náhľad|Atický červenofigúrový stamnos zobrazuje únos Heleny, cca 430 – 420 pred Kr., Národné archeologické múzeum 18063, Atény Polygnótos () bol aténsky maliar červenofigúrových váz, činný približne v rokoch 450 – 420 pred Kr.
Polygnótos, žiak Maliara Niobovcov, je považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov červenofifúrových váz v období neskorej klasiky (nie je totožný s maliarom Polygnótom z Thasosu, známym zo starovekých písomných prameňov, bolo to v tom období pomerne bežné meno). Ako autor sa podpísal (ΠΟΛΥΓΝΩΤΟΣ ΕΓΡΑΨΕΝ – Polygnótos to namaľoval) na šesť váz. Na základe štýlu sa mu pripisuje okolo sedemdesiat zväčša väčších váz, červenofigúrovou technikou zdobil stamnoi, dinoi, kratéry (volutové, zvoncovité, kalichové), neck-amfory, loutrophoroi a hydriai. Uprednostňované sú u neho scény s výrazným pohybom, a to najmä scény z Kentauromachie alebo Amazonomachie, príbehy o Heraklovi, príhody spojené s bohom Dionýzom a jeho okruhom, Théseom, výjavy z Homérovej Iliady, ale aj scény so športovcami, zo symposií alebo sprievodov kómos.
Podobne ako Maliar Niobovcov aj Polygnótos vložil do svojich obrazov manumentalitu najmä v bojových scénach (ako na zobrazení s Amazonkami na amfore v Londýne, British Museum E272). Na vrchole svojej kariéry, počas 430-tych rokov, produkoval diela, ktoré odrážali priamy vplyv nedávno dokončených sôch Parthenónu. Jeho cválajúci jazdci na stamnose z Oxfordu (Ashmolean Museum 1916.68) akoby vyskočili priamo z Feidiovho mramorového vlysu, a bitka s Kentaurami pripomína dekoráciu metopov na chráme. Pokojná dôstojnosť Feidiovho štýlu sa odráža dokonca aj v Polygnótových mytologických scénach, ako napr. v zobrazení Persea a Medúzy na červenofigúrovom peliké z New Yorku (Metropolitan Museum 45.11.1).
Na signovanej červenofigúrovej amfore typu B z Londýna (Britské múzeum E 284) sú zobrazené dve ženy pripravujúce býkov na obetu. Predklonená postava naľavo, ktorá kladie zvieraťu na krk obetný „veniec“, sa zdá, že je mladšia. Dlhé vlasy ležiace na jej chrbte, sú stiahnuté širokou páskou. Má odetý peplos, v ktorom má obe ruky voľné. Jej spoločníčka má vlasy stiahnuté v sakkose. Jej peplos má dlhý prekrytý diel a jej „zopnutý“ odev na pravej strane je zvýraznený dvoma pruhmi. Stojí vzpriamene, aby mohla položiť obetný veniec na svoje zviera. Za zvieratami sa v hornom okraji týčia dva vysoké tripusy (trojnožky) s kruhovými rúčkami. Niektorí znalci v nich vidia gerarai, dve zo štrnástich žien, ktoré určil archón basileus, aby vykonávali určité posvätné obrady pod vedením jeho manželky Basilinny, pri štrnástich oltároch aténskej svätyne boha Dionýza počas sviatku Anthestéria (Dionýzos bol potom Basilinnou rituálne zosobášený). Neexistuje žiaden spoľahlivý dôkaz pre túto špecifickú interpretáciu, ale dionýzovský kontext scény je pravdepodobný. Tripus tu zrejme poslúžil ako súčasť obetného rituálu (víťaz dityrambickej súťaže na Dionýziach vyhral tripus, ktorý bol zasvätený v okrsku boha Dionýza).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka