náhľad|Sušiareň v januári 2025 náhľad|Hanušovská sušiaren spadla po búrke 7. júla 2025 Sušiareň liečivých rastlín je jednou zo 14 kultúrnych pamiatok v mestečku Hanušovce nad Topľou.

Sušiareň v Hanušovciach nad Topľou je ojedinelá technická stavba, jediná svojho druhu v strednej Európe, ktorá odkazuje na bohatú históriu sušenia rastlín v regióne Šariša. Nevie sa o tom, že by existovala niekde rovnaká alebo podobná stavba.

Pred druhou svetovou vojnou, v dobe svojho rozkvetu, produkcia z tejto sušiarne zásobovala československé a švajčiarske farmaceutické firmy kvalitnými sušenými rastlinami z Hanušovskej pahorkatiny a blízkych Slanských vrchov.

Postavila ju skupina miestnych hanušovských tesárov. Stavba vydržala bez údržby takmer 100 rokov, až kým nebola zámerne poškodená.

Sušiareň je v dezolátnom stave, konštrukcia je napadnutá hnilobou, jej zrútenie je otázkou krátkeho času. Stavba je voľne prístupná, do objektu je vstup zakázaný kvôli jeho havarijnému stavu.

História sušiarne Vznik Sušiareň dal postaviť v roku 1938 hanušovský podnikateľ Alexander Wohl, ktorý v 30. rokoch 20. storočia založil v Hanušovciach nad Topľou medzinárodne úspešný podnik Vegetabil – veľkoobchod s liečivými rastlinami, lesnými plodinami a ovocím, zameraný na výkup, spracovanie a distribúciu prírodných komodít.

Základom jeho podnikania bola najprv malá sušiareň liečivých rastlín a ovocia, ktorú dal postaviť v roku 1934. Po jej dobudovaní a prispôsobení starších hospodárskych budov pre potreby svojho podnikateľského plánu, požiadal Alexander Wohl Živnostenský úrad v Giraltovciach o vydanie živnostenského oprávnenia. Po jeho získaní založil v Hanušovciach nad Topľou podnik s názvom Vegetabil – veľkoobchod s liečivými rastlinami, plodinami a ovocím.

Svoje podnikanie založil Alexander Wohl na výkupe, spracovaní a následnej distribúcii prírodných komodít (byliny, ovocie, lesné plody), ktoré vykupoval od miestnych ľudí. Jeho veľkoobchod si vďaka kvalitným výrobkom našiel vo veľmi krátkom čase stálych odberateľov tak na území Československa, ako aj v zahraniční, predovšetkým však vo Švajčiarsku.

Veľký záujem o jeho výrobky spôsobil, že po necelých štyroch rokoch prevádzkovania svojej živnosti už s pôvodným zázemím nebol schopný pokrývať neustále sa zvyšujúci dopyt. Z uvedeného dôvodu rozšíril v roku 1938 areál sušiarne o nové objekty – dvojpodlažnú funkcionalistickú vilu a štvorpodlažnú veľkú Sušiareň liečivých rastlín a ovocia.

Arizácia Podnik Vegetabil zanikol počas fašistického Slovenského štátu.

Koncom roka 1941, kvôli stupňujúcim sa represáliám voči židovskému byvateľstvu na Slovensku, Alexander Wohl z Hanušoviec nad Topľou emigroval cez Maďarsko do Švajčiarska a odtiaľ potom do Kanady, kde prežil zvyšok svojho života.

Podnikateľovi Wohlovi sa podarilo ujsť, ale jeho majetok zrejme arizovala rodina roľníka, člena Hlinkovej gardy. Po úteku židovského podnikateľa prevzal jeho firmu roľník z neďalekých Petkoviec Ján Petrík. Akým spôsobom sa ku podniku Vegetabil dostal nie je známe.

Podľa niektorých informácií mal veľkoobchod Alexandra Wohla ako člen vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany arizovať. V arizačnom zozname, ani v zozname likvidátorov židovského majetku v Hanušovciach nad Topľou sa však jeho meno nevyskytuje. Pravdepodobne sa stal iba jeho správcom. Výkupu, sušeniu a distribúcii liečivých rastlín, lesných plodov a ovocia sa však nevenoval.

Oficiálnym vlastníkom areálu liečivých rastlín sa Ján Petrík stal až na konci 40. rokov 20. storočia. Podľa zápisu v pozemno-knižnej vložke č. 590 obce Hanušovce nad Topľou získal tento majetok prostredníctvom kúpno-predajnej zmluvy, vystavenej 11. októbra 1949 v Hanušovciach. Výkupu, sušeniu a distribúcii liečivých rastlín, lesných plodov a ovocia sa nevenoval ani nikto z nasledujúcich majiteľov areálu z tejto rodiny.

Vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku Po Nežnej revolúcii sa o objekt veľkej sušiarne začalo intenzívne zaujímať Okresné vlastivedné múzeum vo Vranove nad Topľou so sídlom v Hanušovciach nad Topľou (súčasné Krajské múzeum Prešov – Kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou), ktoré Sušiareň prevzalo v apríli 1991 do nájmu s cieľom oživiť pôvodnú funkciu – sušenie liečivých rastlín.

O rok neskôr vtedajší riaditeľ múzea Gregor Gašpar požiadal Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti Bratislava – stredisko Prešov (predchodca dnešného Krajského pamiatkového úradu Prešov) o pomoc s vyhlásením tejto technickej stavby za kultúrnu pamiatku a jej odkúpením pre tunajšie múzeum.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlásilo 8. novembra 1993 Sušiareň liečivých rastlín v Hanušovciach nad Topľou za kultúrnu pamiatku. Pamiatkový ústav Bratislava (predchodca dnešného Pamiatkového úradu SR) ju 4. januára 1994 zapísal pod číslom 10747/0 do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR.

Necelé dva roky od vyhlásenia Sušiarne za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) Okresné vlastivedné múzeum vo Vranove nad Topľou so sídlom v Hanušovciach nad Topľou neobnovilo nájomnú zmluvu s jej vtedajším vlastníkmi a ani Sušiareň nekúpilo.

Zámerné poškodenie objektu Areál so Sušiarňou aj funkcionalistickou vilou odkúpil v roku 2014 od potomkov povojnového vlastníka miestny všeobecný lekár.

Ešte pred kúpou sušiarne a pozemku na ktorom stojí, požiadal o predbežné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove a pýtal sa, či smie stavbu zbúrať. Aj keď sa dozvedel, že búrať nesmie a bol tiež informovaný o povinnostiach vlastníka národnej kultúrnej pamiatky, objekt aj s pozemkom predsa kúpil.

Následne v roku 2014 vlastník požiadal o prehodnotenie vyhlásenia a priznal, že v čase kúpy si plne uvedomoval ťarchu spojenú s evidovaním objektu za kultúrnu pamiatku, ale že zápis z roku 1994 považuje za účelový. Podnet vlastníka na zrušenie vyhlásenia postúpil Krajský pamiatkový úrad v Prešove nadriadenému orgánu, ktorým je Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, kde Komisia pre posudzovanie pamiatkového fondu potvrdila pamiatkové hodnoty objektu a návrh na zrušenie vyhlásenia zamietla.

Toto však bol začiatok prípravy cielenej likvidácie Sušiarne, ktorá bola aj po osemdesiatich rokoch od postavenia v zachovalom stave, bez známok poškodenia. V marci 2017 bol na písomný anonymný podnet vykonaný štátny pamiatkový dohľad, kde bolo zistené, že strecha objektu je prepadnutá a do interiéru zateká.

Anonym tvrdil, že ide o úmyselné konanie vlastníka, to sa však nepreukázalo a vina bola pripísaná miestnym osadníkom. Aj podľa médií je však otázne, prečo by sa niekto len tak namáhal vytrhnúť zopár dosiek na streche štvorpodlažnej budovy.

Vlastník ešte na tomto konaní podal žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy a orgán ochrany pamiatkového fondu v súlade s ustanoveniami pamiatkového zákona vydal rozhodnutie o zámere obnovy. Prekvapením, o tri mesiace neskôr v júli 2017, však bolo, že došlo k zmene vlastníctva, ale len v prípade stavby. Pozemok zostal vo vlastníctve pôvodného majiteľa a navyše bez akejkoľvek ťarchy, takže ku kultúrnej pamiatke sa v podstate nedá dostať.

Aj podľa médií bol majetok účelovo prepísaný na bieleho koňa, muža bez domova.

Medzitým pred objektom Sušiarne vyrástla nová, na pomery Hanušoviec veľká stavba, ktorá bola postavené namiesto pôvodnej funkcionalistickej vily. Zvyšok pozemku bol upravený na parkovisko.

Krajský pamiatkový úrad vyzval nového vlastníka na zabezpečenie základnej ochrany Sušiarne, no list sa vrátil s tým, že adresát je neznámy. Z medializovaných informácií vyšlo najavo, že na adrese uvedenej na liste vlastníctva vlastník Sušiarne už desať rokov nebýval.

Na konci roka 2017 pokračovalo rozoberanie drevených konštrukcií stavby Sušiarne, čo znovu zmobilizovalo aktivistov, ktorí sa domáhali nápravy s upozornením, že problematiku sledujú a čakajú, aké opatrenia prijmú príslušné orgány (Krajský pamiatkový úrad v Prešove, Pamiatkový úrad SR, Polícia, Prokuratúra aj Ministerstvo kultúry SR). Po obhliadke v sprievode polície zúčastnení mohli len konštatovať, že zo stavebnej konštrukcie sú povytrhávané dosky opláštenia budovy a na strešnej konštrukcii sa už nenachádza žiadna krytina.

Pozornosť médií a práca polície však neviedli k vyvodeniu zodpovednosti za poškodenie Sušiarne.

Neúspešný pokus o záchranu V decembri 2019 miestni aktivisti v Hanušovciach nad Topľou založili občianske združenie Vegetabil – sušiareň liečivých rastlín za účelom záchrany miestnej národnej kultúrnej pamiatky – Sušiarne liečivých rastlín.

Hlavným cieľom združenia bola záchrana a rekonštrukcia Sušiarne a jej následná prevádzka s vytvorením priestoru pre podporu a rozvoj miestneho trhu s kvalitnými liečivými rastlinami, lesnými plodinami, sušeným ovocím a inými bylinnými produktami.

Združenie, ktorého členmi boli približne dve desiatky nadšencov nielen z Hanušoviec, začalo nezištne pracovať na záchrane Sušiarne. Plán bol:

Zamerať stavbu. Budovu rozobrať a uskladniť. Nájsť a prenajať alebo kúpiť nový vhodný pozemok v Hanušovciach. Zrekonštruovať Sušiareň na novom pozemku.

Po úvodnom nadšení sa ukázalo, že združenie nebolo ani organizačne ani personálne pripravené na zložité rokovania s pozostalými po novom majiteľovi (bezdomovcovi, ktorý medzitým tragicky zahynul), s pracovníkmi Krajského pamiatkového úradu, so zástupcami a poslancami mesta Hanušovce nad Topľou a pracovníkmi Krajského múzea v Prešove.

Vzhľadom na minimálnu podporu zo strany štátnej správy SR aj miestnej samosprávy v Hanušovciach sa podarilo zrealizovať len prvý bod a zabezpečiť zameranie stavby, ktoré je dispozícii širokej verejnosti.

Občianske združenie Vegetabil ukončilo svoju činnosť v júli 2023.

Súčasný stav Napriek tomu, že ide o unikátnu stavbu, Sušiareň postihol neľahký osud. Jej zánik sa začal v Slovenskom štáte počas druhej svetovej vojny a žiaľ ani zodpovedné orgány novej Slovenskej republiky ani miestna samospráva v Hanušovciach nepovažovali túto kultúrnu pamiatku za hodnú záchrany.

V máji 2025 sa majiteľom stavby stal Alojz Hlina. Predstavil plán previezť ruiny stavby do Bratislavy a znovu pamiatku postaviť.

Začiatkom júla 2025 sa Sušiareň zrútila počas silnej búrky.

Architektúra a technológia Sušiareň liečivých rastlín pozostáva zo štyroch podlaží vzájomne prepojených drevenými schodiskom. Prvé dve podlažia majú zmiešanú konštrukciu tvorenú murovanými stĺpmi a stenou v kombinácii s dreveným skeletom. Tretie a štvrté podlažie tvorí iba drevený skelet. Objekt je prestrešený pultovou, dvakrát lomenou strechou bez strešnej krytiny (pôvodne plech).

Drevený obklad je nabíjaný klincami na podkladový rám, zavesený na nosných trámoch stropov. Zachované výplne okien sú tvorené dreveným rámom s vypletaným kovovým sitom bez zasklenia. Dvere sú doskové zbíjané, posuvné a otváravé. Na okenné otvory sa zakladali plné drevené výplne, čím sa regulovalo prúdenie vzduchu. Podlahy druhého až štvrtého podlažia sú doskové, klincované, ukladané bez drážky. Podlahu prvého poschodia tvorila betónová hladená mazanina, čiastočne deštruovaná.

Tri poschodia tvoria halové priestory, na ktorých bol dômyselný systém sušenia. Byliny ležali na posuvných pričniach – sitách, ktoré boli poukladané tesne nad sebou a vysúvali sa ako zásuvky. Sitá na sušenie mali rôzne oká podľa toho, aká rastlina sa na nich sušila. Intenzita prúdenia vzduchu sa regulovala cez vetracie okienka. Tento princíp sušenia ovládal jeden človek pákovým systémom. Aby boli bylinky chránené pred slnkom, má stavba len veľmi malé otvory chránené kovovou sieťkou.

Plány sušiarne Detailné plány Sušiarne sú k dispozícii zadarmo na stiahnutie s autorskými právami podľa Creative Commons, ktoré zakazujú ich komerčné šírenie a modifikáciu. Podľa plánov je však možné postaviť repliku Sušiarne.

Referencie

Zdroje LIŠKA, Anton. Areál sušiarne liečivých rastlín židovského veľkopodnikateľa Alexandra Wohla. Dejiny - internetový časopis Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity č.2/2021. 7.február 2021. Dostupné online .