Pomocou vzájomnej vzdialenosti bodov Pokiaľ sa vypočítajú vzájomné vzdialenosti medzi troma skúmanými bodmi, tak v prípade, že sú kolineárne, sa najdlhšia vzdialenosť musí rovnať súčtu dvoch ostatných. Vzdialenosť dvoch bodov a v karteziánskej sústave súradníc sa vypočíta podľa

.

Pomocou euklidovskej konštrukcie náhľad|Euklidovská konštrukcia pre kolinearitu bodu C s bodmi A a B. Jedna z mnohých euklidovských konštrukcií na testovanie kolinearity bodu a bodmi a môže vyzerať napríklad nasledovne.

Krok 1: Zostrojenie priamky prechádzajúcej bodmi a .

Krok 2: Zostrojenie kružnice so stredom v bode s polomerom , pre ktorý platí nerovnosť .

Krok 3: Analogicky ako v kroku 2 pre kružnicu , čím vznikne prienik dvoch kružníc v dvoch bodoch a (preto je nutná nerovnica polomerov, aby nedošlo k situácii, že sa kružnice nebudú dotýkať alebo sa budú dotýkať len v jednom bode).

Krok 4: Zostrojenie kružnice so stredom v testovanom bode , ktorá prechádza bodom . Ak prechádza aj bodom je bod kolineárny s bodmi a .

Alebo.

Krok 4: Zostrojenie kružnice so stredom v testovanom bode , ktorá prechádza bodom . Ak prechádza aj bodom je bod kolineárny s bodmi a .

V prípade kolinearity tvoria body , a rovnoramenný trojuholník s ramenami a , ktoré sú polomermi kružnice .

Referencie

Iné projekty

Kategória:Geometria Kategória:Lineárna algebra Kategória:Afinná geometria