Toto je zoznam kniežat, cárov a imperátorov Ruska.
Kniežatá Novgorodu – Rurikovci Rurik (860/862 – 879) Oleg (879 – 912) – regent
Vládcovia Kyjeva Kij, Šček a Choriv Askold a Dir (864 – 882)
Kniežatá Kyjevskej Rusi – Rurikovci Oleg (882 – 912) – pokračovanie zhora Igor I. Rurikovič (913 – 945) Oľga (945 – 957) Sviatoslav I. Igorevič (945 – 972) Jaropolk I. Sviatoslavič (972 – 978/980) Vladimír I. Sviatoslavovič Veľký (978/980 – 1015) Sviatopolk I. Vladimírovič (1015 – 1016) Jaroslav I. Múdry (1016 – 1018) Sviatopolk I. Vladimírovič (1018 – 1019) – druhý raz Jaroslav I. Múdry (1019 – 1054) – druhý raz Izjaslav Jaroslavič (1054 – 1068) Česlav (1068 – 1069) Izjaslav Jaroslavič (1069 – 1073) – druhý raz Sviatoslav II. Jaroslavič (1073 – 1076) Vsevolod I. Jaroslavič (1076 – 1077) Izjaslav Jaroslavič (1077 – 1078) – tretí raz Vsevolod I. Jaroslavič (1078 – 1093) – druhý raz Sviatopolk II. Jaroslavič (1093 – 1113) Vladimír II. Vsevolodovič Monomach (1113 – 1125) Mstislav Vladimírovič Veľký (1125 – 1132) Jaropolk II. Vladimírovič (1132 – 1138) Viačeslav (Václav) Vladimírovič (22.2 1139 – 4.3. 1139) Vsevolod II. Oľgovič (1139 – 1146) Igor II. (1146) Izjaslav II. Mstislavič (1146 – 1149) Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1149 – 1151) Viačeslav (Václav) Vladimírovič (júl 1150; apríl 1151 – december 1154) – znova; podľa iných zdrojov vládol nominálne 1146 – 1155 Izjaslav II. Mstislavič (1151 – 1154) – druhý raz Rostislav Mstislavič (1154 – 1155) Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1155 – 1157)-druhý raz Izjaslav III. Davidovič (1154 – 1155, 1157 – 1158; 1162) Rostislav Mstislavič (1159 – 1167)-druhý raz Mstislav II. Izjaslavič (1167 – 1169) Gleb Jurievič (1169, 1170 – 1171) Vladimír II. Mstislavič (1171) Michal I. Jurievič (1171) Roman I. Rostislavič (1171 – 1173, 1175 – 1177) Vsevolod III. Jurievič Veľké Hniezdo (1173) Rurik Rostislavič (1173, 1180 – 1182, 1194 – 1202, 1203 – 1205, 1206, 1207 – 1210) Jaroslav II. Izjaslavič (1174 – 1175, 1180) Sviatoslav III. Vselovodovič (1174, 1177 – 1180, 1182 – 1194) Ingvar I. Jaroslavič (1202, 1214) Roman II. Mstislavič Veľký (1203 – 1205) Rostislav II. Rurikovič (1204 – 1206) Vsevolod IV. Sviatoslavič (1206 – 1207, 1210 – 1212) Mstislav III. Romanovič Starý (1214 – 1223) Vladimir III. Rurikovič (1223 – 1235) Izjaslav IV. Vladimirovič (1235 – 1236) Jaroslav III. Vsevolodovič (1236 – 1238, 1246) Michal II. Vsevolodovič (1238 – 1239, 1241 – 1246) Rostislav III. Mstislavič (1239) Daniel I. (Daniil) Haličský (1239 – 1240)
Po roku 1132 došlo k rozpadu Kyjevskej Rusi na menšie samostatné kniežatstvá, medzi ktorými popredné postavenie zaujímalo kniežatstvo Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo (=Suzdaľské kniežatstvo, Vladimírska Rus; hlavné mesto bolo od roku 1093 v Rostove, potom cca od roku 1125 v Suzdale a potom od roku 1157 vo Vladimíri), kam okolo 1125 preniesol svoje sídlo kyjevskoruské knieža Juraj Dlhoruký (to je spojnica medzi Vladimír-Suzdaľom a Kyjevskou Rusou).
Kyjevská Rus úplne zanikla až pri mongolskom vpáde roku 1240, ale Rurikovci ešte vládli v severoruských kniežatstvách do začiatku 17. storočia.
Kniežatá Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva (Vladimírskej Rusi) – Rurikovci Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1125 – 1157) – preniesol centrum moci Ruska z Kyjeva do Suzdaľu a Suzdaľského kniežatstva Andrej I. Bogoľubskij (1157 – 1174) – preniesol hlavné mesto do Vladimíra Michal I. Jurievič (1174 – 1176) Vsevolod III. (1176 – 1212) Juraj II. Vsevolodovič (1212 – 1216) Konštantín I. Vsevolodovič (1216 – 1218) Juraj II. Vsevolodovič (1218 – 1238) –druhý raz Jaroslav II. Vsevolodovič (1238 – 1246) Sviatoslav III. Vsevolodovič (1246 – 1248) – nie je identický s kyjevskoruským Sviatoslavom III. Michal II. Jaroslavič Chrabrý (1248) – tiež prvé knieža moskovské (1246 – 1248) Andrej II. Jaroslavič (1249 – 1252) Alexander Nevský Jaroslavič (1252 – 1263) Jaroslav III. Jaroslavič (1263 – 1271) – tiež prvé knieža tverské (Tverské kniežatstvo) Vasilij I. Jaroslavič (1272 – 1276) Dmitrij Alexandrovič Pereslavský (1277 – 1293) Andrej III. Alexandrovič (1293 – 1304) Michal III. Jaroslavič Tverský (1304 – 1318) – ako prvý vládca sa označil ako "veľkoknieža celej Rusi" Juraj III. (Jurij Daniilovič) (1317 – 1325) Dmitrij II. Michajlovič Tverský, Hrozné oči (1322 – 1326) Alexander II. Michajlovič Tverský (1326 – 1327) Ivan I. Danipovič Kalita (1328 – 1340) ďalej vládli kniežatá Moskovského kniežatstva
Kniežatá Moskovského kniežatstva – Rurikovci Od 14. storočia mali titul "knieža moskovské a celej Rusi"
Michal Jaroslavič Chrabrý (1246 – 1248) ? Daniel (Daniil) Alexandrovič (1263 – 1303) – do roku 1276 zaňho vládli poručníci Jaroslava III. Jaroslaviča Juraj (Jurij Daniilovič) (1303 – 1325) Ivan I. Danipovič Kalita (1325 – 1340) Semion Ivanovič Hrdý (1340 – 1353) Ivan II. Ivanovič Krásny (1353 – 1359) Dmitrij Ivanovič Donský (1359 – 1389) Vasilij I. Dmitrijevič (1389 – 1425) Vasilij II. Vasilievič Temný (1425 – 1462) Ivan III. Vasilievič Veľký (1462 – 1505) Vasilij III. Ivanovič (1505 – 1533) Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533 – 1584) – od roku 1547 cár; do roku 1538 zaňho vládla regentka Jelena Glinská (1533 – 1538) z inej dynastie
Cári a imperátori Ruska Titul cár sa používal od roku 1547, titul imperátor ("Z milosti božej, MENO, všeruský Imperátor/Imperátorka a Samovládca/Samovládkyňa") od roku 1721. Neformálne a úplne nesprávne sa aj namiesto "imperátor" používa výraz "cár", ktorý v tom čase ale mal iný význam.
Rurikovci (pokrač.) Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533 – 1584) – pokračovanie zhora; do roku 1547 "knieža moskovské a celej Rusi", od roku 1547 titul "cár" Simeon Bekbulatovič (1574 – 1576) – vymenovaný Ivanom IV. za veľkonieža celého Ruska Fiodor I. Ivanovič (1584 – 1598) – posledný Rurikovec na tróne
Godunovci Boris Fiodorovič Godunov (1598 – 1605) Fiodor II. Borisovič (1605)
Rôzne dynastie Lžidimitrij I. (Dmitrij II.) (1605 – 1606) – Otrepjevovci (možno Rurikovci) Vasilij IV. Ivanovič Šujskij (1606 – 1610) – Šujskijovci 1610 – 1612: medzivládie
Romanovci Michal III. Fiodorovič Romanov (1613 – 1645) Alexej I. Michajlovič (1645 – 1676) Fiodor III. Alexejevič (1676 – 1682) Peter I. Alexejevič Veľký (máj 1682 – 1725) – od roku 1721 titul "imperátor"; ako spoluvládca bol "druhý cár"; spoluvládci: Ivan V. Alexejevič (jún 1682 – 1696) – ako "prvý cár" Natalia Kirillovna Naryškinová – regentka máj-jún 1682 Sofia Alexejevna Romanovová – regentka 1682 – 1686, titul "samovládkyňa" 1686 – 1689 Katarína I. Alexejevna (1725 – 1727) – iná dynastia (Skavronskij) Peter II. Alexejevič (1727 – 1730) dočasná vládna rada (30. 1. 1730 – 13. 2. 1730) Anna I. Ivanovna (1730 – 1740) Ivan VI. Antonovič (1740 – 1741) – iná dynastia (Braunschweig-Lüneburg): Ernest Johann Biron – regent 1740 Anna Leopoldovna – regentka 1740 – 1741 Alžbeta I. (1741 – 1762)
Alžbetou I. Petrovnou vymrela dynastia Romanovcov po praslici (Petrom II. už v roku 1730 po meči).
Dynastia Romanov-Holstein-Gottorp (ľudovo Romanovci) Peter III. Fiodorovič (1762) Katarína II. Alexejevna Veľká (1762 – 1795) – iná dynastia (Anhalt-Zerbst) Pavol I. (1796 – 1801) Alexander I. Pavlovič (1801 – 1825) Konštantín I. (december 1825) – vyhlásený za imperátora, ale potom funkciu neakceptoval Mikuláš I. Pavlovič (1825 – 1855) Alexander II. Nikolajevič (1855 – 1881) Alexander III. Alexandrovič (1881 – 1894) Mikuláš II. Alexandrovič (1894 – 1917)
Iné projekty
Externé odkazy
Zoznam vladcov Ruska Kategória:Cári Ruska Kategória:Imperátori Ruska Rusko Kategória:Ruské zoznamy