náhľad|Atická červenofigúrová amfora (typu B), zobrazuje mladých bojovníkov, Aténu a ženu, cca 470 - 460 pred Kr., Fitzwilliam Museum GR.21.1927, Cambridge Maliar z Louvru G 231 je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, činného v druhej štvrtine 5. storočia pred Kr.
Maliara z Louvru G 231, atického ranoklasického manieristického vázového maliara, John Beazley, britský znalec umenia, pomenoval po jeho rukou zdobenom peliké z parížskeho Louvru (s inv. č. G 231), ktoré na strane A zobrazuje Achilla a Tróila a na strane B Persea s Aténou a Herma (). Zaujímavosťou je, že spôsob, akým zobrazený Perseus na tejto váze drží kibisis (magické vrecko, ktoré sa zväčšuje alebo zmenšuje v závislosti od toho, čo sa doň vloží.) je na vázach ojedinelý.
Jeho amfory (zväčša baňaté) sú tvarom a ornamentom podobné vázam Maliara Oinanthé. Na rozdiel od Maliara Oinanthé oddeľoval zobrazené scény na oboch stranách svojich pelikai ozdobnými pásmi (rámikmi), ktoré sú vedené zvisle popri rúčkach. Maliar z Louvru G 231 aj Maliar Oinanthé s obľubou zobrazovali vzorované odevy a prepracované sandále, vysoké po kolená so striedajúcimi sa širokými a úzkymi pásikmi kože. Obaja maliari na kožu zobrazeného Minotaura namaľovali čierne kruhy. Tvar, ornament a štýl niektorých váz pripisovaný neurčeným starším manieristom je úzko príbuzný s vázami, ktoré ozdobili Maliar z Louvru G 231 a Maliar Oinanthé. Štylisticky najviac blízky týmto dvom maliarom bol Maliar z Tarquinie 707.
Ako aj iní manieristi zdobil najmä väčšie nádoby (amfory, pelikai alebo kratéry), najmä stĺpikové kratéry (pripisujú sa mu štyri). Jedným z jeho najznámejších diel je amfora (z Vulci) vystavená v Londýne (British Museum E 262), na ktorej je z jednej strany zobrazená Artemida riadiaca kvadrigu (štvorzáprah) a z druhej strany Apolón s lýrou a fialé.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka