Protivládne protesty v roku 2025 vyústili do rozsiahlych demonštrácií, do ktorých sa zapojili desaťtisíce občanov po celom Slovensku, ale aj v zahraničí, predovšetkým na protest proti proruskej politike predsedu vlády SR Roberta Fica. Demonštrácie sa konali vo viacerých mestách po celej Slovenskej republike aj v zahraničí.

Pozadie Protivládne protesty boli reakciou na kroky a politické postoje predsedu vlády Roberta Fica po jeho návrate k moci v októbri 2023. Ficova strana Smer – sociálna demokracia (Smer–SD) si zabezpečila volebné víťazstvo práve na kampani, ktorá využívala proruskú, protiamerickú a euroskeptickú rétoriku, čo viedlo k podstatným zmenám v zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Prvé zhromažednie s charakterom protestu počas Ficovej štvrtej vlády sa odohralo 17. novembra 2023 na Námestí SNP a na Hodžovom námestí v Bratislave organizované opozičnými politickými stranami. Témou bola spomienka na Nežnú revolúciu i výzva ľuďom, aby ukázali, že sú aktívni občania a demokratická spoločnosť stále žije aj počas nastupujúcej vlády Roberta Fica. Obe zhromaždenia kritizovali vládu. Opozičné strany zorganizovali 7. decembra 2023 protest s názvom „Zastavme ich“ v reakcii na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny trestnej politiky štátu.

15. mája 2024 bol Fico postrelený a zranený 71-ročným atentátnikom Jurajom Cintulom. 5. júna 2024 zverejnil Robert Fico na sociálnych sieťach 14-minútový vopred nahratý prejav, v ktorom nazval potenciálneho atentátnika „aktivistom slovenskej opozície“, ktorý sa zmenil na „posla zla a politickej nenávisti“, ktorú vytvoril a vymknutý spod kontroly „neúspešnou a frustrovanou opozíciou“. Fico povedal, že opozícia „zneužíva to, ako veľké demokracie presadzujú jediný povinný názor v zásadných zahraničnopolitických otázkach a odmietajú suverénne postoje malých krajín. Vo vnútroštátnej slovenskej politike sa to prejavuje tak, že akékoľvek násilné a nenávistné excesy proti legitímnej vládnej moci sa na medzinárodnej úrovni tolerujú bez akéhokoľvek komentára.“ Ficova vláda 12. júna predstavila v reakcii na pokus o atentát sériu opatrení na zvýšenie bezpečnosti politikov a iných dôležitých osôb. Išlo o zákaz protestov pred rezidenciami politikov a do 50 metrov od sídla vlády a prezidenta. Návrhy schválila Národná rada Slovenskej republiky 27. júna 2024 a účinnosť nadobudli 15. júla.

31. decembra 2024 vypršala platnosť päťročnej dohody o tranzite ruského zemného plynu cez Ukrajinu podpísanej v roku 2019. Nasledujúci deň ruská plynárenská spoločnosť Gazprom zastavila dodávky ruského plynu cez Ukrajinu do Európy. Napriek tomu, že Ukrajina oznámila svoj zámer odmietnuť predĺženie zmluvy o tranzite plynu s Gazpromom mesiace vpred, Fico tvrdil, že Slovensko chce ďalej kupovať ruský plyn. Ukrajina ponúkla pomoc so zabezpečením dodávok plynu z Azerbajdžanu, čo Fico odmietol a zopakoval, že chce naďalej nakupovať iba ruský plyn a Zelenského označil za nepriateľa. To viedlo k ďalšiemu antagonizmu ukrajinskej vlády zo strany Fica a vyhrážkam o zastavení pomoci Ukrajine.

