náhľad|Miniatúra zobrazujúca prechod cez Červené more v MaštocRituál (MS č. 2027), 1266; fol. 4v, dnes knižnica Arménskeho patriarchátu, Jeruzalem Toros Roslin (* asi 1210† asi 1270) bol stredoveký arménsky iluminátor a pisár, ktorý pôsobil v Arménskom kráľovstve v Kilikii, najmä v skriptóriu pevnosti Hromkla. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov kilíkijskej maliarskej školy. Radí sa k najlepším arménskym miniaturistom 13. storočia, ktorého tvorba sa vyznačuje zavedením inovatívnych prvkov do tradičných kompozícii arménskej knižnej maľby.
Ilustroval a kopíroval rukopisy na žiadosť katolika Konštantína I. a arménského kráľa Hethuma I., ktorého kráľovstvo bolo prostredníctvom križiakov v kontakte s kresťanským Západom. V tvorbe uplatňoval jemnosť farieb, klasické vyobrazenie postáv a odevov, dramatické prvky, elegantné línie a nové ikonografické schémy, ako je neveriaci Tomáš a prechod cez Červené more. Pravdepodobne bol oboznámený s knižnou maľbu na Západe a v Byzancii. Jeho tvorba je v súčasnosti zastúpená 7 rukopismi s preukázaným autorstvom. Ďalšie 3 rukopisy sa mu všeobecne pripisujú, keďže niektoré miniatúry odrážajú jeho vplyv. Mnohé z nich sú uložené v knižniciach v Baltimore, Jerevane, Jeruzaleme a Los Angeles.
Meno Meno Toros Roslin () pravdepodobne nie je úplne arménskeho pôvodu. Takmer vo všetkých rukopisoch Toros pripisuje k svojmu menu prezývku Roslin. V Zejtunskom evanjeliu z roku 1256 (MS č. 10450; dnes Matenadaran, Jerevan) sa podpísal ako „Toros zvaný Roslin“. Prvýkrát na to upozornil Mesrop Termovsesjan. Pôvod priezviska sa v 70.90. rokoch 20. storočia stal predmetom pozornosti viacerých historikov. V stredovekom Arménsku mohli nosiť prezývky len aristokrati, priezvisko Roslin však medzi nimi nefiguruje. Toros pravdepodobne pochádzal zo zmiešaného arménsko-francúzskeho zväzku. Táto prax bola medzi dobovou šľachtou a mešťanmi pomerne častá, keďže Arménske kráľovstvo v Kilikii úzko spolupracovalo s križiackymi štátmi v Levante. Prípadne sa rodičia Torosa Roslina prisťahovali do Kilikii zo Západu. Podľa arménskeho historika umenia Levona Čovgaszjana pôvod priezviska Roslin súvisí asi s Henrym de Saint-Clair, baróna z Roslinu, ktorý sprevádzal Godefroya z Bouillonu v roku 1096 na križiackej výprave do Jeruzalema. Hypotéza je založená na predpoklade, že podobne ako mnohí poprední križiaci tej doby, aj Henri de St. Clair sa mohol oženiť s Arménkou. Iní autori spájajú pôvod priezviska Roslin so stredohornonemeckým slovom roeslin, čo v preklade znamená „malá ruža“.
Život Zachovalo sa len niekoľko strohých informácií o Torosovom živote. Pôsobil v skriptóriu pevnosti Hromkla (dnešné Rum Kalesi) na východe Arménskeho kráľovstva v Kilikii, kam bolo v roku 1151 prenesené sídlo katolika Arménskej apoštolskej cirkvi. Pravdepodobne tam získal umelecké vzdelanie od istého majstra Hovhannesa a Kiraka. Medzi jeho objednávateľov patril katolikos Konštantín I., členovia kráľovskej rodiny ako Hethum I., jeho manželka Izabela a ich deti, najmä princ Levon III. Namaľoval dva portréty posledného menovaného, z ktorých najstarší pochádza z roku 1250 (MS č. 8321; dnes Matenadaran, Jerevan) a druhý z roku 1262 (MS č. 2660; dnes knižnica Arménskeho patriarchátu, Jeruzalem), kde je zobrazený Levon III. a jeho manželka Keran de Lampron.
Kolofóny v Roslinových rukopisoch umožňujú historikom čiastočne zrekonštruovať jeho život. V nich sa Toros prejavuje ako kronikár, ktorý zapísal fakty a udalosti svojej doby. Dokonca jednom z nich uviedol meno svojho brata Antona alebo žiadosť pre čitateľov, aby vo svojich modlitbách spomínali mená ich učiteľov. V jeho najstaršom rukopise Zejtunskom evanjeliu z roku 1256 (MS č. 10450; dnes Matenadaran, Jerevan), sa Toros podpísal ako Toros Roslin. Približné dátumy Roslinovho narodenia a úmrtia možno určiť pomocou dátumov jeho rukopisov. V kolofóne Evanjelia z roku 1260 (MS č. 251; dnes knižnica Arménskeho patriarchátu, Jeruzalem) Toros uviedol, že má syna. To znamená, že bol pravdepodobne kňazom, pretože mnísi museli žiť v celibáte. A laikom zrejme nemohol byť, pretože by nebola zverená práca opisovania a iluminovania posvätných kníh. V čase zhotovenia Evanjelia v roku 1265 (MS č. 1965; dnes knižnica Arménskeho patriarchátu, Jeruzalem) už asi mal Toros svojich vlastných žiakov. Roslinovo meno sa nenachádza v žiadnom rukopise datovanom po roku 1286 a s najväčšou pravdepodobnosťou zomrel v roku 1270. Paradoxne nikto z jeho žiakov a následníkov sa o ňom vo svojich dielach až na jednu výnimku nezmieňuje. Tou výnimkou je prípis sebastijského pisára Mikaela zo 17. storočia, ktorý v miestnom monastieri objavil Sebastijského evanjelia (MS č. 539; dnes Walters Art Museum, Baltimore) z roku 1262 od slávneho Torosa Roslina, neskôr ho opisoval.
Dielo Toros bol významným predstaviteľom kilíkijskej maliarskej školy. Jeho tvorbu charakterizujú dve hlavné tendencie: nasledovanie konvencií ustanovených jeho predchodcami a prijatie západoeurópskych prvkov, najmä z francúzskej alebo talianskej knižnej maľby. Niektorí autori uvádzajú aj inšpiráciu františkánskou spiritualitou. Jeho bohato zdobené rukopisy odrážajú byzantské, západné a dokonca aj čínske vzory. Toros Roslin obohatil ikonografiu arménskej knižnej maľby zavedením nových motívov, ako napríklad neveriaci Tomáš alebo prechod cez Červené more. Zobrazenie prechodu cez Červené more bolo známe v byzantskej knižnej maľbe, ale v kánone arménskej knižnej maľbe nebol prijatý. Jeho tvorba má spoločné črty s byzantskou knižnou i monumentálnou maľbou, ktoré reinterpretoval v snahe oslobodenia od obmedzujúcich noriem.CHOOKASZIAN, Levon. Lʼœuvre de Tʼoros Roslin et lʼenluminure byzantine. Revue des études arméniennes. S. 399. Jeho kompozície ukazujú starostlivé pozorovanie života, pretože hlavné postavy sú často zobrazené v klasicizujúcich drapériách, ostatné postavy sú v dobovom oblečení. Ich tváre a gestá sú expresívne a starostlivo prevedené. Toros bol schopný prezentovať náboženský príbeh realistickým a dramatickým spôsobom bez toho, aby narušil ich primárnu didaktickú funkciu.
Ďalšou charakteristikou jeho tvorby je pozornosť venovaná sekundárnym témam v texte, ktoré zachytáva v malých a nápaditých kompozíciách na okrajoch. Toros pridal do tradičného repertoáru s vyobrazením sfíng a sirén nové zoomorfné prvky, ako muži so psími alebo kozími hlavami nesúcimi kvitnúce konáre vedľa rôznych zvierat, ako sú napríklad papagáje. Tento bestiár používal na prvej strane každého evanjelia, prípadne perikop. Písmena sú vytvorené pomocou ornamentálnych alebo zoomorfných prvkov, ako sú pávy alebo iné tvory.DER-NERSESSIAN, Sirarpie. Miniature Painting in the Armenian Kingdom of Cilicia from the Twelfth to the Fourteenth Century. S. 7576. Toros Roslin bol tiež zručným kaligrafom, čo je zrejmé z kolofónov jeho rukopisov. Kolofóny sú pozoruhodné tým, že s nimi zaobchádza ako s jedinou umeleckou entitou a naznačuje oboznámenie sa so súčasnými byzantskými a západoeurópskymi formami iluminácie.
vľavo|náhľad|Miniatúra zobrazujúca časť kánonov v Zejtunskom evanjeliu (MS č. 10450), 1256, fol. 7v, dnes Matenadaran, Jerevan Hlavnou inováciou Torosa Roslina je oživenie žánru portrétov v súvislosti s eusébiánskymi kánonmi. V Evanjeliu z roku 1262 (MS č. 251; dnes knižnica Arménskeho patriarchátu, Jeruzalem) je Eusébius z Cézarey a Karpián zastúpení na okrajoch Eusebiovho listu Karpianovi. Okrem toho vytvoril portréty Mojžiša a Jána Krstiteľa.DER-NERSESSIAN, Sirarpie. Miniature Painting in the Armenian Kingdom of Cilicia from the Twelfth to the Fourteenth Century. S. 64. Tento druh ornamentácie je pre eusébiásnke kánony nezvyčajná forma, hoci portréty prorokov sú niekedy prítomné v týchto textoch už v 6. storočí, ako napríklad Rabbulov evanjeliár (Cod. Plut. I, 56; dnes Biblioteca Medicea Laurenziana, Florencia). Súvislosť portrétov a evanjelií nie je explicitne vyjadrená, ale pravdepodobne odráža vzťah medzi Starým a Novým zákonom,DER-NERSESSIAN, Sirarpie. Miniature Painting in the Armenian Kingdom of Cilicia from the Twelfth to the Fourteenth Century. S. 65. možno aj túžbu arménskych kráľov Kilikie zohrať nejakú rolu pri znovudobytí Jeruzalema.DURAND, Jannic, et al. Armenia sacra – Mémoire chrétienne des Arméniens (IVe – XVIIIe siècle). S. 269. Zároveň vdýchol nový život aj žánru kráľovských portrétov, pričom jeho rukopisy vrátane prvého z týchto portrétov boli venované arménskym panovníkom Kilikie. Jeho miniatúry sa vyznačujú jemnosťou farieb so širokou škálou obohatenou o zlaté pozadie, klasickou proporčnosťou postáv a elegantnými líniami na tvári a odeve postáv. Ľudské postavy sú plné života. Viditeľná je ich premena nálad, čo súvisí s ich obsahovým významom. Z hľadiska umiestnenia v texte prevládajú celostránkové iluminácie, často sú však začlenené do textov v súlade s celkovým plánom diela.DÉDÉYAN, Gérard. Histoire du peuple arménien. S. 370.
Atribuované manuskripty náhľad|Miniatúra zobrazujúca Kristových predkov (rodokmeň) v Sebastijskom evanjeliu (MS č. 539), 1262, fol. 15, dnes Walters Art Museum, BaltimoreZnámych je jeho 7 rukopisov s preukázaným autorstvom. Vznikli v rokoch 12561268, z ktorých 5 ilustroval osobne Toros Roslin. Iba 4 z nich vlastní Arménsky patriarchát v Jeruzaleme so sídlom v Katedrále svätého Jakuba. Հայ մշակույթի նշանավոր գործիչները (VXVIII դարեր). S. 322. Patri medzi ne Evanjelium z roku 1260 (MS č. 251; dnes knižnica Arménskeho patriarchátu, Jeruzalem), ktorého objednávateľom bol katolikos Konštantín I.DER-NERSESSIAN, Sirarpie. Miniature Painting in the Armenian Kingdom of Cilicia from the Twelfth to the Fourteenth Century. S. 52. Medzi umelecky najvydarenejšiu miniatúru možno považovať Narodenie Pána. Panna Mária je zobrazená ako sedí na tróne, v rukách drží dieťa Ježiš, a v spodnej časti je zobrazený evanjelista Matúš. Kombinácia týchto dvoch postáv dokazuje dôkladnú oboznámenosť s dobovým umenímnámet pôvodne vznikol Konštantínopole v priebehu tzv. Komnénovského obdobia. Ďalšou zaujímavosť je zobrazenie strážcov, ktorí podľa apokryfnej tradícii sprevádzali Troch kráľov (mudrci z Východu) do Betlehema. Toros berúc do úvahy, že mudrci prišli z Východu ich zobrazil s typom tváre a odevom východných národov, menovite Mongolovspojencov Arménskeho kráľovstva v Kilikii. Ďalej Evanjelium z roku 1262 (MS č. 2660; dnes knižnica Arménskeho patriarchátu, Jeruzalem) vzniklo na objednávku kniežaťa Levona. Evanjelium napísal pisár Avetis v Sis a ilustroval Toros Roslin v Hromkle. Evanjelium z roku 1265 (MS č. 1965; dnes knižnica Arménskeho patriarchátu, Jeruzalem) bolo zhotovené pre Keran de Lampron, dcéra princa Hethuma IV. Bohoslužobná kniha MaštocRituál z roku 1266 (MS č. 2027; dnes knižnica Arménskeho patriarchátu, Jeruzalem) vznikla na objednávku biskupa Vartana z Hromkly. Rukopis zhotovil pisár Avetis v Sis a ilustroval Toros Roslin v Hromkle.DER NERSESSIAN, Sirarpie. Miniature Painting in the Armenian Kingdom of Cilicia from the Twelfth to the Fourteenth Century. S. 53.
vľavo|náhľad|Miniatúra zobrazujúca neveriaceho Tomáša v Evanjelium z Malatie (MS č. 10675, predtým č. 3627), 12671268, dnes Matenadaran, Jerevan