náhľad|Leningradský kódex Masoretský text alebo masoretický text (značka MT, TM, 𝕸) je hebrejský text Starého zákona, ktorého konsonantickú predlohu neskôr doplnili masorou tiberiadskej školy.
V najširšom význame je to: „akýkoľvek text hebrejskej Biblie, ktorý vznikol činnosťou učencov známych ako masoreti alebo kópia takéhoto textu“.V užšom význame (ktorý je bežne používaný): „štandardný text hebrejskej Biblie, ktorý je odvodený z tradície tiberiadskej masory“.
Takýto text pozostáva z troch hlavných častí: konsonantický text punktácia (znaky pre samohlásky) prízvuky Väčšina rukopisov ešte obsahuje štvrtú časť: (v istom rozsahu) poznámky masory.
Prvý stupeň k vzniku masoretského textu bolo ustálenie konsonantického textu, ktoré trvalo asi 500 rokov a bolo ukončené na konci 1. storočia po Kr.
Po nej nasledovalo (omnoho zložitejšia) štandardizácia punktácie, kde masoreti (od. 5. storočia) začali označovať spoluhlásky v hebrejskom texte znamienkami, ktoré umiestňovali nad a pod jednotlivé písmená. Väčšinou sú tieto znamienka bodky (), preto sa hovorí o punktácii. Existujú tri systémy: babylonský, palestínsky a tiberiadský. Presadil sa najmladší a najrozvinutejší tiberiadský systém.
Prízvuky sú znamienka na slovách biblického textu, ktoré slúžia na kantiláciu (spevný prednes textu v liturgii) a rozdeľovanie slov. Vznikli v 8.11. storočí, no odrážajú staršiu tradíciu. Podľa Ernesta Revella vznikli medzi rokmi 500700.
Posledná časť masoretského textu sú poznámky masory na okrajoch (masora v užšom zmysle). Tá „obsahuje návrhy niektorých zmien a opráv, ktoré masoreti úplne moderným spôsobom neuskutočnili priamo v texte, ale rozlíšiteľnou formou v komentári. Je tu tiež množstvo štatistických údajov (počet výskytov rôznych tvarov a miesta ich výskytu) a informácie, ktoré dovoľujú pisárovi uskutočniť kontrolu správnosti nového exemplára (počet slov danej biblickej knihy, ktoré slovo stojí uprostred textu a i.).“ Napr. k Gn 1,1 je uvedený počet výskytov slova „berešit“ (päť; berešit znamená počiatok/na počiatku a je to hebrejský názov Prvej knihy Mojžišovej), informáciu, že trikrát je to na začiatku verša a ďalej uvádza zoznam týchto miest
Významné rukopisy masoretského textu sú Aleppský a Leningradský kódex.
Medzi významné kritické edície Starého zákona podľa masoretského textu patria: Biblia Hebraica Stuttgartensia, Biblia Hebraica a Biblia Polyglotta Matritensia.
Referencie
ֿĎalšia literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Masora, masoreti. In: Encyklopedický biblický slovník Bibeltext / Textkritik (AT). In: Das wissenschaftliche Bibellexikon im Internet
Kategória:Starý zákon Kategória:Tanach Kategória:Dejiny Židov