náhľad|Atický červenofigúrový stĺpikový kratér, zobrazuje scénu zo symposia, Archäologisches Museum 87.20, Frankfurt nad Mohanom Maliar Héfaista je konvenčné meno atického maliara červenofigúrových váz, pôsobiaceho v druhej polovici 5. storočia pred Kr.
Maliar Héfaista, klasický vázový maliar, patrí do skupiny siedmich neskorších manieristov, ktorých britský historik umenia sir John Beazley označil ako skupinu N.H., a to podľa iniciál jej dvoch najzručnejších členov – Maliara Nausikay a Maliara Héfaista. Meno Maliara Héfaista je odvodené od jeho červenofigúrovej maľby Héfaista, zdobiacej stĺpikový kratér, uložený v neapolskom múzeu (Museo archeologico nazionale di Napoli, 81402). Na tejto váze je zobrazená scéna Héfaistovho návratu na Olymp. Maliar tu namaľoval až päť postáv, čo je pre neskorého manieristu nezvyčajne veľký počet. Héfaista pri návrate sprevádzajú dvaja satyrovia so špicatými amforami, menáda s pochodňami a boh Dionýzos opierajúci sa o svoj tyrsos.
Zachovalo sa od neho približne päťdesiat váz. Rovnako ako iní neskorší manieristi sa aj on špecializoval na výzdobu väčších váz, a to najmä stĺpikových kratérov, pelikai, na ktorých je figurálny výjav na stranách A a B vždy ohraničený ozdobnými rámikmi, podľa metódy typickej pre predchádzajúcich dvadsaťpäť rokov, hydrií, zdobených na ramene vázy, a zvoncových kratérov. Diela Maliara Héfaista často predstavujú nezvyčajné a dramatické mytologické príbehy, od dojímavého výjavu o smrti Prokridy, cez Oresta napadnutého Erínyami, až po dramatickú scénu s Théseom bojujúcom s príšerami a zloduchmi.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Efesto, pittore di
Červenofigúrový stĺpikový kratér z berlínskeho múzea (Antikensammlung, Pergamonmuseum 3199) pripísaný Maliarovi Héfaista, na strane A zobrazuje muža pozorujúceho kľačiacich bojovníkov Achilla a Aianta hrajúcich hru v kocky (zrejme hru s astragalmi) v prítomnosti bohyne Atény (). Aténa a bojovníci sú tu zobrazení na plošine alebo podstavci. Tieto tri postavy boli preto identifikované skôr ako sochy než ako živí účastníci výjavu, čo by vysvetľovalo štvrtú postavu vľavo, mladého muža v cestovnom plášti a klobúku, ktorý nestojí na podstavci, ale pristupuje a dvíha ruku na pozdrav (alebo na znak úcty). Na základe charakteristického, takmer Feidovho stvárnenia Atény (s malou figúrkou Niké na dlani), švajčiarsky archeológ Karl Schefold a ďalší zašli ešte ďalej a spájajú toto zobrazenie so strateným súsoším na aténskej Akropole. Hoci tu ide o hypotézu, ich tvrdenie podporuje objav archaických mramorových fragmentov na Akropole (z trosiek perzského rabovania z roku 480 pred Kr.), ktoré sú interpretované ako pozostatky voľne stojaceho súsošia dvoch kľačiacich mužských hráčov s astragalmi a postavy Atény z posledného desaťročia 6. storočia pred Kr. Táto maľba je pre nich dôkazom, že zničené súsošie sa za Periklovho obdobia nahradilo novým.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka