Sensus fidei (slov. zmysel pre vieru, iné označenia: sensus fidelium, slov. zmysel veriacich [pre vieru] alebo sensus ecclesiasticus, slov. cirkevný zmysel) je v katolíckej teológii nadprirodzený zmysel pre vieru, ktorý je prítomný v celom Božom ľude „od biskupov až po posledného veriaceho laika“VATICANUM II. Lumen Gentium, bod 12. Dostupné online. [cit. 2025-05-11], a veriacim pomáha rozpoznávať a prijímať Zjavenie, rozlišovať pravdu od omylu vo viere a pridŕžať sa svojej viery, hlbšie do nej prenikať a plnšie ju uvádzať do svojho života. Je vnímaný ako dar Ducha Svätého a výsledok jeho pôsobenia v srdciach a mysliach veriacich.
Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi: „Všetci veriaci majú účasť na chápaní a odovzdávaní zjavenej pravdy. Prijali pomazanie od Ducha Svätého, ktorý ich učí a uvádza ,do plnej pravdy‘ (Jn 16,13)“.KKC, § 91. Dostupné online [cit. 2025-05-11] „Spoločenstvo veriacich ako celok… sa nemôže mýliť vo viere a túto svoju osobitú vlastnosť prejavuje nadprirodzeným zmyslom pre vieru, ktorý je v celom ľude, keď ,od biskupov až po posledných veriacich laikov‘ vyjadruje svoj všeobecný súhlas vo veciach viery a mravov.“KKC, § 92. Dostupné online [cit. 2025-05-11] „Týmto zmyslom pre vieru, ktorý vzbudzuje a udržuje Duch pravdy, Boží ľud pod vedením posvätného Učiteľského úradu... sa neochvejne pridŕža viery ,raz navždy odovzdanej svätým‘, hlbšie do nej preniká správnym úsudkom a plnšie ju uvádza do života.“KKC, § 93. Dostupné online [cit. 2025-05-11]
Katolícka cirkev ako celok sa preto (na rozdiel od špecifickej skupiny veriacich) nemôže podľa katolíckej dogmatiky mýliť v chápaní a odovzdávaní právd viery a vždy zostáva v pravej viere. Sensus fidei tak úzko súvisí s odovzdávaním pokladu viery (Tradícia) a s učiteľským úradom Cirkvi. Jednotlivec naopak môže s istotou zotrvať v pravej viere iba ak zostane v jednote s celou Cirkvou a iba vtedy má zaručenú schopnosť rozpoznať všetko, čo je obsiahnuté v depozite Božieho zjavenia.
Základy doktríny o zmysle pre vieru ako o schopnosti poznať zjavené pravdy sa nachádzajú už v Starom zákone (Jer 31,3334. Zreteľne sa potom podľa katolíckej teológie prejavuje v Novom zákone, kde Ježiš Kristus oznámil apoštolom, že po jeho smrti a zmŕtvychvstaní príde Duch Svätý, ktorý ich privedie ku všetkej pravde (Jn 16,13). Podľa apoštola Pavla vedie Duch Svätý veriacich k hlbšiemu pochopeniu Kristovho tajomstva a poznaniu Boha (Kol 1,910). Apoštoli tiež spomínajú „Kristovo zmýšľanie“ (1 Kor 2,16) či osvietené oči srdca, ktoré umožňujú vidieť Zjavenie Krista (Ef 1,1819).
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Kresťanské pojmy