17. januára 2025 počas večerného spravodajstva STVR podpredseda Národnej rady a člen strany Smer-SD Tibor Gašpar komentoval návrh opozičnej SaS zakotviť do Ústavy SR členstvo SR v EÚ a NATO. K čomu uviedol, že hoci Smer-SD v súčasnosti nemá za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ ani z NATO, ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase. Argumentoval, že preto musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by eventuálne uvažovali aj o krajnom riešení, ako je vystúpenie, hoci takéto rozhodnutie by sa malo prijať prostredníctvom referenda, ktoré by odzrkadľovalo proces, akým Slovensko pôvodne vstúpilo do týchto organizácií. Prezident Peter Pellegrini reagoval odvolaním sa na memorandum o slovenskej zahraničnej politike zo septembra 2024 podpísané najvyššími ústavnými činiteľmi Slovenska, v ktorom vyhlásili, že budú spoločne podporovať„ naše nespochybniteľné členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii.“ Hlas-SD, jeden z koaličných partnerov, odmietol akúkoľvek diskusiu o vystúpení a trval na tom, že demokratické a bezpečnostné záujmy Slovenska zostávajú viazané na tieto aliancie. Hlavné opozičné strany tieto vyjadrenia tiež dôrazne odsúdili. Vo videu zverejnenom neskôr, Gašpar obhajoval svoje vyjadrenia zdôraznením, že akékoľvek rozhodnutie o odchode z hlavných európskych alebo transatlantických organizácií by malo byť demokratické a založené na súhlase občanov, konkrétne prostredníctvom referenda, a trval na tom, že jeho postoj je v súlade s národnými záujmami.

Protesty náhľad|Robert Fico si podáva ruku s Vladimirom Putinom v Moskve, 22. decembra 2024 Demonštrácie proti Ficovej vláde začali 23. decembra 2024, deň po jeho návšteve Vladimíra Putina v Moskve. Podľa Fica, bolo stretnutie reakciou na ukrajinského prezidenta Zelenského a jeho postoj k otázke tranzitu ruského plynu. Na Námestí slobody pred Úradom vlády SR v Bratislave sa konal protest občianskeho združenia Mier Ukrajine s názvom Dosť bolo Ruska, ktorého sa zúčastnilo asi tri až štyritisíc ľudí. Iniciatíva Mier Ukrajine na základe premiérovej cesty do Moskvy podali podnet na generálnu prokuratúru, pre podozrenie na trestný čin sabotáže alebo iné trestné činy.

10. januára 2025 Mier Ukrajine skoordinoval zhromaždenia pod názvom Slovensko je Európa vo viacerých mestách po Slovensku. Okrem Bratislavy, v ktorej protestovalo zhruba 15-tisíc ľudí, sa demonštranti zišli aj v Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline, Poprade, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Rimavskej Sobote, Dolnom Kubíne, Spišskej Novej Vsi, Bardejove a Revúcej.

19. januára 2025 zverejenili psychiatri a psychológovia otvorený list premiérovi Ficovi, v ktorom sa vyjadrili k jeho politickému správaniu a verejnému vystupovaniu, ako jeho postoje polarizujú spoločnosť a ovplyvňujú v nej emočnú atmosféru a vyzvali ho na korekciu politického správania vrátane zváženia odchodu z vrcholovej politiky. Za týždeň sa pod list podpísalo 855 psychiatrov a psychológov Slovenska.

K protestom došlo v čase zvýšeného politického napätia po tom, čo premiér Fico 21. januára 2025 počas mimoriadnej schôdze k návrhu na vyslovenie nedôvery jeho vláde prezentoval v Národnej rade SR obvinenia z možného pokusu o prevrat s cieľom destabilizácie Slovenska. S odvolaním na utajovanú správu Slovenskej informačnej služby (SIS), o ktorej informoval nečakane počas úvodného slova k návrhu v neverejnom režime. Fico tvrdil, že politická opozícia koordinovala so zahraničnými subjektmi zvrhnutie jeho vlády prostredníctvom plánovanej občianskej neposlušnosti, vrátane okupácií vládnych budov, blokád ciest a celoštátnych štrajkov. Tieto informácie boli občanom len povedané, bez predloženia dôkazov. Obvinenia vychádzali z jediného emailu iniciatívy Nie v našom meste o plánoch na verejné protestné akcie proti súčasnej vláde, ktorého súčasťou mali byť nenásilné blokády ciest či vládnych budov. Opoziční lídri a organizátori protestov z Mieru Ukrajine tieto obvinenia kategoricky odmietli a charakterizovali ich ako pokusy o zastrašenie slovenského obyvateľstva.

