Výprava do Mostaganemu bola vojenská výprava ku ktorej došlo v roku 1558, práve vtedy, keď sa vojská Španielskeho impéria pokúsili obľahnúť a dobyť mesto Mostaganem. Výprava mala znamenať rozhodujúci krok pre dobytie osmanskej základne Alžír. Skončila sa však bez úspechu, pričom bola chápaná ako „katastrofa“.

Pozadie Roku 1506 sa podarilo vojenským silám Španielskeho impéria vydobyť od moslimov samotnú pevnosť Mostanagem. Samotný prístav sa tak dôsledne stal súčasťou viacerých španielskych majetkov na pobreží Maghrebu, ktoré boli dobyté od roku 1496:

Melilla (1496) Mers-el-Kebir (1505) Oran (1509) Bougie (1510) Tripolis (1510) Alžír Shershell Dellys Ténès

V roku 1516 sa Mostaganemu zmocnili vojenské oddiely na pod velením admirála Hajruddína Barbarossu. Následne došlo k posilneniu jeho obrany, čím sa mesto stalo rivalom pevnosti Oran. Od roku 1519 sa Barbarossa dostal pod patronát Osmanskej ríše, čím sa Mostaganem prebudoval na osmanské panstvo.

Predošlé španielske výpravy sa uskutočnili v rokoch 1543 a 1547 ibaže bez úspechu, keďže španielske sily boli odrazené a následne prenasledované na ústupe tureckými a kmeňovými silami.

Nová vojnová výprava v roku 1558 zorganizovaná pre opätovné dobytie Mostaganemu z područia Osmanov nasledovala po sérii osmanských úspechov v Stredozemnom mori, najmä po obliehaní Tripolisu roku 1551 a po evakuácii Al-Mahdiyeh zo strany španielskych vojsk. Súčasne však korzári z Barbary operovali zo svojej základne v Alžíri.

Príprava do boja Gróf z Alcaudete sa na území Pyrenejského polostrova pripravoval na verbovanie dostatočného počtu vojakov pre svoju vlastnú výpravu. Naverboval viaecero vojakov z radov španielskej šľachty. Stál na čele armády v sile 10 až 11 000 mužov, ktorí však boli čiastočne neskúsení (dostal oprávnenie na verbovanie 8 000), ku ktorým sa pripojilo 1 200 skúsených vojakov z miesta Oran a delostrelectvo, poľné a obliehacie delá.

V rovnakom čase sa Hassan Paša vrátil z nerozhodného ťaženia vo Feze v marci až apríli roku 1558, pričom práve vtedy sa dozvedel o prípravách na španielsky vojenský útok z Oranu.

Armáda pod velením Hasana pašu disponovala vojenskou silou až 15 000 mužov. Išlo dovedna o 5 000 tureckých ozbrojencov a odpadlíkov, 1 000 sipáhiov, ku ktorým sa pridalo 6 000 jazdcov a 10 000 arabských pešiakov.

Bitka náhľad| Turecká pevnosť Mostaganem, Alžírsko. Dňa 24. augusta v čase 10. hodiny dorazili španielske vojská pod hradby pevnosti Mostaganem. Maurskí a tureckí ozbrojení strážcovia vyšli von, aby ich zatlačili späť do defenzívy. Predvoj ich však porazil a dali sa na útek, pričom brány mesta ponechali otvorené. Seržant vydal povel pre útok. Ten bol však zastavený na priamy rozkaz Martína Alonsa Fernándeza, ktorý tvrdohlavo podnikal pravidelné obliehanie. Táto stratégia sa zdala byť dosť riskantná, pričom mesto bolo možné obsadiť. Paradoxne bol však tento seržant zatknutý.

V čase, keď boli všetky jednotky zhromaždené, na kopcoch mimo dosahu obrancov bol zriadený tábor a obrana bola pripravená vykopaná priekopa a inštalovanie poľnej batérie, zatiaľ čo sa armády Tlemcenua a Alžíru zbiehali na nútený pochod smerom k španielskym pozíciám. Dňa 25. augusta na poludnie bol ohlásený príchod alžírskeho beglerbega blízko Mostaganemu. Alcaudete poslal svojho syna, aby sa uistil o situácii. Vo večerných hodinách španielske jednotky zvážili prekvapivý útok z tábora beglerbega, ktorý umožnil jednotkám doplniť zásoby, ale nič nebolo rozhodnuté. Gróf mal v pláne trpezlivo vyčkať do príchodu jednotiek regentstva a postaviť sa proti nim na mieste. Kým však Alcaudete stále čakal na potrebnú muníciu a zásoby pri mori, ktoré prevážala loď a štyri brigantíny so 600, loď sa otočila. Štyri brigantíny boli napadnuté a zajaté piatimi tureckými galérami. Bez potravín a munície Alcaudete pochopil, že sa nemôže postaviť vojakom alžírskeho regentstva, ani udržať obliehanie proti Mostaganemu. Situácia bola nebezpečná. Tvárou v tvár jednotkám Hasana Pašu a obklopený populáciou nepriateľských Maurov sa Alcaudete v noci rozhodol ustúpiť, pričom následne stiahol svoje vyčerpané jednotky.

Dňa 26. augusta sa don Martin, syn Alcaudeta, na čele zadného voja márne snažil kryť ústup vojsk. Zranil ho a následne vyradil zo samotného boja výstrel z arkebuzy. Kapitáni sa dali na útek, čo zvýšilo chaos vo vojsku. Predvoj dosiahol Mazagran a uchýlil sa do dediny. Alcaudete bojoval s malými skupinami v sile od 100 500 vojakov. V čase približne 15. hodiny postihla Španielov ďalšia hrozná udalosť. Oheň vyhodil do povetria sudy s pušným prachom, pričom usmrtil niekoľko stoviek mužov vrátane armádneho generálmajora Navarreta. Vojaci mimo opevnení sa tam zbiehali, čo vyvolalo pohyb davu. Práve v tejto chvíli gróf Alcaudete zahynul. Morálka španielskych vojakov bola na bode mrazu pre intenzívne boje od rána. K tomu sa pridružil taktiež hlad a smäd. Hassan paša dal nakoniec zajať syna Dona Martina, ako aj väčšinu preživších. Pri západe slnka sa armáda rozhodla pre kapituláciu.

Dôsledky boja vpravo|náhľad|220x220bod| Obťažovanie alžírskych jazdcov. Španielska armáda utrpela zdrvujúcu porážku v dôsledku ktorej padlo do zajatia až 12 000 španielskych vojakov. V čase prípravy padol gróf Alcaudete, guvernér Oranu. Jeho syn Don Martín de Córdoba, budúci guvernér Oranu, bol tiež zajatý a bol uväznený ako kresťanský otrok v Alžíri zásluhou beglerbega Hasana pašu, kým neprepustili za obrovské výkupné v hodnote až 23 000 escudo. Táto bitka ukončila vládnutie Oranu grófom Martínom Alonsom Fernándezom a zároveň definitívne uzavrela obdobie, počas ktorého Španielske impérium zasahovalo do záležitostí oranského regiónu. Táto kapitola, označovaná ako katastrofa, spôsobila, že Španieli stratili svojich najschopnejších generálov v Afrike. Zároveň znamenala koniec španielskych územných nárokov na západné Alžírsko, zodpovedajúce bývalej doméne zayyanidských sultánov z Tlemcenu, Mansuru, Bûghânimu, ktorý sa pridal k Španielom a bol zapojený do všetkých bojov o obnovenie dynastie Zayyanid. Po tejto ozbrojenej bitke pri Mostaganem zmenil stranu a pridal sa k Osmanom. Španieli sa preto zriekli veľkých pozemných výprav v západnom Alžírsku a sústredili sa na udržanie svojich pozícií v Orane a Mers el-Kébir. Odteraz im celé pobrežie uniklo z rúk; prístavy Bône, Béjaïa, Cherchell, Ténès a Mostaganem slúžili ako základne osmanského alžírskeho námorníctva. Neúspech výpravy Mostaganem ukončil taktiež pokusy o spojenectvo medzi Španielskym impériom a Marokom proti spoločnému osmanskému nepriateľovi.

Literatúra a staviteľstvo vpravo|náhľad|Svätyňa Sidiho Lakhdar ben Khloufa na počesť slávneho alžírskeho svätca a básnika. Bitka pri Mostaganeme bola hodnotená slávnostne v alžírskych populárnych piesňach a to podľa diel svätca a básnika Sidi Lakhdar ben Khloufa. Sám básnik vstúpil do armády Hassana Pašu v Mazagran, aby bojoval proti Španielom, čo malo znamenať jeho inšpiráciu pre tvorbu jeho epických básní. Napísal dve dlhé básne, ktoré sú dodnes známe presnosťou pre podanie príbehov veľkých bitiek vedených proti španielskym dobyvateľom. Prvá bola známa ako „Cherchell“, pričom rozprávala o básnikovej bojovej ceste medzi Alžírom, Mostaganemom a Mazagranom cez Blidu. Druhá z jeho najznámejších básni bola pomenovaná „Mazagran“, v ktorej rozpráva básnik o bitkách v Alžírsku v roku 1558.

Pozri aj Osmansko-habsburské vojny

Iné projekty

Referencie

Kategória:Bitky Osmansko-habsburských vojen Kategória:Bitky v 1558