Biblioteca Medicea Laurenziana (skrátene Laurenziana alebo BML) je štátna verejná knižnica vo Florencii v Taliansku. Patrí k najvýznamnejším knižniciam na svete. Jej sláva nespočíva ani tak v množstve, ako skôr v kvalite vlastnených (antických) kódexov. Dnes obsahuje zbierku vyše 11 000 rukopisov a 2500 papyrusov.
Časť dnešnej knižnice bola zozbieraná a sprístupnená verejnosti už v 15. storočí Mediciovcami. O vznik dnešnej knižnice v priestoroch poblíž Baziliky San Lorenzo sa pričinil pápež Klement VII., ktorý ju zriadil bulou z roku 1532. Renesančná budova knižnice bola navrhnutá a čiastočne vyzdobená Michelangelom Buonarrotim, a slúžila ako architektonický vzor pre neskoršie renesančné knižnice. Otvorená bola v roku 1571.
História náhľad|Pohľad na knižničnú čitáreň od vstupných dverí na vrchole schodiska.|vľavo O vznik prvej zbierky kníh neskôr obsiahnutých vo fondoch Laurenziany sa zaslúžili mecenáši vedy a umenia, Cosimo, Pietro a Lorenzo Mediciovci. K budovaniu fondu dnešnej knižnice prispeli aj humanisti ako Angelo Poliziano, Pico della Mirandola a Grék Laskaris. Mediciovci založili súkromnú knižnicu vo svojom paláci a verejnú knižnicu v Kláštore San Marco obsahujúcu zbierku po Niccolovi Niccolim. Časť mediciovskej knižničnej zbierky bola verejnosti sprístupnená už pred rokom 1494, no po zvrhnutí Mediciovcov bol ich palác vyrabovaný a to, čo z knižnice zostalo bolo prenesené do Kláštora San Marco.
Z Kláštora San Marco bola zbierka odpredaná do Ríma, Lorenzovmu synovi Giovannimu, ktorý bol v roku 1513 zvolený za pápeža Leva X. Pápež Klement VII. (Giulio de’ Medici) knižnicu vrátil do Florencie a poveril Michelangela Buonarrotiho, aby navrhol dôstojné priestory v krížovej chodbe Baziliky San Lorenzo.
náhľad|Vyrezávaný strop v čitárni vytvorený podľa návrhu Michelangela Buonarrotiho, 15. storočie|vľavo Prvé nákresy budovy vznikli v roku 1523, no ich realizáciu už Michelangelo nedokončil. Vyrezávaný strop z lipového dreva a lavice dokončili odlišní remeselníci, mozaikovú podlahu z červeno-bielej terakoty, ktorá reprodukuje dizajn stropu vytvoril Nicolò di Raffaello. Michelangelove návrhy schodiska knižnice dokončili Bartolomeo Ammanati a Giorgio Vasari v roku 1559. Okná z farebného skla pochádzajú od Raffaelovho študenta, Giovanniho da Udine.
náhľad|Vestibul a Michelangelovo schodisko Knižnica bola otvorená 11. júna 1571 za vlády Cosima I. a pozostávala z približne 3000 kódexov. Nástupcovia Cosima I. knižnicu vo všeobecnosti zanedbávali a starostlivosť o ňu prenechali kapitule Baziliky San Lorenzo. Lotrinská dynastia knižnicu na druhej strane obohatila o významné zbierky a umožnila učencom širšie konzultácie textov, pričom zabezpečila aj menovanie mimoriadne fundovaných knihovníkov.
Po zrušení rehoľných rádov v Taliansku v dôsledku Napoleonovej politiky (1808) prešla knižnica veľkým rozvojom. V 19. storočí získala veľké množstvo exemplárov. Na počesť grófa Angela Mariu d’Elci bola vedľa Michelangelovho salónu postavená rotunda od Pasqualeho Pocciantiho, do ktorej boli uložené Elcim darované exempláre prvotlačí. Rotunda bola otvorená v roku 1841 a až do roku 1970 slúžila ako čitáreň.
Talianska fašistická vláda neskôr navýšila dotáciu Laurenziany, vďaka čomu mohla knižnica získať bohatú sériu gréckych egyptských papyrusov a niekoľkých ostrakov.
náhľad|Rukopis Miscellanea latina od kopistu Giovanniho Boccaccia, 16.storočie, BML Pluteo 33.31|vľavo Rukopisy V knižnici je dnes uskladnených vyše 11 000 rukopisov. Najvýznamnejšou je zbierka gréckych a latinských rukopisov. Medzi významné rukopisy patria pôvodné diela Tacita, Plínia, Aischyla, Sofokla, Quintiliána a Vergília, či niektoré autogramy Petrarcu a Boccaccia. Z hľadiska práva patrí k najcennejším rukopisom je Littera Florentina, rukopis Digesta Iustiniani z 6. storočia, ktorý bol do knižnice uložený v roku 1786. Knižnica tiež vlastní zbierku približne 2 500 papyrusov, 43 ostrakov, 566 prvotlačí (inkunábul), 1 681 kníh zo 16. storočia, 592 titulov odborných periodík a celkovo 126 527 tlačených diel.
Galéria
Poznámky
Referencie
Iné projekty
Kategória:Knižnice v Taliansku Kategória:Stavby vo Florencii Kategória:Michelangelo Buonarroti Kategória:Mediciovci