24. januára 2025 sa konala séria protestov vo viac ako 20 mestách na Slovensku. Spolu sa na nich zúčastnilo okolo 100-tisíc ľudí. Na proteste v Bratislave sa zúčastnilo odhadom 35 až 40-tisíc účastníkov, protest v Košiciach, ktorý sa konal o deň skôr, prilákal približne 15-tisíc ľudí a ďalšie tisíce sa zúčastnili v ďalších mestách po celej krajine. Organizátori protestov mali štyri požiadavky, ktoré Ficova vláda od posledného protestu v nesplnila; vyzvali Roberta Fica, aby dodržiaval zákony, rešpektoval inštitúcie a vládol transparentne, aby vláda odmietla akúkoľvek spoluprácu s Ruskom, ktoré vedie vojnu proti Ukrajine a ohrozuje Slovensko, aby prestali útočiť na Ukrajinu, aby zastavili pokusy meniť zahraničnú orientáciu Slovenska v rozpore so záväzkami voči EÚ a NATO. Organizátori pridali novú podmienku, pretože vláda na predchádzajúce nereagovala, v ktorej žiadajú predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, aby sa vzdal svojho mandátu a odstúpil. Demonštranti zároveň vyjadrili svoj nesúhlas rôznymi heslami, zdôrazňujúc heslá ako „Slovensko nie je Rusko, Slovensko je Európa“ a vyzývali Fica na odstúpenie. Protesty boli pre vysoké počty účastníkov jedny z najväčších od protestov Za slušné Slovensko po vražde novinára Jána Kuciaka. V piatok 31. januára sa konal protest v 3 mestách. V Banskej Bystrici sa zišlo okolo päť až šesťtisíc ľudí, v Trnave 1500 ľudí a Lučenci ako 600 ľudí.

7. februára 2025 sa konali protesty Slovensko je Európa v 41 mestách na Slovensku a 13 v zahraničí. Krajania sa stretli v Amsterdame, Berlíne, Brne, Bruseli, Kodani, Krakove, Londýne, Luxemburgu, Newbridgi, New Yorku, Paríži, Prahe i Štokholme. Na protest na Námestí slobody v Bratislave prišlo okolo 45-tisíc ľudí, v Košiciach bola účasť 20-tisíc, v Banskej Bystrici okolo osemtisíc, čím sa celkovo protestných zhromaždení zúčastnilo zhruba 100-tisíc ľudí. Na protestoch zaznievalo spoločné stanovisko aj výzva na demisiu premiéra.

V deň siedmeho výročia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, 21. februára 2025, sa konali protesty v šesťdesiatich mestách na Slovensku a v zahraničí organizované združením Mier Ukrajine spolu s občianskou iniciatívou Za slušné Slovensko. V Bratislave protestovalo 10- až 12-tisíc ľudí, v Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline bola účasť okolo 5-tisíc protestujúcich. Protesty sa konali každé 2 týždne v desiatkach slovenských miest. 2. apríla zhromaždenia, ktoré sa konali vo viac ako 40 mestách, protestovali proti novele zákona o mimovládnych organizáciách s mottom: „Nie ruskému zákonu!“.

9. mája protesty na Slovensku aj v zahraničí reagovali na ďalšiu zahraničnú cestu premiéra Fica do Moskvy, kde sa zúčastnil na oslavách 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Boli to posledné zhromaždenia zo série protestov, ktoré organizovalo združenie Mier Ukrajine, no organizátori zdôraznili, že občianska spoločnosť zostáva v pohotovosti a ich aktivity pokračujú.

Následky

Potenciálny rozpad vládnej koalície Počas protestov proti štvrtej vláde Roberta Fica vládna koalícia stratila väčšinu v parlamente. 24. januára na straníckom sneme strany Hlas-SD došlo k vylúčeniu poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša zo strany. Spolu s ďalšími dvoma poslancami zo strany Hlas-SD uviedli, že až do odvolania nebudú v parlamente s koalíciou hlasovať, čo znamená, že vládna koalícia má k dispozícii len 75 hlasov, a teda stratila väčšinu.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku Kategória:2025 na Slovensku Kategória:Robert Fico